Autori & autorky
Ayóbámi Adébáyò je nigérijská autorka. Vyštudovala angličtinu a literatúru, píše poviedky a poéziu. Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej debutový román Zostaň so mnou nominovaný na Women’s Prize for Fiction.
Naomi Alderman je britská spisovateľka, ktorá debutovala v roku 2006 románom Neposlušnosť (Disobedience) o lesbickej dcére londýnskeho rabína, ktorá sa z New Yorku vracia domov k svojej starej láske. Za román dostala cenu za debut (Orange Prize for New Writers). V roku 2018 prišla do kín filmová adaptácia tohto románu, ktorú režíroval Sebastián Lelio.
Naomi Alderman napísala ďalšie romány Hodiny (Lessons) a Evanjelium klamára (The Liars’ Gospel). Podľa románu Sila sa nakrúca televízny seriál.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Sila.
Ahmet Altan (1950) je jedným z najvýznamnejších súčasných tureckých spisovateľov. V septembri 2016 ho zatkli pre novinársku činnosť. Je zástancom kurdskej a arménskej menšiny, centrálnou postavou v tureckom kultúrnom milieu a zároveň autorom piatich úspešných románov. Je držiteľom ceny Grand Prix vydavateľstva Akademi, prestížnej Ceny za slobodu a budúcnosť médií udeľovanej mediálnou nadáciou Lipskej sporiteľne a medzinárodnej ceny Hranta Dinka. Vo februári 2018 ho turecký štát odsúdil na doživotie.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho kniha Už nikdy neuvidím svet a román Madam Život.
Maya Angelou (1928 – 2014) bola americká poetka, autorka memoárov a aktivistka za občianske práva. Vydala sedem autobiografií, tri knihy esejí, niekoľko kníh poézie. Po viacerých príležitostných prácach v mladosti ako kuchárka, tanečnica v nočnom klube, členka hereckého súboru Porgy and Bess a korešpondentka v Egypte a Ghane počas dekolonizácie Afriky sa stala spisovateľkou a poetkou, ako aj herečkou, scenáristkou, režisérkou a producentkou divadelných hier, filmov a programov verejnoprávnej televízie. V roku 1982 bola vymenovaná za profesorku amerických štúdií na Wake Forest University v Severnej Karolíne. Bola aktívna v hnutí za občianske práva a spolupracovala s Martinom Lutherom Kingom Jr. a Malcolmom X. Získala desiatky ocenení a viac ako päťdesiat čestných titulov. Maya Angelou je známa najmä vďaka sérii siedmich autobiografií, ktoré sa zameriavajú na jej detstvo a zážitky z ranej dospelosti. V prvej z nich s názvom Viem, prečo vtáčik v klietke spieva zachytáva svoj život do sedemnástich rokov a priniesla jej medzinárodné uznanie a slávu.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Viem, prečo vtáčik v klietke spieva.
Pre spisovateľku, poviedkarku a dramatičku Christine Angot je charakteristický strohý, naliehavý štýl, ktorým zdanlivo priamo, často vo fragmentoch opisuje nesmierne osobné, často traumatické skúsenosti. Vďaka románu Stretnutie, za ktorý v roku 2006 dostala Prix de Flore, či Týždeň prázdnin sa vo Francúzsku považuje za najodvážnejšiu a najvýraznejšiu zo súčasných spisovateliek. Román Nedosiahnuteľná láska bol v roku 2015 nominovaný na Goncourtovu cenu a získal Prix Décembre.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Nedosiahnuteľná láska.
Fernando Aramburu sa narodil v San Sebastiáne a je považovaný za jedného z najdôležitejších súčasných španielskych spisovateľov. Len za román Vlasť získal množstvo španielskych, baskických a medzinárodných ocenení. HBO v roku 2020 uvádza jeho seriálovú adaptáciu.
Silvia Avallone sa narodila v roku 1984 v meste Biella v piemontských Alpách. Časť mladosti strávila v priemyselnom Piombine, odkiaľ čerpala námet pre svoj prvý román Oceľ (Acciaio, 2010), vďaka ktorému bola katapultovaná medzi najvýraznejšie hlasy súčasnej talianskej literatúry. Nasledoval román Marina Bellezza (2013) a v roku 2017 zatiaľ posledný, tretí román Odkiaľ je život dokonalý. Jej knihy sú preložené do dvadsiatich troch jazykov a Oceľ bola aj sfilmovaná. V súčasnosti žije v Bologni a pracuje na štvrtom románe.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Odkiaľ je život dokonalý a Priateľstvo.
Isabelle Autissier je prvá žena, ktorá sama oboplávala svet na plachetnici. Je autorkou niekoľkých románov a predsedníčkou francúzskeho Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Román Náhle, sami bol v roku 2015 nominovaný na Goncourtovu cenu.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Náhle, sami.
SAPHIA AZZEDDINE je spisovateľka a scenáristka. Narodila sa v Maroku. Je autorkou šiestich románov. Svoj druhý román s názvom Môj otec je žena v domácnosti sfilmovala v roku 2011 s Françoisom Cluzetom v hlavnej úlohe.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Bilqiss.
Alain Badiou je francúzsky filozof. Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho kniha Chvála lásky (Rozhovor s Nicolasom Truongom).
Mary Beard je profesorka antickej histórie na Univerzite v Cambridgei. Napísala niekoľko kníh o histórii antického Ríma. Je členkou Britskej akadémie a Americkej akadémie pre umenie a vedu. Pre britskú televíziu pripravuje seriály na témy z klasickej archeológie a histórie.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Ženy a moc.
Ned BEAUMAN je britský prozaik. Jeho debutový román Boxer, chrobák (2011) získal viacero ocenení. Román Teleportová nehoda bol v roku 2012 nominovaný na Man Bookerovu cenu.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jeho román Teleportová nehoda.
Gaia de Beaumont je talianska spisovateľka, novinárka a prekladateľka. Prispieva do rôznych denníkov a časopisov. Je autorkou desiatky kníh, ako aj životopisu americkej poetky Edny St. Vincent Millayovej.
