Simone de Beauvoir bezpochyby najvýraznejšie prispela k modernému mysleniu svojou veľmi vplyvnou kritikou vzťahu mužov a žien Druhé pohlavie, no je tiež autorkou mnohých románov a poviedok, v ktorých sa zrkadlia jej skúsenosti a filozofické postoje.
Prečítajte si ukážku z novely Monológ.
Monológ
„Mstí sa monológom.“
Flaubert
Kreténi! Zatiahla som závesy debilné svetlá lampiónov a vianočných stromčekov mi už do bytu nepreniknú ale rámus prechádza cez steny. Motory prudké brzdenie a teraz začali revať aj klaksóny považujú sa za bosov za volantom svojich rodinných kombi svojich mizerných športiakov svojich úbohých dauphiniek svojich bielych kabrioletov. Biely kabriolet s čiernymi vankúšikmi je ale pekný týpkovia na mňa popiskovali keď som prechádzala okolo s okuliarmi šikmo nasadenými na nose a šatkou od Hermèsa na hlave mysliac si že ma ohromia svojimi zasvinenými kraksňami a revom klaksónov! Kiežby nabúrali priamo pod mojimi oknami to by bol pôžitok. Sviniari trhajú mi ušné bubienky a už nemám štuple do uší tými dvoma poslednými som podložila telefónne slúchadlo sú úplne odporní to nech mi radšej trhá uši než počuť že telefón nezvoní. Zastaviť tak ten hurhaj to ticho: spať. Tak či onak nezažmúrim oka ani včera som nemohla desilo ma že je predvečer dneška. Užila som toľko práškov na spanie že už ani neúčinkujú a ten doktor je sadista teraz mi ich dáva vo forme čapíkov nemôžem sa napchať ako delo. Musím si oddýchnuť potrebujem to nechcem to zajtra s Tristanom prepásť; žiadne slzy žiadny krik. „Táto situácia nie je normálna. Aj z finančného hľadiska je to chaos! Dieťa predsa potrebuje svoju matku.“ Ešte jedna bezsenná noc a rupnú mi nervy zase to pokašlem. Sviniari! Akoby sa mi preháňali hlavou vidím ich počujem ich. Napchávajú sa odpornou husacou pečienkou a spálenou morkou oblizujú sa Albert so svojou dámou Frkan Etiennette tí ich fagani moja matka; je proti prírode že vlastný brat vlastná matka predo mnou uprednostňujú môjho bývalého manžela. Kašlem na nich len keby mi dali spať; človek už je z toho zrelý do blázinca napokon kývne na všetko ale s tým nech veľmi nerátajú mám pevný charakter mňa len tak ľahko nedostanú.
Aká otrava tieto ich sviatky; akoby nestačilo že už ostatné dni sú nahovno! Vždy som neznášala Vianoce Veľkú noc
14. júl. Otec si vysadil Frkana na plecia aby videl ohňostroj a ja vtedy už veľká som ostala na zemi stlačená medzi všetkými tými telami presne na úrovni ich pohlavia v tom smrade z rozkrokov zástupu v ruji a matka hovorila „Táto tu zas fňuká“ strčili mi do ruky zmrzlinu vôbec som po nej netúžila zahodila som ju a oni si povzdychli nemohli mi streliť facku večer 14. júla. On ma nebil bola som jeho obľúbenkyňa: „Moje zlaté dievčatko.“ Ale keď skapal nerobila si z toho ťažkú hlavu a fliaskala ma až som cítila jej prstene na tvári. Ja som Sylvie ani raz neudrela. Frkan bol kráľom. Brávala si ho do postele počula som ich ako sa šteklia on hovorí že nie je pravda že som podlá samozrejme nič neprizná tí sa nikdy nepriznajú možno dokonca schválne zabudli na všetko čo ich rozrušuje sú prešibaní a ja ich štvem lebo si všetko pamätám; prechádzala sa po svojej izbe pripomínajúcej bordel polonahá vo svojom bielom hodvábnom župane s fľakmi a dierami od cigariet lepil sa jej na stehná bolo mi z toho na grc matky so svojimi malými mužmi mala som byť ako oni ó nie! Isteže som chcela svoje decká a aby sa Francis nestal teplošom ako Frkan. Darmo má Frkan päť detí aj tak je buzerant mňa neoklame musí neznášať ženy keď si vzal ten rozkysnutý sud.
