Večer v raji obsahuje dvadsaťdva poviedok odohrávajúcich sa na rôznych miestach a napísaných štýlom, vďaka ktorému si ju čitatelia a čitateľky obľúbili. Od Texasu cez Čile a Mexiko až po New York autorka nachádza krásu na najtemnejších miestach a temnotu v zdanlivo priezračnom svete. V poviedkach čerpá zo svojho nezvyčajného života poznačeného troma manželstvami, závislosťou, rokmi v Berkeley, Mexiku a Novom Mexiku, ako aj rôznymi prácami, vďaka ktorým sa jej podarilo vychovať štyroch synov. Zmyslom pre humor dokázala prekonať rôzne prekážky, objaviť v nich malé zázraky a elegantne ich premeniť na literárne šperky.
MÔJ ŽIVOT JE OTVORENÁ KNIHA
Poznáte ho, jediný dom v Corrales, ktorý nie je z nepálenej tehly. Dvojposchodový biely farmársky dom s topoľmi vyššími ako strecha. Stojí na takmer hektárovom pozemku vedľa Gusovej lúky so stádom dobytka Black Angus. Hoci odišla už pred rokmi, stále mu hovoríme Bellamyovej statok. Predtým, ako sa sem nasťahovala Claire Bellamyová, to bol Sanchezov ranč bez ohľadu na to, kto tu býval. Dom v roku 1910 postavil chovateľ oviec.
Celé mesto sa nevedelo dočkať pohľadu na úbohú naivku, ktorá ho kúpila. Sama som ju ľutovala, hoci šlo len o tisícdolárovú zálohu. Samozrejme, dnes by bola bohatá, keby si dom nechala. Ktokoľvek by jej povedal, že pumpa má už najlepšie časy za sebou a rozvody prežrali termity, ale nikto nečakal, že sa prepadne strecha. V tom čase bola pevná, dobrá.
Claire bola rozvedená, asi tridsiatnička so štyrmi deťmi. Najstaršie malo desať, najmladšie ešte nechodilo. Učila španielčinu na univerzite, dávala aj súkromné hodiny. Starších chlapcov zaviedla každé ráno do školy, mladších k Lupe Vargasovej. Celý dom vymaľovala, oplotila výbeh, nasadila zeleninu, postavila králikáreň. Samozrejme, nejedli ani zajace, ani kačky, nechali ich tam voľne pobehovať spolu s kozou, poníkom, dvomi psami a skoro tuctom mačiek. Poďte von… na dom je z našej zadnej verandy krásny výhľad.
Ale lepšie ste videli, keď v ňom bývala. Nemala závesy ani na jednom z vysokých okien. A ja tu mám ďalekohľad. Na pozorovanie vtákov. V starom spráchnivenom topoli si spravil hniezdo tesár červenochochlatý. Aj ona zbožňovala vtáky, večer sa chodila oprieť o Gusov plot, keď vyliezli vlhovce červenokrídle. Je to ten najkrajší z pohľadov, vtáky na zelenej tráve, čierne kravy.
Pripomínalo to dom pre bábiky v skutočnej veľkosti. Všade behali deti, tie jej aj od susedov. Lozili po stromoch, vozili sa v kočíku, na trojkolke či poníkovi, preskakovali vodu striekajúcu zo zavlažovacej hadice. Mačky sedeli vo všetkých oknách. Večer ste ju videli s chlapcami za stolom, a keď malých okúpala, v posteli čítala Benovi a Keithovi. Potom oprala, nakŕmila zvieratá. Rozsvietilo sa v jedálni; celé hodiny študovala. Keď sme či už ja, alebo Arnold šli o dvanástej-jednej vypustiť psa, ešte stále bola hore… niekoľkokrát tam zaspala s hlavou na písacom stroji. Vstávala pred šiestou, nakŕmila zvieratá a deti pripravila do školy. Ako dobrovoľníčka poskytovala doučovanie; Ben a Keith chodili do skautského klubu a farmárskeho krúžku. Ben chodil na husle k slečne Handyovej. Mesto ju sledovalo a práve malo dospieť k záveru, že je pracantka a fakt skvelá matka.