Vo vydavateľstve Inaque vyšli jej memoáre Dobrá výchova.
Simone de Beauvoir sa narodila v roku 1908 do buržoáznej katolíckej rodiny. Jej literárne a filozofické dielo významne poznačilo myslenie 20. storočia. Po druhej svetovej vojne sa stala jednou z najvýznamnejších predstaviteliek existencializmu a spoločne so Jeanom-Paulom Sartrom založila revue Temps Modernes. Počas nemeckej okupácie Paríža napísala svoj prvý román Pozvaná (1943), nasledovali romány Krv iných (1944), Všetci ľudia sú smrteľní (1946), Mandaríni (1954), za ktorý získala Goncourtovu cenu, zbierky Zlomená žena (1967) a Keď je duchovno prvoradé (1979). V roku 1954 napísala novelu Nerozlučné, ktorá dnes prvýkrát vychádza knižne.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla zbierka troch noviel s názvom Zlomená žena a autobiografický román Nerozlučné. Na vydanie sa pripravuje preklad románu Pozvaná a prvej časti memoárov Pamäti slušného dievčaťa.
Antoine Bello (1970) je francúzsky spisovateľ žijúci v New Yorku. Od roku 1996 vydal viacero románov a jednu zbierku poviedok, za ktoré získal niekoľko literárnych ocenení. V roku 2009 za román Prieskumníci, ktorý je pokračovaním románu Falzifikátori, dostal cenu France Culture/Télérama.
Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho romány Falzifikátori a Prieskumníci.
Walter Benjamin sa narodil v roku 1892 v Berlíne, študoval filozofiu vo Freiburgu, Berlíne, Mníchove a Berne a po promócii žil ako spisovateľ a filozof na voľnej nohe v Berlíne. V roku 1933 emigroval do Francúzska a 26. septembra 1940 spáchal na úteku pred nemeckými vojskami v španielskom pohraničnom meste Portbou samovraždu.
Sibylle Berg sa narodila vo Weimare a žije v Zürichu. Doposiaľ uverejnila dvanásť kníh: Niekoľko ľudí hľadá šťastie a nasmeje sa k smrti, Sex II, Amerika, Zlato,Nepríjemné má prednosť – pánske príbehy, Koniec dobrý, Ozaj, a už som ti rozprávala… Rozprávka pre každého, Cesta, Muž spí, Vďaka za život, Ako to len môžem všetko vydržať?, Deň, keď moja žena našla muža. Divadelné hry Sibylle Berg Helgin život, Pes, muž, žena, Pozri, zapadá slnko a iné uvádzajú divadlá vo viacerých krajinách. Sibylle Berg pravidelne prispieva stĺpčekmi a článkami do nemeckých novín a časopisov.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román GRM (Brainfuck) a novela Ozaj, a už som ti rozprávala.
Lucia Berlin písala sporadicky poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom, ktoré strávila v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade; úžasnými rokmi, čo prežila v čilskom Santiagu; tromi manželstvami; celoživotným problémom s alkoholizmom a rôznymi povolaniami, ktorým sa venovala, aby dokázala uživiť svojich štyroch synov. V 90. rokoch začala učiť na univerzite. V roku 2004 umrela v kalifornskom meste Marina del Rey.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej zbierka poviedok Manuál pre upratovačky a memoáre a listy s názvom Vitaj doma, na vydanie sa pripravuje zbierka poviedok Večer v raji.
Roberto Bolaño sa narodil v roku 1953 v Čile. Po istom čase, čo prežil v Mexiku, sa vrátil do rodnej krajiny práve vo chvíli Pinochetovho puču. Bol zatknutý a uväznený. Po návrate do Mexika založil avantgardnú umeleckú skupinu infrarealistov, vychádzajúcu napríklad z dadaizmu a bítnickej poézie. Koncom 70. rokov sa usadil v Španielsku, kde sa živil rôznymi povolaniami, napríklad ako smetiar, predavač v bižutérii či nočný strážnik v kempingu. Až v polovici 90. rokov bol uznaný za jedného z najdôležitejších súčasných latinskoamerických autorov. Roberto Bolaño predčasne umrel 15. júla 2003 v Barcelone.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jeho román Vzdialená hviezda a novela Lumpen románik.
Kate BOLICK je americká esejistka a novinárka. Pracuje pre časopis Atlantic. Žije v New Yorku.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Jej vlastný život.
Heinrich Böll dostal v roku 1972 Nobelovu cenu. V roku 1949 mu vyšiel prvý román Vlak prišiel presne. Medzi jeho najznámejšie romány patria Biliard o pol desiatej, Skupinový portrét s dámou či Dom bez pána.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jeho román Klaunove názory.
Maeve Brennan sa narodila v Dubline. Ako sedemnásťročná odišla s rodičmi do Washingtonu a v Spojených štátoch už zostala natrvalo. V New Yorku si v päťdesiatych rokoch zarábala ako novinárka v ženskom časopise, neskôr sa zamestnala v redakcii časopisu New Yorker, do ktorého prispievala stĺpčekmi, krátkymi recenziami a poviedkami. Stala sa predlohou hrdinky novely Trumana Capoteho Raňajky u Tiffanyho.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Príbehy z New Yorku (Rozvláčna dáma).
Alina Bronsky je nemecká autorka ruského pôvodu.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej novela Posledná láska baby Dune.
Giulia Caminito sa narodila v Ríme v roku 1988 a vyštudovala politickú filozofiu. Debutovala románom La Grande A(Veľké A), po ktorom v roku 2019 nasledoval Un giorno verrà (Príde deň), za ktorý získala Premio Fiesole Under 40. Jej tretí román s názvom Voda v jazere nikdy nie je sladká sa dostal medzi finalistov Premio Strega 2021 a napokon získal Premio Campiello.
Javier Cercas sa narodil v roku 1962 v meste Ibahernando v provincii Cáceres. Napísal desiatky románov. Jeho knihy boli preložené do viac ako tridsiatich jazykov a získali najprestížnejšie ocenenia vrátane Premio Nacional v Španielsku, Foreign Fiction Prize v Spojenom kráľovstve, Premio Mondello v Taliansku, Prix André Malraux vo Francúzsku a mnohé ďalšie.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel prvý diel policajnej trilógie Terra Alta.
