ŠIESTA KAPITOLA „Nikde sa nepije taká dobrá káva ako tu,“ vyhlásila Françoise, keď kládla šálku na podšálku. Madam Miquelová sa usmiala. „Samozrejme, že v lacných reštauráciách ti takú nepodajú.“ Listovala si v módnom časopise a Françoise si sadla na operadlo kresla, v ktorom sedela. Pán Miquel čítal Temps pred kozubom, v ktorom praskalo drevo. Takmer nič sa tu za dvadsať …
Anteo Raulli vyšiel z domu, aby vylial pomyje prasaťu, no namiesto toho sám skončil tvárou vo válove. Zasiahla ho mŕtvica. Keď sa po desiatich minútach nevrátil, Nives sa vyklonila z kuchynského okna a uvidela ho ležať pri kýbli vedľa Čiklamína, ktorý si nevšímal vážnosť situácie a pokojne obhrýzal gazdovi ucho. „Mrcha jedna!“ vykríkla Nives a vybehla …
Písanie denníka je aj sľub, detská hra, ktorú neprestaneme hrať. Je to hra, ktorej pravidlá si určujeme sami: rozprávame vlastný príbeh, akoby to bol príbeh niekoho iného. V denníku niet pretvárky, na jeho stranách odhaľujeme svoju pravú tvár. Priznávame všetko, sme subjektom aj objektom písania: opisujeme sa ako tvrdohlaví a nahnevaní, váhaví a vytrvalí. Z písania vzniká nové ja. …
I Vtlačiť ľudskú podobu Zijovi, človeku narodenému s toľkou temnotou v duši, si vyžadovalo nebývalú osobnosť, kohosi s horlivosťou v srdci, kto by sa neštítil násilia ani krvipreliatia, majstra schopného do úmoru tesať dlátom. Úlohy výcviku Zijovho nepoddajného ducha a jeho premeny na svoj obraz sa, ako sa ukázalo, podarilo poľahky zhostiť jeho staršiemu bratovi Arifovi bejovi. Koniec koncov on …
