Dinosaury na iných planétach
Kniha írskej spisovateľky Danielle McLaughlin poteší milovníkov Alice Munroovej, Anne Enrightovej a Williama Trevora. Rozprávačky a rozprávači príbehov sa na svet dívajú originálnym spôsobom a vnímajú tak zvláštne okamihy lásky, zrady a prelomových momentov v životoch obyčajných ľudí.
V chatke na pobreží mladá žena pozoruje, ako sa jej priateľ so svojím bratom neskoro v noci vydávajú na záhadnú cestu, o ktorej by nemala nič vedieť. Mužovi zavolá jeho švagriná, aby mu oznámila, že jeho manželka a dcéra sa v ten deň nedostavili do škôlky. Matka sa dozvie, že jej dospievajúca dcéra povedala učiteľke o manželských problémoch rodičov – o problémoch, ktoré si sama nedokáže pripustiť.
Danielle McLaughlin píše o týchto postavách tak živo, že čitatelia majú pocit, že ich pocity naozaj prežívajú. Často sa v nich objaví krátky záblesk jasnosti a pochopenie, po ktorom už nič nemôže byť ako predtým.
Danielle McLaughlin je spisovateľka so zmyslom pre jemné detaily a nezvyčajné udalosti. V jej príbehoch sa menia bežní ľudia, ktorí náhle pochopia prekvapivú pravdu.
O knihe v médiách
„Tieto príbehy s vami zostanú nadlho.“ —Anne Enright
„Len spisovateľka, ktorá miluje ľudskosť, dokáže tak láskavo odhaliť nedostatky a protirečenia v duši svojich postáv a pritom to sprostredkovať s takou ľahkosťou a radosťou. Príbehy Danielle McLaughlinovej sú darom, ktorý potrebujeme.“ — Robin Black
Keď sa poviedka Danielle McLaughlinovej s názvom Dinosaury na iných planétach objavila na stránkach časopisu New Yorker v septembri 2014, ohlásila príchod spisovateľky so záujmom o vzťah medzi zázračným a všedným. V tejto poviedke si autorka kladie otázku – Čo môžeme vedieť o životoch iných ľudí? Čo môžeme vedieť o svetoch, ktoré obklopujú ten náš? Aký význam majú chvíle úžasu a očarenia? Sme naozaj všetci odsúdení na samotu?
Podobné otázky sa prelínajú aj ďalšími desiatimi poviedkami v tejto knihe, v ktorých postavy zápasia so psychologickým odcudzením a ľudskosťou v krízovej situácii.
Vynachádzavé umiestnenie týchto drám mimo veľkomestského života, do malých miest a na vidiek – od Corku po Donegal, do pásma írskeho vnútrozemia, zdôrazňuje, že súčasné problémy prekračujú rámec metropol. Na vidieku zbavenom svetelného a zvukového hluku veľkomesta sú noci temnejšie a blízkosť prírody niekedy vyvoláva v rozprávačoch či skôr v ich deťoch strach. Človek akoby sa musel vrátiť k poznaniu, že nemá kontrolu nad svetom a nad lesom, že ten má vlastné neľútostné pravidlá