Philippe Claudel patrí k najvýznamnejším súčasným francúzskym spisovateľom: na svojom konte má šestnásť románov. Za román Sivé duše (2003), ktorý bol aj sfilmovaný, dostal Renaudotovu cenu; za Brodeckovu správu (2007) prestížnu Goncourtovu cenu. Napísal viacero noviel a filmových scenárov. Film Tak dlho ťa milujem, ktorý aj režíroval, získal okrem Cézara za najlepší debut aj niekoľko ďalších ocenení.
Paolo Cognetti je taliansky spisovateľ a filmár. Debutoval zbierkou poviedok Manuál pre úspešné dievčatá (2004), po ktorej nasledovali Niečo malé, čo každú chvíľu vybuchne (2007) a Sofia vždy chodí v čiernom (2012), ktorý bol nominovaný na najprestížnejšiu taliansku literárnu cenu Premio Strega. Tú nakoniec získal za román Osem hôr v roku 2017.
Žil v New Yorku, kde nakrúcal dokumentárne filmy, každoročne sa na niekoľko mesiacov z civilizácie utiahne vysoko do Álp a v súčasnosti pripravuje svoju ďalšiu knihu v Himalájach.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho kniha Sofia vždy chodí v čiernom, Manuál pre úspešné dievčatá a Niečo malé, čo každú chvíľu vybuchne.
Laura Conti (Udine 1921 – Miláno 1993). Od svojich šiestich rokov žije s rodinou v Miláne. Zapíše sa na fakultu medicíny, zúčastňuje sa na odboji. Potom, ako ju zatknú a uväznia, deportujú ju do koncentračného tábora v Bolzane. Po oslobodení ukončí medicínu so špecializáciou na ortopédiu. Popri svojej profesii sa intenzívne politicky angažuje, spočiatku v Socialistickej strane a od roku 1951 v Komunistickej strane, ktorú zastupuje ako okresná radkyňa v Miláne a potom ako radkyňa regiónu Lombardie; v roku 1987 je zvolená do poslaneckej snemovne. Od začiatku sedemdesiatych rokov sa venuje hlavne témam ochrany životného prostredia: v roku 1980 sa stane jednou zo zakladateliek Ligy za ochranu životného prostredia, v ktorej dlhé obdobie stojí na čele Vedeckého výboru. Uznávaná a talentovaná spisovateľka, je autorkou troch románov: Cecília a čarodejnice (1963, Cena Pozzale), Experimentálny stav (1965), Zajac s tvárou dievčatka (1978, 1982, 2021). Okrem toho uverejnila dôležité state o otázkach životného prostredia, sociálnej pomoci, sexuálnej výchovy a histórii odboja, okrem početných vedeckých diel.
Jessa Crispin je redaktorkou a zakladateľkou online magazínu Bookslut a literárneho časopisu Spolia. Napísala knihy Projekt mŕtvych dám a Kreatívny tarot. Prispieva do novín a časopisov vrátane New York Times, Guardian či Washington Post.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Prečo nie som feministka (feministický manifest).
Rachel Cusk je autorkou troch memoárových kníh a oceňovaných románov. Časopis Granta ju v roku 2003 zaradil medzi najlepšie mladé britské autorky. Žije v Paríži.
Vo vydavateľstve Inaque vychádza jej románová trilógia Obrys, Tranzit a Pocta.
Meghan DAUM je novinárka, ktorá prispieva do denníkov New York Times a Los Angeles Times, a autorka troch zbierok esejí. Jej texty vychádzajú napríklad v časopisoch New Yorker, Harper’s, New York Times Book Review, Vogue.
Vo vydavateľstve Inaque jej vyšla kniha Nevysloviteľné a iné konverzačné témy.
Virginie Despentes je francúzska spisovateľka a filmárka. Vo vydavateľstve Inaque vychádza jej trilógia Život Vernona Subutuxa.
Francesca Diotallevi je talianska spisovateľka. Debutovala v roku 2013 klasickým románom Temné komnaty odohrávajúcim sa na konci 19. storočia, na ktorý nadviazala knihou o vzťahu Amedea Modiglianiho a Jeanne Hébuternovej.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Vivian.
Négar Djavadi sa narodila v Iráne v roku 1969 v rodine intelektuálov. Ako jedenásťročná nelegálne prišla do Francúzska. Po absolvovaní bruselskej filmovej školy INSAS pracovala niekoľko rokov za kamerou a potom sa začala venovať písaniu scenárov. Za román Dezorientálka dostala viacero ocenení.
Kristin Dombek je esejistka. Píše pre denníky a časopisy New York Times, Harper’s, London Review of Books, n+1 a Paris Review.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Sebectvo tých druhých (esej o strachu z narcizmu)
Avni Doshi v roku 2013 získala Tibor Jones South Asia Prize. Jej debutový román Spálený cukor sa dostal do užšieho výberu Bookerovej ceny 2020. Román vyšiel v Indii pod názvom Girl in White Cotton, kde získal cenuSushila Devi Award 2021.
Annie Ernaux (1940) vyrástla v Normandii a po štúdiu na univerzite v Rouene učila na strednej škole a ako profesorka v centre pre korešpondenčné vzdelávanie. Jej knihy sa vo Francúzsku stali klasikou v žánri autofikcie. Získala za ne množstvo cien a veľkú čitateľskú obľubu. Anglický preklad knihy Roky bol nominovaný na medzinárodnú Bookerovu cenu.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla kniha Roky.
Jenny Erpenbeck (1967) je oceňovaná nemecká prozaička, dramatička a divadelná režisérka. Po debute Geschichte vom alten Kind(Príbeh starého dieťaťa, 1999) vydala okrem iného román Heimsuchung (Hľadanie domova, 2008), alebo román na aktuálnu tému o vzťahu afrických utečencoch v Berlíne a starého profesora klasických jazykov. Žije v Berlíne.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Všetkým dňom koniec.
