HBO official

Vlasť

V týchto dňoch prichádza na obrazovky seriál Vlasť nakrútený podľa rovnomenného románu Fernanda Aramburua, ktorý vychádza v najbližších dňoch.

 

31

Rozhovor potme

Keď sa zvečerilo, v kuchyni sa doňho pustila. Nestihol sa ani vyzuť. Ako je možné, že od ETA dostáva listy a nič jej nepovedal.

„Myslela som si, že ako manželia si hovoríme všetko, alebo aspoň to dôležité.“

Txato sedel na stoličke, flegmaticky si rozväzoval šnúrky na topánkach a ani nezdvihol zrak k Bittori, ktorá stála pred ním a s tvárou červenou od zúrivosti stále mlela. A ešte toto a tamto. A on si po dlhom pracovnom dni so zvesenou hlavou povzdychol, akoby vravel: doriti, kedy už stíchne.

„Ako si sa to dozvedela?“

„Rozprávala som sa s Miren.“

„Chcel som to vybaviť sám, aby ste sa neznepokojovali.“

Bittori naňho znova spustila. Po chvíli ju prerušil. Že čo je na večeru.

„Čert v omáčke. Prečo sa pýtaš?“

„Lebo vôbec nie som hladný.“

Počas večere rozprávali málo, obaja ponorení do svojich myšlienok. Txato jej povedal len tri veci: že mu to svojimi výčitkami a pindaním neuľahčuje; že tieto záležitosti sa riešia v tichosti a že tomu mumákovi Joxianovi by mali vyrezať jazyk, keď to vyklopil svojej žene a ktovie komu ešte.

Z kuchyne šiel rovno do postele. Do brloha, ako vravieval. Bittori ostala umývať riad. Márne jej Nerea z času na čas dohovárala, že rodinné príjmy im umožňujú kúpu umývačky riadu. Ale ona, že nie a nie, že má dve ruky, takže kupovať takú haraburdu by bolo zbytočné vyhadzovanie peňazí, okrem toho, že to spotrebúva veľa vody a elektriny a keď sa vydáš, urob si u seba doma, čo sa ti bude zdať najlepšie, no mne do mojej domácnosti nekecaj.

Txato nezvykol zasahovať do rodinných hádok. Umývačka-‑neumývačka, bolo mu to jedno. Rád vstával skoro, skoro chodieval spávať. V pracovných dňoch sedel vo svojej kancelárii už o šiestej ráno, alebo aj skôr. A cez víkendy, keďže chodieval na cyklovýlety, býval na nohách už pred svitaním. Niekedy sa mohlo stať, že v zápale rozohranej partie kariet zabudol na čas; no až na výnimky sa jeho deň zvykol končiť už pred desiatou večer.

Iba reprízy zápasov peloty v baskickej televízii ho ako jediné po tej hodine dokázali udržať hore. Sledoval ich tak dlho, až kým mu Bittori nezobrala ovládač, aby pozerala svoje obľúbené programy.

Takže po večeri šiel Txato do postele a ako vždy si ľahol na Bittorinu stranu. Od prvých dní manželstva jej zohrieval posteľ. Aj v lete. Zvyk sa nezrodil zo žiadnej spoločnej dohody a on ho dodržiaval aj v dňoch, keď sa pohádali. Keď o jedenástej, o dvanástej prišla Bittori, v spánku sa prevalil na svoju stranu.

Bittori si zvykla v posteli ešte prelistovať nejaké bulvárne časopisy; no v ten večer okamžite zhasla nočnú lampu na stolíku. Sedela v tme s prekríženými rukami, opretá o peľasť. Txato, ktorý zvykol silno chrápať, dýchal potichu, z čoho usúdila, že ešte nespí.

„Ako dlho mám ešte čakať, kým mi všetko povieš?“

Txato neodpovedal; no ona vedela/tušila, že je hore, a tak svoju otázku zopakovala. Po niekoľkých sekundách otrávene mľaskol jazykom a s okázalou nechuťou zorientoval Bittori v kľúčových detailoch vydierania, ktorému bol vystavený, nešetril číselnými údajmi, nezatajil svoju cestu do Francúzska. No nepovedal jej ani slovo o tom, čo mu v poslednom liste napísali o Nerei.