A nemá to konca. Koľko ich môže byť? V uliciach Paríža stovky tisícky. A je to rovnaké vo všetkých mestách na celom svete; tri miliardy a bude sa to len zhoršovať; hladomoru nie je dosť sme čoraz početnejší; dokonca aj obloha je zamorená čoskoro sa budú tlačiť vo vesmíre ako na diaľniciach už sa ani nebudeme môcť pozrieť na mesiac pretože tí kreténi sa budú trepať ešte aj tam. A pritom som mala mesiac rada bol mi podobný; a oni ho pošpinili tak ako všetko tie fotky boli hrozné; úbohý zaprášený sivastý povrch ktokoľvek si po ňom môže dupať.
Bývala som čestná poctivá zásadová. Od detstva som to mala v krvi: nepodvádzať. Ešte aj dnes vidím to zvláštne dieťa v šifónových pokrčených šatočkách matka sa o mňa nestarala a tú dámu ktorá zašepkala: „Tak čo, milujeme svojho bračeka?“ A ja som uvážlivo odvetila: „Neznášam ho.“ Chlad; matkin pohľad. Že som žiarlila bolo normálne všetky knihy to hovoria; ohromujúce na tom bolo že som to priznala. Žiadne vykrúcanie sa žiadna komédia: to som celá ja. Som čestná som skutočná nehrám žiadne hry; preto na mňa hulákajú nepáči sa im keď do nich niekto jasne vidí chcú aby ľudia verili ich sladkým rečičkám alebo aby to aspoň predstierali.
Ďalšia z ich maškarád: lietanie po schodoch smiech pojašené hlasy. Aký má zmysel užívať si v stanovený deň v stanovenú hodinu len preto že sa mení kalendár? Celý život sa mi tento typ hystérie hnusil. Mala by som prerozprávať svoj život. Toľko ženských to robí vydávajú ich hovoria o nich naparujú sa a pritom moja kniha by bola zaujímavejšia ako tie ich kraviny; vždy ma to štvalo pretože ja som žila bez klamstva bez pretvárky; ako by len hundrali keby videli moje meno a moju fotku vo výkladoch a svet by sa dozvedel pravdu pravdúcu. Pri nohách by mi ležali zástupy chlapov sú to obyčajní snobi pobijú sa aj o tú najväčšiu škratu hlavne že je slávna. Možno by som stretla niekoho kto by ma vedel milovať.
Otec ma miloval. Nikto iný. Tu je pes zakopaný. Albert myslel iba na to ako zdrhnúť a ja bláznivá som ho šialene milovala. Čo som si len vytrpela taká mladá a nevinná! Isteže som urobila kopec hlúpostí; možno to bolo narafičené aby mi dokázal že Oliviera nepozná? Nechutná lesť úplne ma to zlomilo.
Muselo to prísť tancujú mi nad hlavou. Tak teraz je už moja noc v riti zajtra budem rozbitá a budem sa musieť nadopovať pred Tristanovým príchodom a celé sa to poserie. Nesmie sa! Sviniari! Nemám na svete nič len tú trochu spánku. Darebáci! Majú právo drať mi uši a dupať po mne a zneužívajú to. „Tá otravná ženská zdola si nemôže otvárať hubu, je Nový rok.“ Len sa smejte však ja nájdem spôsob ako vás nasrať tá otravná ženská vám to ešte osladí nikdy som po sebe nenechala šliapať. Albert sa rozzúril: „Nemusíš hneď robiť škandál!“ Ale práveže áno! Tancovali s Ninou telo na telo vystavila svoje veľké prsiská obliata akýmsi parfumom spod ktorého však prerážal pach bidetu a on sa natriasal nadržaný ako jeleň v ruji. Áno škandálov som narobila v živote veľa. No ostala som tým dobrým dievčatkom ktoré povedalo: „Neznášam ho,“ pekne úprimne a nebojácne vždy čestná.
Tí hádam prerazia plafón a zrútia sa mi rovno na hlavu. Akoby som ich videla je to totálne nechutné šúchajú sa jeden o druhého pritlačenými pohlaviami vlhnú z toho tie dobré ženušky sa nafukujú lebo chlapíkovi sa postavil. A všetci sa chystajú nasadiť parohy svojmu najlepšiemu priateľovi svojej drahej priateľke budú to dnes v noci robiť hoci aj v kúpeľni ani si len neľahnú iba si vyhrnú šaty na spotenom zadku keď pôjdu šťať šliapnu do semena ako v ten deň u Rose keď som spravila škandál. Zrejme sa to zvrhne na sexuálne orgie tomu páru hore už ťahá na päťdesiat v takom veku už potrebujú zvláštne pomôcky aby sa narazili. Som si istá že Albert s tou svojou ženskou sa oddávajú grupáku Christine vyzerá že urobí všetko pred ňou sa nemusí hanbiť. A ja som v dvadsiatich bola úbohá hus príliš naivná a cudná. Tá moja neobratnosť bola dojemná zaslúžila som si byť milovaná. Ach ale kdeže bola som tvrdo skúšaná život sa so mnou nemaznal.