A zrazu je tam s mladým Caseym. S tým zlým, Mikeom Caseym. On a jeho brat Pete boli odjakživa záškodníci. Nechali školu, kradli, drogovali. Fajčili marihuanu všetkým na očiach pred Earlovými potravinami. Ich rodičia sú dvaja starí ožrani. Poviem vám, bolo to mrzuté. Aspoňže Mike pomáhal doma. Trochu varil a upratoval. Väčšinu času hral na gitare alebo vyrábal loďky. Modely z ničoho, dokonalé. Ten ale vyzeral. Dlhé špinavé vlasy a náušnica. Motorkárska bunda s lebkou na chrbte, veľký starý nôž. Chcem tým povedať, že pohľad naňho stál za to. Totálne desivý.
Akože všetci by sme rozumeli, keby si začala s nejakým milým mužom, ale toto bol magor, navyše sotva devätnásťročný, akoby to nestačilo. A niežeby sa niekedy snažila niečo skrývať. Prešli sa ku kanálu za bieleho dňa, ona a Casey, deti a psy a jedna mačka, ktorá sa rada kúpala. Cez víkend jeho dodávku naložili spacími vakmi a horákmi a vybrali sa bohviekam.
Stále študovala do noci, ale on si pri nej písal alebo hral na gitare. Potom sa rozsvietilo v jej, teda asi v ich izbe. Párkrát za splnu som ich zahliadla na streche a v korunách stromov. Človek si nemohol pomôcť, skrátka som ich tam videla ako za bieleho dňa.
Raz večer som si všimla, že dotiahol niečo ťažké v jutovom vreci. Nakoniec som v tom spoznala ružového mramorového anjela z cintorína. Je naozaj starý, ľudia sem chodia, len aby ho videli. Napadlo mi zavolať Jeda, je policajt, ale Arnold vyhlásil, aby sme počkali. Samozrejme, nebola z toho nadšená, videli sme, ako gestikuluje a kričí. Ešte v ten večer ho odviezol späť; lenže na hrob ho položil naopak, anjel sa díva na hory. Dodnes tam tak sedí.
Bessie mala pocit, že by jej mal niekto dohovoriť. Ten chlapec bol v Nazarethe a dvakrát v cele. Kedykoľvek mu mohlo prepnúť a mohol zabiť všetky úbohé deti alebo niečo horšie. Dokonca s ním nechala bábätko. Keď bola preč, dovolil Benovi a Keithovi jazdiť na svojej dodávke na lúke a strieľať do plechoviek vzduchovkou. Všetci sme sa strašne báli, tuhla nám krv v žilách. No nedohovorili sme jej, hoci sme Mattie Priceovej a Lupe Vegasovej odporučili, aby k nej nepúšťali svoje deti.
Z popoludnia, keď sme stretli Caseyho, máme film. Nathan sa v predchádzajúci deň naučil plávať v kanáli a chcel, aby sme to zaznamenali. Bol druhý horúci letný deň. Ležala som na deke, dívala sa na deti, počúvala vrany a cez objektív som pozorovala šidlá. Boli ich desiatky, zarážajúco neónovo modrých, cez krídla im presvitali bledomodré slnečné lúče, krúžili, viseli vo vzduchu, lapis lazuli nadnášajúce sa nad zelenou hladinou.
A potom cez ich roj preplávala španielska galeóna. Dokonale vypracovaná loď asi štyridsaťcentimetrovej dĺžky. Patrila Caseymu. Jeho brata Peta som videla ráno na North Fourth Street v telefónnej búdke s plynovým horákom v ruke. Na Caseym bolo niečo smiešne, bol nahodený v koženej bunde s lebkou na chrbte. Vždy sa mi zdal čarovný ako postava z Čierneho Orfea. Alebo ako harlekýn, keď bol v diaľke v bielych pieskových dunách alebo ružovej tamariške v lese, na červenom vlhkom piesku na brehu rieky.
Čupol si k vode, deťom dovolil hrať sa s loďou, vysvetlil im, ako ju vyrobil. Po chvíli im ju zdvorilo zobral, osušil ju tričkom a zabalil do čiernej bundy. Vyzliekol si nohavice a skočil do vody, šidlá sa rozpŕchli. Mal nádherné telo. Tvár ako z vojny o nezávislosť, trochu vidiecku a vychudnutú s prepadnutými očami a unikajúcim pohľadom, vyhrnutou perou a pokazenými zubami. Zašiel s nami domov na večeru a potom tam skrátka zostal. V ten večer mi ukázal padacie dvere vedúce na strechu, k okraju, kde sa jej dotýkali koruny topoľov. Bolo odtiaľ vidieť celé mestečko, spiaci čierny dobytok. Sovu v strome. Tam na streche sa z nás stali milenci. Ráno, keď sme sa prebudili v mojej posteli, som ho už poznala, prestal byť cudzí. Nenastal žiaden prechod. Keď som zišla dole, s chlapcami robil lievance a po raňajkách zobral tri najstaršie deti k vode.