Bernardine Evaristo je oceňovaná autorka siedmich kníh. Jej písanie charakterizuje experimentovanie, odvaha, rozvracanie a spochybňovanie rôznych mýtov o histórii a identite afrických diaspór. Píše poéziu, veršované romány, romány s veršami, novely, poviedky, romány v próze, rozhlasové a divadelné hry, literárne eseje a kritiky.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Dievča, žena, iné.
Susan Faludi je novinárka, držiteľka Pulitzerovej ceny a autorka kníh The Terror Dream (Sen teroru), Stiffed (Zmeravení) a Backlash (Nevyhlásená vojna proti americkým ženám), za ktorú v roku 1991 získala cenu National Book Critics Circle Award za literatúru faktu. Píše pre Wall Street Journal, New Yorker, New York Times, Harper’s, Baffler a iné periodiká.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha V tmavej komore.
Novela francúzskeho novinára a spisovateľa Érica Fayeho získala v roku 2010 cenu Francúzskej akadémie za román, pretože Nagasaki je poetickým a ľudským príbehom o melanchólii a odcudzení.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho novela Nagasaki.
Elena Ferrante je autorkou Neapolskej ságy, ktorú tvorí štvorica románov Geniálna priateľka, Príbeh nového priezviska,Tí, čo odchádzajú – tí, čo zostávajúa Príbeh stratenej dcéry.
Podľa románu Zraňujúca láska nakrútil Mario Martone rovnomenný film a jej nasledujúci román Dni opustenia sfilmoval Roberto Faenza. V zbierke listov, rozhovorov a krátkych textov s názvom Frantumaglia približuje svoje spisovateľské skúsenosti. Kniha pre deti Pláž v noci tematicky dopĺňa román Temná dcéra.
Vo vydavateľstve Inaque vyšli všetky knihy Eleny Ferrante.
Paula Fox (1923 – 2017) napísala niekoľko románov, memoáre a množstvo kníh pre deti. Vďaka svojim pozorovaniam, úspornej próze a nepochybne zaujímavému životnému príbehu sa stala jednou z kultových amerických autoriek.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Zúfalé postavy.
O živote Françoise Frenkelovej sa toho vie veľmi málo. Vďaka francúzskemu spisovateľovi, nositeľovi Nobelovej ceny Patrickovi Modianovi sa dozvedáme, že sa narodila v Poľsku v roku 1889 a v roku 1921 si spoločne s manželom otvorila prvé francúzske kníhkupectvo v Berlíne. V roku 1939 sa vrátila do Paríža, odkiaľ ušla po nemeckej invázii do okupovaného Vichy. Po rokoch ukrývania sa pre svoj židovský pôvod sa pokúsila prejsť cez hranicu do Švajčiarska. Jej memoáre vyšli v roku 1945 v Ženeve a Patrick Modiano ich objavil v roku 2010.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Kníhkupkyňa z Berlína.
André Gorz sa narodil vo Viedni ako Gerhart Hirsch v židovsko-katolíckej rodine. V roku 1930 jeho otec v dôsledku stupňujúceho sa antisemitizmu konvertoval na katolícku vieru a priezvisko zmenil na Horst. Rasovému prenasledovaniu sa vyhol vďaka štúdiu na internátnej škole v Zürichu, ktorú po anšluse Rakúska v roku 1939 navštevoval na naliehanie matky. Toto odlúčenie zvýšilo pocit vnútorného exilu, „nevyliečiteľnej samoty“, ktorú sa počas celého života usiloval prekonávať a ktorú ako „morálnu konverziu“ spustilo oboznámenie sa s dielom Jeana-Paula Sartra Bytie a ničota. Sartre, s ktorým sa osobne zoznámil vo Švajčiarsku v roku 1946, a okruh parížskych intelektuálov formujúcich ľavicové myslenie povojnových rokov, boli rozhodujúce súradnice prvého obdobia jeho tvorby a ideologického sebazaradenia v päťdesiatych rokoch a ich myšlienkovo-politických zvratoch.
Štúdium vo Švajčiarsku a odchod do Francúzska boli sprevádzané ešte jednou rozhodujúcou udalosťou Gorzovho života: V Lausanne sa zoznámil s Doreen Keirovou, ktorá sa stala jeho manželkou a ktorej prítomnosť v Gorzovom živote mala rozhodujúci vplyv aj na jeho politické myslenie a vnímanie seba ako individuality v odcudzenom svete. Ich vzájomný vzťah sprevádzal všetky spoločenské zmeny, a láska bola znepokojujúcim a zároveň nevyhnutným predpokladom hľadania svojbytného miesta vo svete ideí, ktoré význam intimity často odsúvali do vôd znepriatelených všeobecnej, objektívnej realite. Láska, ktorá sa napokon ukázala ako najbytostnejší, najzásadnejší predpoklad pre akúkoľvek zmenu v prospech všeľudskej reality.
Od šesťdesiatych rokov bol Gorz pevne ukotvený na francúzskej intelektuálnej scéne. Zaoberal sa najmä myšlienkami spravodlivého prerozdelenia práce a marxistickou teóriou jej odcudzenia. V centre jeho myslenia sa najmä po roku 1968 natrvalo udomácňuje otázka decentralizovaného hospodárstva, autonómie indivídua a potreba ich začlenenia do marxistickej filozofie ako ďalšieho predpokladu oslobodenia človeka. Bol to začiatok obdobia presadzovania politickej ekológie, ktorá ako radikálne socialistické hnutie považovala zmenu ekologickej paradigmy za integrálnu podmienku rozširovania autonómneho priestoru, oslobodenia jednotlivca a nevyhnutnú súčasť boja proti kapitalizmu. Vrátane tzv. „zeleného kapitalizmu“ a tendenciám tradičnej ľavice, ktorá podľa Gorza používa tie isté nástroje technokratickej paradigmy. V Gorzovom diele vynikajú práce práve na túto tému: Le Socialisme difficile (Zložitý socializmus), 1967; Critique du capitalisme quotidien (Kritika každodenného kapitalizmu), 1973; Écologie et Politique (Ekológia a politika), 1975; Écologie et Liberté (Ekológia a sloboda), 1975; Adieux au prolétariat (Zbohom proletariátu), 1980; Capitalisme, Socialisme, Écologie (Kapitalizmus, socializmus, ekológia), 1991; Misères du présent, richesse du possible (Bieda súčasného, bohatstvo možného), 1997.