Doriti skapínam od smädu a som hladná ale vstať z kresla a ísť do kuchyne by ma zabilo. Mrznem v tejto diere no ak viac zakúrim vzduch bude úplne vysušený a aj tak už mám sucho v ústach a páli ma v nose. Aká ohavnosť tá ich civilizácia. Sme schopní pošpiniť mesiac ale vyhriať jeden byt to nie. Keby boli čo k čomu vymysleli by robota ktorý by mi išiel po ovocný džús keď naň mám chuť a ktorý by obriaďoval dom bez toho aby som k nemu musela byť zdvorilá a počúvať jeho kecy.
Mariette zajtra nepríde chvalabohu už mám po krk rakoviny jej zostarnutého otca. Dala som ju do laty takže sa ako‑tak drží v medziach znesiteľnosti. Sú medzi nimi také čo si pri umývaní riadu navlečú latexové rukavice a hrajú sa na dámu to neznesiem. Na druhej strane však nechcem aby boli nechutné a potom som našla v šaláte ich vlasy a na dverách odtlačky prstov. Tristan je kretén. Náhodou sa k upratovačkám správam slušne. Len chcem aby si odviedli svoju prácu dobre a bez rečí a neprerozprávali mi pri tom celý svoj život. A to znamená že ich treba vychovávať tak ako sa cepujú deti aby z nich niečo vyrástlo.
Tristan Francisa nevychoval; tá sviňa Mariette ma nechala v štichu; salón bude po ich návšteve zasratý. Prihrnú sa s mizerným darčekom pobozkáme sa budem servírovať koláčiky a Francis mi bude odpovedať tak ako mu vtĺkol do hlavy jeho otec klame už ako dospelý. Ja by som z neho vychovala poriadneho chlapca. Veď aj Tristanovi poviem: chlapec čo vyrastá bez matky skončí vždy zle stane sa z neho darebák alebo buzerant a to predsa nechceš. Znechucuje ma môj vyrovnaný hlas; mám chuť hulákať: je proti prírode zobrať matke dieťa! Ale som od neho závislá. „Pohroz mu rozvodom,“ hovorila Dédé. Vysmial ma. Muži vždy držia spolu zákon je nespravodlivý a on je vplyvný zariadil by si to tak aby rozvod dopadol v môj neprospech. Nechal by si Francisa nedal by mi už ani halier a aj s bytom by som sa mohla rozlúčiť figu borovú dostaneš! Nič sa nedá robiť voči takémuto nechutnému vydieraniu som bezmocná: alimenty a byt výmenou za Francisa. Drží ma v hrsti. Bez peňazí sa nemôžete brániť ste menej než nič obyčajná nula. Aká hlupaňa som bola ľahostajná nerozvážna kašľala som na peniaze! Že ja som tých trkvasov dosť neošklbala. Keby som ostala s Florentom bola by som v balíku. Tristan ma pobalamutil svojou vášnivosťou bolo mi ho ľúto. A prosím! Ten chmuľo sa hrá na malého Napoleona a pustil ma k vode lebo nie som hysterka a nepadla som pred ním na kolená. Veď ja ho priškripnem. Pohrozím mu že malému poviem pravdu: nie som chorá žijem sama lebo tvoj sviniar otec ma opustil najskôr ma obalamutil a potom týral dokonca na mňa zdvihol ruku. Dostať nervový záchvat podrezať si pred malým žily alebo predviesť niečo iné na ich rohožke mám svoje zbrane a použijem ich vráti sa ku mne nebudem tu predsa v tejto diere hniť sama tí ľudia nado mnou mi stále šliapu na päty susedia ma každé ráno budia svojím rádiom a nikto mi neprinesie ani len trochu jedla keď som hladná. Každá štetka má muža ktorý ju chráni decká ktoré ju obsluhujú a ja nič: takto to ďalej nejde. Už dva týždne ma inštalatér ťahá za nos na osamelú ženskú si každý dovoľuje ľudia sú svine keď ste na dne ešte si do vás kopnú. Bránim sa čelím im ale na osamelú ženu každý len napľuje. Domovník sa uštipačne smeje. O desiatej ráno je zákonom povolené púšťať rádio: myslí si že ma ohromí svojimi dôležitými slovami? Dostala som ich telefónom štyri noci po sebe vedia že som to ja ale nedokázali ma pristihnúť dobre som sa zabavila; zastavili ma odkazovačom ale veď si nájdem niečo iné. Lenže čo? V noci spia cez deň makajú v nedeľu sa prechádzajú nad takýmto dobytkom človek nemá moc. Mať tu tak chlapa. Inštalatér by prišiel ako na koni domovník by ma slušne zdravil a susedia by sa stíšili. Doriti! Chcem aby ma rešpektovali chcem svojho manžela svojho syna svoju domácnosť ako každá iná.
