Mathilde stála pri okne a dívala sa do záhrady. Do svojej bujnej a neupravenej záhrady, takmer vulgárnej. Bol to jej spôsob pomsty za striedmosť, ku ktorej ju jej manžel v každom ohľade nútil. Deň sa len začínal a hanblivé slnko sa predieralo cez konáre stromov. Žakaranda ešte nerozkvitla, fialové kvety ostávali zatvorené. Stará vŕba sa smutne skláňala k zemi a dva …
Keď Mathilde prvýkrát prišla na statok, pomyslela si: Je príliš ďaleko. Znepokojovala ju toľká osamotenosť. Vtedy – v roku 1947 – ešte nemali auto a dvadsaťpäť kilometrov, ktoré ich delili od Meknesu, ich odviezol Cigán na voze ťahanom starou kobylou. Amin si nevšímal nepohodlie na drevenej lavici ani prach, z ktorého jeho žena kašlala. Mal oči len pre krajinu a nevedel …
Naima už niekoľko rokov zažíva nový druh utrpenia, ktoré prichádza systematicky s opicou. Nejde len o bolesť hlavy, lepkavé ústa alebo pokrútený, nefunkčný žalúdok. Keď otvorí oči po prepitom večere (musí medzi nimi dodržiavať istý časový odstup, toto trápenie nevydrží raz, nieto ešte dvakrát do týždňa), ako prvé jej napadne: Nezvládam to. Chvíľu rozmýšľala, v čom spočíva jej …
Školský rok sa chýlil ku koncu. Suzanne Boigueová strávila niekoľko mesiacov u jednej zo svojich sestier v Maroku; tam stretla muža svojho života. Svadobný obed sa konal vo veľkej záhrade na predmestí; ženích bol sympatický, Suzanne žiarila a šťastie sa mi zdalo príťažlivé. Navyše som sa necítila nešťastná: Jacquova neprítomnosť a istota jeho lásky upokojovali moje srdce, ktoré už …
Nie, mňa nechránilo cudzie neboani krídla cudzích metropol,bola som v tom čase, ľud môj, s tebou,tam, kde ty si, nanešťastie, bol.Achmatovová Niekto zazvonil a žiadna zo sestier nešla otvoriť. Niekto stále poťahoval zvonček a ona sa ďalej bez pohnutia dívala do záhrady. Pršalo už od rána a to jej náladu otvorilo celému svetu. Dážď, sivá obloha, vlhká …
Po matkinej smrti, v týždňoch nasledujúcich po tom, ako im to oznámili, Aurore so synom opustili mesto. Odcestovali päť hodín južne od Paríža a vzápätí sa presunuli na Západ, až napokon dorazili na kamenistú zeleno‑bielu planinu, ktorá sa tu nazýva causse. Zhora vyzerá ako vápencová planina, riedko osídlená, horúca a málo veterná, posiata drobnými dubmi a borievkami, kde ovce spásajú …
Stále je to krásna žena, aj keď si telo podopiera palicou, aj keď jej roky doliehajú na plecia s ťarchou dávnych časov. Budúcnosti sa nebojí ani ju nezaujíma. Čaká na ňu pomaly, s pohľadom upretým na to, čo jej zo života zostalo. Snehobiela v jej vlasoch nekrotí jej pohľad, ktorý sa stále pýta a stále uniká. Je to trochu …
MILOSTNÝ ROZCHOD „Nie je dokázané – ba vôbec nie –, že partnerský život je dobrý a že milostný rozchod je patologickou nehodou.“ Vincent Delecroix Pri milostnom rozchode ostáva niečo, čo majú bývalí milenci stále spoločné: pocit vnútornej trhliny, ktorá hlboko zasahuje ich identitu. Či už bol rozchod rozhodnutím, alebo nutným následkom, spochybňuje to, kým sme – alebo kým sme si …
V samom cípe Crosby, vysoko na útese s výhľadom na (zväčša) rozbúrené vody Atlantického oceána, žila žena menom Lucy Bartonová, ktorá tam prišla pred dvoma rokmi s bývalým manželom Williamom, keď počas pandémie unikli z New Yorku, a nakoniec sa v mestečku usadili natrvalo. Vyvolalo to zmiešané reakcie, sčasti za to mohla prirodzená zdržanlivosť voči Newyorčanom, sčasti aj fakt, že …
„‚My všetci sme deti prisťahovalcov‘… To čo má byť? Naozaj si myslíte, že môžete cítiť desatinu toho, čo cíti prisťahovalec? Nezdá sa vám, že je na čase prenechať slovo im, ‚deťom prisťahovalcov‘? Prestať si prisvojovať ich hlas?“ Jeanne, nová dcérina priateľka, mala prísny pohľad a zovreté pery. Pripomínala mi puritánku, aká mohla žiť v štáte Iowa niekedy …