Vzťah s Dorine (francúzska podoba jej pôvodného mena) bol rozhodujúci aj pre spôsob, akým André Gorz rozvinul teoretické základy politickej ekológie. Potreba bojovania proti technokraticky orientovanej európskej politike sledujúcej výlučne materiálny rast sa prelínala s obdobím, keď Dorine diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu. Ako sa osobný život prelínal so spoločenskými problémami, nevyhnutnosť celospoločenskej zmeny čoraz väčšmi poukazovala na skutočnosť, ako veľmi je podmienená a poháňaná zmenami, ktoré sme schopní podstúpiť aj v osobnom živote.
André Gorz zomrel v septembri 2007. S Dorine sa rozhodli opustiť svet spoločne.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho kniha List pre D.
Dana Grigorcea je oceňovaná švajčiarska spisovateľka rumunského pôvodu. Je autorkou takmer desiatky kníh.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej novela Dáma s maghrebským psíčkom.
Tessa Hadley je britská spisovateľka, autorka piatich románov a dvoch poviedkových zbierok, z ktorých jedna vyšla aj v slovenskom preklade pod názvom Manželská láska a iné poviedky. Vyučuje literatúru na Bath Spa University a pravidelne píše poviedky a novely pre časopisy New Yorker, Granta či prílohy denníka Guardian.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej zbierka poviedok Manželská láska a román Bystré dievča.
Nino Haratischwili sa narodila v roku 1983 v Tbilisi. Je oceňovaná dramatička, spisovateľka a režisérka. Román Môj nežný blíženec získal cenu Hotlist nezávislých vydavateľstiev. Za svoj rozsiahly román Ôsmy život (pre Brilku), ktorý vyšiel v roku 2014, získala okrem iného literárnu cenu Kulturkreis der deutschen Wirtschaft a Cenu Anny Seghersovej. V roku 2023 vychádza v slovenčine autorkin zatiaľ najnovší román s názvom Nedostatok svetla.
Elizabeth Harrower (1928 – 2020) je autorkou piatich románov a do literatúry sa zapísala ako jedna z najvýznamnejších povojnových austrálskych spisovateliek, hoci v 70. rokoch prestala publikovať. Román V istých kruhoch je jej posledným a vyšiel po viac ako štyridsiatich rokoch od svojho napísania.
Aleksandar Hemon sa narodil v roku 1964 v Sarajeve. V roku 1992 mu blokáda rodného mesta neumožnila návrat zo štipendijného pobytu v USA. Odvtedy žije v Chicagu, s krátkym intermezzom v Paríži. Napísal ďalšie tri prozaické knihy ako aj zbierky publicistiky v angličtine aj v bosnianskom jazyku.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho zbierka poviedok Problém menom Bruno.
Michel Houellebecq, francúzsky básnik, prozaik a esejista. Za román Mapa a územie dostal v roku 2010 Goncourtovu cenu.
Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho romány Elementárne častice, Platforma, Možnosť ostrova, Sérotonín, Podvolenie a zbierka esejí Zostať nažive a iné texty. Na vydanie sa pripravuje román Zničiť a Lanzarote a iné texty.
Hamid Ismailov sa narodil v roku 1954 v Kirgizskej SSR a neskôr sa presťahoval do Uzbekistanu. Píše po rusky a uzbecky a jeho romány a poézia boli preložené do nemčiny, francúzštiny, angličtiny a španielčiny a iných európskych jazykov. V roku 1994 bol pre svoje „neprijateľné demokratické tendencie“ nútený emigrovať do Veľkej Británie a v súčasnosti pracuje v BBC World Service. V Uzbekistane sú jeho diela dodnes zakázané.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho novela Mŕtve jazero.
Joyce Johnson (rodená Glassman) sa narodila v roku 1935 v New Yorku. Ako osemročná začala krátku kariéru detskej herečky. V šestnástich nastúpila na Barnard College. V devätnástich rokoch odišla z domu a získala prvú prácu v literárnej agentúre Curtis Brown. V januári 1957 sa stretla s Jackom Kerouacom, s ktorým chodila dva roky – ich vzťah opísal v románe Anjeli zúfalstva. Je autorkou niekoľkých románov, publicistických a memoárových kníh.
Katie Kitamura je spisovateľka žijúca v New Yorku. Prispieva do novín a časopisov New York Times, Guardian, BOMB, Frieze. Rozchod je jej tretím románom.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Rozchod.
Rachel Kushner je autorka bestselleru Flamethrowers, ktorý bol podľa denníka New York Times jednou z kníh roku 2013. Ďalší román má názov Telex from Cuba; tretím počinom je Klub Mars. Býva v Los Angeles.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Klub Mars.
Nicola Lagioia (1973) pracuje ako redaktor vo vydavateľstve Minimum Fax. Napísal tri romány a zbierku poviedok. Za román Krutosť získal v roku 2015 prestížnu cenu Strega.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jeho román Krutosť.
Olivia Laing je uznávanou spisovateľkou a novinárkou. Píše pre denníky Guardian, Observer, New Statesman, Frieze a New York Times. Je autorkou troch kníh literatúry faktu a jedného románu. Kniha Mesto osamelosti bola nominovaná na cenu Gordona Burna.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Mesto osamelosti.
Olivia de Lamberterie je šéfredaktorka v časopise Elle, ako literárna kritička vystupuje v rozhlasových reláciáchTélématin na France 2 a v Masque et la plume na France Inter. Zbohom, smútok je jej prvá kniha.
Mariateresa Di Lascia (1954 – 1994) bola známou ľudsko-právnou aktivistkou. Ako talianska poslankyňa Európskeho parlamentu sa zasadzovala za zrušenie trestu smrti vo svete. V pozostalosti okrem románu Cesta tieňmi zanechala rukopisy románov Citové vzťahy, Chvost jašteričky a niekoľko poviedok.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Cesta tieňmi.