Bolo by milé zobrať svojho jedenásťročného chlapčeka do cirkusu alebo do zoo. Rýchlo by som ho vychovala. Bolo to s ním ľahšie ako so Sylvie. S ňou som sa natrápila bola taká lenivá a zákerná ako ten slimák Albert. Ach nezazlievam jej to úbohému zlatíčku všetci ju huckali proti mne a bola vo veku keď dievčatká neznášajú svoju matku nazývajú to ambivalentnosťou ale je to nenávisť. Ďalšia z právd pre ktoré revú. Etiennette soptila od zúrivosti keď som jej navrhla aby si prečítala Claudiin denník. Radšej sa doň nepozrela ako tie ženské ktoré nejdú k doktorovi zo strachu že majú rakovinu takže môže ostať milou mamičkou milého dievčatka. Sylvie nebola milá vychutnávala som si čítanie jej denníka; ale ja nemám problém pozrieť sa pravde do očí. Príliš som sa netrápila vedela som že stačí počkať a jedného dňa všetko pochopí a napriek ich rečiam mi dá za pravdu. Bola som trpezlivá nikdy som na ňu nezdvihla ruku. Samozrejme som sa bránila. Povedala som jej: „Mňa nedostaneš.“ Bola tvrdohlavá ako mulica skuvíňala hodiny ba aj dni pre nejaký rozmar nevidela som žiadny dôvod aby sa opäť stretávala s Tristanom. Dievča potrebuje otca platia mi aby som to vedela; ale nikto nepovedal že potrebuje dvoch. Už aj Albert bol na ťarchu bral si všetko čo mu zákon umožňoval a aj viac musela som s ním bojovať pokazil by ju keby som sa s ním nehádala. Šaty ktoré jej venoval boli absolútne nemorálne. Nechcela som aby sa z mojej dcéry stala kurva ako z mojej matky. V sedemdesiatke sukne nad kolená tvár celá zmaľovaná! Keď som ju stretla minule na ulici prešla som na druhú stranu. Keby sa pokúsila takto vystrojená so mnou uzmieriť zatvárila by som sa zdesene. Určite je to u nej stále rovnako špinavé hoci s peniazmi ktoré vyhadzuje za kaderníka by si mohla zaplatiť upratovačku.
Už žiadne klaksóny predsa len je lepší tento bordel než počúvať ako robia cirkus na bulvári; búchajú dverami kričia smejú sa niektorí spievajú už sú opití a bengál hore pokračuje. Som z nich celá chorá v ústach mám nepríjemnú pachuť a desia ma tie dve malé vyrážky na stehne. Dávam si pozor jem len diétne potraviny lenže sú ľudia ktorí ich ohmatávajú nie práve čistými rukami hygiena na tejto zemi neexistuje vzduch je znečistený nielen výfukmi z áut a fabrík ale aj pre tie milióny špinavých úst ktoré ho od rána do večera hlcú a opäť vypľúvajú; keď si pomyslím že sa kúpem v ich dychu mám chuť ujsť až na koniec sveta; ako si v takom nechutnom svete udržať čisté telo všetky póry máme zamorené a ja som predsa bývala zdravá a čistá nechcem aby ma nakazili. Keby som musela byť pripútaná na lôžko nikto by sa neobťažoval postarať sa o mňa. Môžem aj zdochýnať s mojím úbohým vyčerpaným srdcom nikto sa nič nedozvie a to mi naháňa strach. Za dverami nájdu ležať smradľavú zdochlinu v gatiach nasraté nos obhryzený potkanmi. Skapať sama žiť sama nie to nechcem. Potrebujem muža chcem aby sa Tristan vrátil svinský svet kričia smejú sa a ja sa tu zožieram žiaľom; štyridsaťtri rokov je príliš skoro taká nespravodlivosť chcem žiť. Bola som stvorená pre veľkolepý život: kabriolet veľký byt šaty a všetko. Cvakal to Florent a žiadne divadlo – iba trochu v posteli to vždy treba – chcel so mnou len spať a predvádzať ma v štýlových nočných podnikoch bola som krásna bolo to najkrajšie obdobie v mojom živote všetky priateľky išlo roztrhnúť od závisti. Nerobí mi dobre spomínať na tie časy nikto so mnou už nechodí von trčím tu a idem zdochnúť od nudy. Mám toho po krk mám toho po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk po krk.
[…]
Preklad Ivana Dobrakovová
Viac o knihe Zlomená žena a jej autorke Simone de Beauvoir nájdete na stránke Inaque.