„Čo máš v úmysle?“

„Vyčkávať.“

„Vyčkávať na čo?“

Bittori ho v tme počula, ako sa k nej obracia.

„Tento rok som im už zaplatil a viac zo mňa nedostanú. Tí hajzli odo mňa chcú nehoráznosť, práve teraz, keď som si vzal pôžičky a pustil som sa do nákupov, k tomu mám ešte pár zákazníkov, ktorí mi dlžia faktúry. A nezabúdaj tiež, že ešte stále sme nesplatili byt v San Sebastiáne. Ktovie, možno došlo k omylu. Nejaký dement, ktorý im robí účtovníctvo, nezapísal moju platbu, alebo ju zapísal, kam nemal. A kto mi zaručí, že ten chlapík, čo som mu dal obálku, neminul peniaze na svoje rozmary? Alebo možno má pravdu Joxian, že druhá žiadosť bola v skutočnosti určená niekomu inému. Preto si myslím, že zatiaľ je najlepšie nerobiť nič a počkať, kým sa časom všetko vyjasní. A ak sa mýlim, tak mi pošlú upomienku.“

„Aby som ti povedala pravdu, ja sa trochu bojím.“

„Strach ničomu nepomôže.“

„Ľudia sú zlí a oni majú v mestečku veľa kamarátov.“

„Miestni ma poznajú. Som tunajší, rozprávam v euskere, do politiky sa nemiešam, ľuďom dávam prácu. Keď sa robí zbierka na slávnosti, pre futbalový klub alebo pre čokoľvek, Txato vysolí vždy viac ako ostatní. Ak príde niekto cudzí a bude mi chcieť ublížiť, určite ho zastavia. Pozor, tento je jeden z nás. A okrem toho, so mnou sa vždy dá dohodnúť, nie?“

„Zdá sa mi, že si príliš veríš.“

„Nemysli si, že som sprostý. Zariadil som sa. Vo firme som v bezpečí. Mám spôsob, ako sa brániť.“

„Naozaj? A ako? Schoval si si do zásuvky pištoľ?“

„Čo mám odložené v zásuvke, je moja vec, ale vravím ti, že tam som v bezpečí. A ak by sa to skomplikovalo? No tak pôjdem s nákladiakmi inde. Do Riojy alebo niekde tam. Ako mladý som mal oveľa menej a posúď, či som to niekde dotiahol alebo nie.“

„Ale hoci si odtiaľto, neprekvapilo by ma, ak by niektorý z tvojich zamestnancov nabonzoval ETA informácie o tebe.“

„To je možné.“

„Porozprával si sa s inými miestnymi podnikateľmi?“

„Načo? Zaiste všetci platia. Niečo som naznačil najstaršiemu z Arrizabalagaovcov. Len sa tak vykrúcal. Ako som ti povedal, tieto záležitosti si každý rieši na vlastnú päsť.“

Bittori vkĺzla pod prikrývku a vystrela sa. Bolo počuť tlmené zvuky zo susedstva, nejaký hlas na ulici, smetiarske auto. Manželia už ležali chrbtom k sebe, dotýkali sa, a vtedy Txato s tvárou k stene vypustil, čo ho už zjavne priveľmi ťažilo na jazyku: „Chcem, aby Nerea šla študovať mimo. Kamkoľvek, ale preč, hneď po lete.“

„Počuj, a toto čo má znamenať?“

„No, znamená to, že chcem, aby naša dcéra študovala inde.“

„Už si s ňou o tom hovoril?“

„Nie. Ale môžeš ju na to začať postupne pripravovať.“

Stíchli. Popod balkón im prešla partia na fláme. Potom zavládlo ticho, ktoré na pár okamihov prerušil zvon na kostolných hodinách. Txato, napriek svojmu zvyku, nechrápal celú noc.

[…]

preklad Peter Bilý

(Preklad tejto knihy vo forme štipendia podporil Fond na podporu umenia.)

Viac o knihe Vlasť a jej autorovi Fernandovi Aramburu nájdete na stránke Inaque.

 

Share on facebook
Share on google
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on print
Share on email