Antoine Laurain, scénarista, režisér a autor dokumentárnych filmov. Za román Mitterrandov klobúk dostal cenu Prix Landerneau Découvertes, cenu čitateľov Prix Relay des Voyageurs.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jeho román Mitterrandov klobúk.
Doris Lessing sa narodila v roku 1919 v Iráne. Medzi jej najznámejšie diela patrí cyklus piatich románov nazvaný Deti násilia. V roku 2007 jej Švédska kráľovská akadémia udelila Nobelovu cenu za literatúru ako „spisovateľke ženskej skúsenosti, ktorá skepticky, ostro a vizionársky podrobila skúmaniu polarizovanú civilizáciu“.
Keď v roku 1950 vyšla Doris Lessingovej kniha s názvom Tráva spieva, jej autorka sa zaradila medzi najvýznamnejšie spisovateľky. Neskôr uverejnila viac než trodsať románov a zbierok poviedok o Afrike, kde vyrástla. Doris Lessing nezniesla izolovanosť rodičovskej farmy v Južnej Rodézii veľmi dobre, unikala tak do sveta predstavivosti. Školu ukončila v štrnástich rokoch a vzdelávala sa neformálne, najmä čítaním anglickej a americkej literatúry.
Vo veku osemnásť rokov sa presťahovala do Salisbury, kde san a chvíľu stala členkou Komunistickej strany, ako to spomína aj v týchto esejach. V roku 1949 sa presťahovala so synom z druhého manželstva do Londýna. Doris Lessing umrela v novembri 2013 v Londýne.
Vo vydavateľstve Inaque jej vyšla zbierka esejí Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť.
Joan Lindsay (1896 – 1984) sa narodila v austrálskom Melbourne. Navštevovala dievčenskú školu, ktorá jej v románe Piknik pri Hanging Rock poslúžila ako vzor. Neskôr vyštudovala maliarstvo. Na deň sv. Valentína v roku 1922 sa vydala za Daryla Lindsaya. Román, ktorým sa preslávila, vyšiel v roku 1967 a v roku 1975 podľa neho Peter Weir nakrútil rovnomenný film.
Nina MacLaughlin je autorka memoárov Hammer Head: The Making of a Carpenter. Bývalá redaktorka časopisu Boston Phoenix je dnes stĺpčekárkou v Boston Globe a píše aj pre periodiká ako Paris Review Daily, Believer, Bookslut. Žije v meste Cambridge v americkom štáte Massachusetts.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Prebuď sa, Siréna.
Andrei Makine sa narodil v Krasnojarsku na Sibíri. Ako tridsaťročný emigroval do Francúzska, kde po počiatočnom pretĺkaní sa a existenčných ťažkostiach triumfoval ako spisovateľ. Jeho román Francúzsky testament(1995) získal prestížnu Gouncourtovu cenu a odvtedy je jeho písanie porovnávané s majstrovstvom Marcela Prousta a Milana Kunderu.
Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho romány Kniha krátkych lások, čo trvajú večne a Žena, ktorá čakala.
Claire Messud žije v Cambridgei v americkom štáte Massachusetts so svojou rodinou.
Vo vydavateľstve Inaque vyšli jej romány Dievča v plameňoch a Žena z horného poschodia.
Danielle McLaughlin je írska spisovateľka.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej debutová zbierka poviedok Dinosaury na iných planétach.
Robert Musil, rakúsky prozaik a esejista. Študoval v Brne a v Berlíne. Ako dvadsaťšesť ročný napísal román Zmätky chovanca Törlessa. Po získaní doktorátu z filozofie pracoval ako novinár a knihovník. Počas prvej svetovej vojny slúžil v rakúskej armáde. Od roku 1922 sa venoval písaniu esejí, divadelných hier a románu Muž bez vlastností, ktorý vyšiel po jeho smrti v roku 1942.
Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho dve novely pod názvom Naplnenie lásky.
Sigrid Nunez je autorka niekoľkých románov a memoárov. Za román Priateľ získala v roku 2018 americkú National Book Award.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Priateľ.
Jenny OFFILL je americká spisovateľka. Od roku 1999 jej vyšiel román Posledné veci a niekoľko kníh pre deti. Spoločne s Elissou Schappell zostavila dve zbierky esejí. Učí v New Yorku na Queens University, Brooklyn College a Columbia University.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Odd. špekulácií.
Chinelo Okparanta sa narodila v Port Harcourt v Nigérii a ako desaťročná sa presťahovala do Spojených štátov. Uverejňuje poviedky v časopisoch. Jej debut Pod konármi udaly je označený za jeden z najlepších afrických románov roku 2015.
Valeria Parrella (1974) žije v Neapole. Vydala zbierky poviedok Mucha plus veľryba (Mosca più balena, 2003), Za prejavenú milosť (Per grazia ricevuta, 2005) a Príliš veľká dôležitosť láske (Troppa importanza allʼamore, 2015). Napísala tiež Biele miesto (Lo spazio bianco, 2008), román o predčasne narodených deťoch, podľa ktorého Francesca Comencini nakrútila rovnomenný film, ďalej romány Čas sa učiť (Tempo da imparare, 2014) a Ale aká láska (Ma quale amore, 2010). Venuje sa aj divadlu, je autorka hry Rozsudok (Il verdetto, 2007), Ahoj, chlap (Ciao maschio, 2009) a ďalších. Jej diela získali veľa cien a boli preložené do viacerých európskych jazykov. Dosiaľ posledný román Almarina, o učiteľke pracujúcej v nápravno-výchovnom zariadení pre mladistvých, vyšiel v roku 2019. Vedie knižnú rubriku v časopise Grazia a spolupracuje aj s denníkom Repubblica.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Encyklopédia ženy.
Donatella Di Pietrantonio žije v Penne, v regióne Abruzzo, kde sa venuje profesii detskej zubnej lekárky. Debutovala románom Mia madre è un fiume (Moja matka je rieka, ocenený Premio Tropea). Jej druhý román Bella mia (Moja krásna, ocenený Premio Brancati) bol nominovaný na cenu Premio Strega 2014. Za román Tá, čo sa vracia dostala v roku 2017 prestížnu taliansku cenu Premio Campiello.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Tá, čo sa vracia a jeho pokračovanie Južné predmestie.
Adam Phillips je psychoanalytik a profesor literatúry. Je autorom desiatok kníh. Literárnymi kritikami a esejami pravidelne prispieva do časopisu London Review of Books.
Inaque vydalo jeho knihy Monogamia a Čo nám uniká.
Max Porter pracuje vo vydavateľstve. Žije v Londýne. Smútok je tvor s krídlami je jeho debutovou novelou.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jeho debut Smútok je tvor s krídlami a na vydanie sa pripravuje jeho ďalšia novela s názvom Lanny.
Emma Reyes (1919 – 2003) bola kolumbijská maliarka a intelektuálka, ktorej korešpondencia vyšla prvýkrát v roku 2012. Vyrástla v extrémnej chudobe a z kláštora pre siroty ušla ako devätnásťročná. Cestovala všade, kam mohla, a väčšinu svojho života venovala maľbe a kresbe. Podarilo sa jej presadiť sa a spriateliť sa s najvýznamnejšími európskymi a juhoamerickými umelcami, spisovateľmi a intelektuálmi 20. storočia. Žila v Buenos Aires, Montevideu, Jeruzaleme, Washingtone a Ríme. Nakoniec sa usadila v Paríži.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Memoáre v listoch.
Jon Ronson je novinár a dokumentarista. Medzi jeho najznámejšie knihy patria The Psychopath Test či Out of the Ordinary: True Tales of Everyday Craziness. Je autorom knižnej predlohy k filmu Muži, čo čumia na kozy.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho kniha ONI: Na potulkách s extrémistami.
Oliver Sacks (1933 – 2015). Vyštudoval medicínu v Oxforde a pracoval ako stážista v nemocniciach v Spojených štátoch. Od roku 1965 žil v New Yorku, kde prednášal na neurológiu na NYU School of Medicine a pracoval ako neurológ v charitatívnom domove dôchodcov.
Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho knihy Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom, Antropologička na Marse, Halucinácie, Zrak mysle, Všetko na svojom mieste a zbierka esejí Vďačnosť.
Na vydanie sa pripravujú knihy Migréna a Rieka vedomia.
Frédéric Schiffter strávil svoju mladosť v kinách, na terasách kaviarní a plážach, kde si vytváral prvé predstavy o kráse. Tento francúzsky filozof je autorom množstva publikácií. Medzi najznámejšie patria Filozof bez vlastností a Sentimentálna filozofia, za ktorú v roku 2010 dostal Prix Décembre.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho kniha Krása: estetická výchova.
Angelika Schrobsdorff sa narodila v roku 1927 vo Freiburgu. V roku 1939 emigrovala do Sofie so svojou matkou a v roku 1947 sa vrátila do Nemecka. Vydala sa za Claudea Lanzmanna, ktorý natočil prelomový dokumentárny film Shoa a spolu sa po viac ako dekáde strávenej v Paríži a Monaku presťahovali v roku 1983 do Izraela. Angelika Schrobs-dorff napísala desať románov a dve zbierky poviedok. Zomrela 30. júla 2016 v Berlíne.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej memoárová kniha Nie si ako iné matky.
Kamila Shamsie je autorka niekoľkých románov nominovaných na prestížne britské literárne ocenenia –Bookerovu cenu a Women’s Prize for Fiction. Časopis Granta ju zaradil medzi najlepšie mladé britské spisovateľky. Vyrástla v Karáčí a žije v Londýne.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Teplo domova.
Lola Shoneyin je nigérijská poetka a spisovateľka. Je riaditeľkou Ake Arts & Book Festival. Podľa románu Tajný život štyroch manželiek sa nakrúca televízny seriál.
Leïla Slimani sa narodila v roku 1981. Pracovala ako novinárkapre časopis Jeune Afrique, v ktorom sa venovala najmä reportážam zo severnej Afriky. V roku 2014 jej vyšiel debutový román Adèle a bol nominovaný na cenu Flora. Za svoj druhý román Uspávanka, ktorého filmová adaptácia sa práve nakrúca, dostala v roku 2016 prestížnu Goncourtovu cenu.
Vo vydavateľstve Inaque vyšli jej romány Uspávanka, Adèle, prvá časť trilógie Krajina iných s podtitulom Vojna, vojna, vojna, ako aj esej Vôňa kvetov v noci.
Na vydanie sa pripravuje druhý diel trilógie Krajina iných s názvom Dívajte sa, ako tancujeme.
Zadie Smith je jedna z najtalentovanejších súčasných britských spisovateliek, napísala romány Biele zuby, O kráse, Zberateľ autogramov, Severozápad a Swing Time. Žije v USA, pravidelne prispieva do časopisov New Yorker a New York Review of Books.
Vo vydavateľstve Inaque jej vyšiel román Swing Time, poviedka Kambodžská ambasáda, zbierka esejí Voľnosť. Na vydanie sa pripravuje zbierka poviedok Grand Union.
Rebecca Solnit je novinárka a historička, autorka takmer dvadsiatich kníh venovaných feminizmu, dejinám západných a pôvodných kultúr, spoločenskej zmene, horskej turistike a chodeniu, nádeji a katastrofe. Pravidelne prispieva do časopisov Harper’s, London Review of Books a Los Angeles Times. Žije v San Franciscu.
Vo vydavateľstve Inaque vyšli jej knihy Muži mi to vysvetlia a Sprievodca strácaním sa.
Daniel Speck vyštudoval filmovú vedu v Mníchove a v Ríme, kde žil niekoľko rokov. Napísal niekoľko scenárov a dva romány Bella Germania a Piccola Sicilia.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jeho román Bella Germania.
Domenico Starnone je taliansky spisovateľ, scenárista a novinár. Narodil sa v Neapole, pracoval ako učiteľ a novinár. Je autorom trinástich románov. Za román Via Gemito získal v roku 2001 najprestížnejšie talianske literárne ocenenie Premio Strega.
Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho romány Zviazaní, Dôvernosti a Via Gemito.
Elizabeth Strout získala za román Olive Kitteridgeová Pulitzerovu cenu. Je autorkou takmer desiatky románov a jej poviedky vychádzajú napríklad v časopise New Yorker. V roku 2014 podľa románu Olive Kitteridgeová vznikol miniseriál v produkcii HBO, v ktorom hlavnú postavu stvárnila Frances McDormand.
Vo vydavateľstve Inaque vyšli jej romány Amy a Isabelle, Olive Kitteridgeová a Znova Olive. Na vydanie sa pripravujú romány Volám sa Lucy Bartonová, Všetko je možné a Ach, William!.
Jamie Quatro je americká spisovateľka.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej debutová zbierka poviedok Chcem ti ukázať viac.
Frank Tallis je britský psychológ a spisovateľ. Známy je sériou detektívok odohrávajúcich sa vo Viedni na začiatku 20. storočia s psychoanalytikom Maxom Liebermannom.
Vo vydavateľstve Inaque vyšli dve jeho detektívky Smrť vo Viedni a Viedenská krv, ako aj kniha príbehov zo psychoterapie Nevyliečiteľný romantik a kniha o psychológoch a dejinách psychológie Žiť sa musí.
Hervé Le Tellier je francúzsky spisovateľ, člen literárnej školy OULIPO. Vyštudoval matematiku a pôsobil ako novinár. Je autorom desiatok románov a zbierok poviedok.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jeho román Anomália. Na vydanie sa pripravuje preklad románu Dosť bolo o láske.
Nadia Terranova (Messina, 1978) je talianska spisovateľka a novinárka. Jej prvý román Roky naopak vyšiel v roku 2015 a získal niekoľko cien (Premio Bagutta za literárnu prvotinu, Premio Brancati a americkú cenu The Bridge Book Award). Napísala aj knihy pre deti Bruno, chlapec, ktorý sa naučil lietať a Svet sa rúca. Píše do denníka Repubblica a iných periodík.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Zbohom prízraky.
Simona Vinci vstúpila do literatúry veľmi rázne s románom O deťoch sa nič nevie, ktorý sa hneď stal literárnou senzáciou. Je autorkou ďalších románov, zbierok poviedok a kníh pre deti. Pracuje pre rádio aj televíziu, prekladá z angličtiny a angažuje sa aj politicky.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Prvá pravda.
David Foster Wallace sa narodil v štáte New York v roku 1962. V detstve profesionálne hrával tenis. Študoval filozofiu a angličtinu a ako záverečnú prácu na Amherst College napísal knihu, ktorá neskôr vyšla ako román The Broom of the System. Na doktorandské štúdium filozofie sa zapísal na Harvarde. David Foster Wallace písal eseje, romány (Infinite Jest), poviedky (Girl with Curious Hair, Brief Interviews with Hideous Men). Získal viacero literárnych ocenení. Zomrel v roku 2008. Román The Pale King, na ktorom pred smrťou pracoval, vyšiel v roku 2011 a bol nominovaný na Pulitzerovu cenu.
Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho kniha Toto je voda.
Jesmyn Ward získala dvakrát Národnú knižnú cenu, v roku 2017 za román Spev duchov a v roku 2011 za román Zahrabať kosti. Okrem románov napísala aj memoáre Smútočná žatva o smrti svojho brata a ďalších troch priateľov počas dospievania. Učí na Tulanovej univerzite a žije v Mississippi.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Spev duchov.
Helen Weinzweig (1915 – 2010) sa narodila ako Helen Tenenbaumová v Radome v Poľsku, a keď mala deväť rokov, emigrovala s matkou do Toronta. V puberte strávila dva roky v sanatóriu v Ontariu, kde sa zotavovala z tuberkulózy; na tento pobyt si neskôr spomínala aj takto: „Dva roky som čítala do zbláznenia.“ V roku 1940 sa vydala za kanadského skladateľa Johna Weinzweiga a nasledujúcich tridsať rokov venovala podpore jeho kariéry, popri čom vychovávala ich dvoch synov a pracovala v materskej škole v Toronte. V roku 1968 jej vyšla prvá poviedka Surprise! v časopise Canadian Forum; nič z toho, čo napísala, či už to bola poviedka, alebo román, vydavatelia nikdy neodmietli. Jej prvý román Passing Ceremony vyšiel v roku 1973, román Čierne šaty s perlami vyšiel v roku 1980 a získal knižnú cenu City of Toronto Book Award. V roku 1989 jej vyšla zbierka poviedok A View From the Roof. Okrem toho písala aj divadelné a rozhlasové hry.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Čierne šaty s perlami.
Juli Zeh je jedna z najznámejších súčasných nemeckých spisovateliek, vyznamenaná mnohými literárnymi cenami. Narodila sa v roku 1974 v Bonne. Vyštudovala právo v Passau a v Lipsku, kde bola aj študentkou Literárneho inštitútu. Je známa nielen ako spisovateľka, ale aj ako právnička a angažovaná novinárka, ktorá pracovala pre Die Zeit, FAZ či Spiegel.
Už svojím debutovým románom odohrávajúcim sa v prostredí najvyššej politiky a drogovej mafie Orli a anjeli (Adler und Engel, 2001) vzbudila veľkú pozornosť literárneho sveta. Medzitým boli viaceré jej romány preložené do 36 jazykov. Oslavovaný román Hráčsky inštinkt (Spieltrieb, 2004), ktorý sa držal niekoľko mesiacov na čele rebríčkov bestsellerov, sa dočkal filmového a divadelného spracovania.
V roku 2016 vyšiel Zehovej spoločenský román Unterleuten, na ktorom pracovala desať rokov a ktorý zaznamenal obrovský úspech. Autorka v tomto takmer kriminálnom románe objavuje priepastný mikrokozmos fiktívnej dediny Unterleuten dvadsať rokov po zjednotení Nemecka.
Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Prázdne srdcia.