Snažím sa spomenúť si, o čom sme sa rozprávali, ale nedarí sa mi. Som urečnená a rovnako aj chlapci. S Caseym sme sa venovali tichým činnostiam. Celý deň sme v mese vykopávali črepiny z váz, mrmlali sme si popod nos, povzdychli si od únavy, vykríkli sme vždy, keď sme našli mušľu, tyrkys alebo pekný kus keramiky. Potichu sme sedeli pri nahodených udiciach. Ťahajúc sa kaňonom de Chelly, lezúc do Acomy. Malý Joel očarený pozoroval, ako jeho bratia Caseymu pomáhajú pri stavbe lodí. Večer, keď som sa učila a známkovala eseje, Casey kreslil alebo hral na gitare. Keď som zdvihla zrak, spravil to isté.
Veľa sme kempovali na útesoch. Nebolo to ďaleko od mesta, ale cesta bola zlá a výstup trval dlho. Impozantné červené útesy sa týčili nad údolím s výhľadom ďaleko na juh za Route 66, za Acomu. Nič nenaznačovalo, že by tu niekedy žili Indiáni, čo bolo zvláštne; bolo to posvätné miesto. Obloha všade naokolo a všetky posvätné miesta na dohľad. Sandias, Jemez, Rio Grande. Skúmali sme to tam, liezli po skalách, pozorovali jastraba pri zapadajúcom slnku. Dikobrazy so zelenými pichliačmi. Nočné vtáky za súmraku a sovu v noci. Divé psy, ktoré chlapci považovali za kojoty. Videli sme, ako puma ulovila jeleňa. Bolo to nádherné. Skutočne. Na naše útesy nechodil nikto okrem poľovníka, ktorý zastrelil pumu. Nevideli sme ho, ale jeho fotka s pumou bola v novinách. Stopovali sme, našli sme stopy jeleňa, pumy, psa a človeka. Pri rieke.
Až po ôsmich mesiacoch som sa nad tým zamyslela. Nevšímala som si pohľady starých žien v Earlových potravinách a smiali sme sa na Jennie Caldwellovej, ktorá nás zo zadnej verandy pozorovala ďalekohľadom. Je škandál, že u mňa býva Casey, vysvetlila mi Betty Boyerová. A potom mi Keith oznámil, že malí Priceovci k nám majú zakázané chodiť. Sedela som vzadu na verande. Do Corrales som sa presťahovala, aby som začala nový život, aby som dobre vychovala deti. V pokojnom mestečku, v komunite, do ktorej sa dá začleniť. Plánovala som si spraviť doktorát a učiť, byť dobrá učiteľka a dobrá matka. Ak by som si k tomu primyslela muža, bol by to šedivejúci láskavý muž s definitívou na univerzite. A toto z toho vyšlo!
Casey umýval riad. Zakričal na mňa, pýtal sa, čo robím.
„Premýšľam.“
„Ježiši, Claire, prosím ťa, nemysli.“ Ale už sa stalo.
„Musíš odísť, Casey.“
Zobral si gitaru, povedal: „Tak zatiaľ,“ a bol preč. Pre deti a pre mňa to bolo ťažké. Najmä keď sme objavili hrob kmeňa Zuni bez neho a tiež na jeleních slávnostiach v San Felipe.
Marzie, ktorá bola tiež doktorandka, ma stále volala vonku. Bola členkou Klubu Sierra a patrila do Skupinky odviazaných slobodných, dokonca aj do Klubu slobodných rodičov, hoci nemala deti.
Casey sa nám postupne vrátil do života. Nebýval u nás a väčšinu času sme spolu ani nespávali, ale často bol s nami. S chlapcami kopali jazierko pre kačky. Dával pozor na deti, kým som bola v knižnici. Blížili sa záverečné skúšky. Cez víkendy sme chodili plávať do kanála alebo na útesy. Joel sa naučil chodiť.
Spomínam si, že som telefonovala s Benom a Keithom, hovorila som im, že je to významný deň. Mala som skúšku a popoludní som si šla po nový kempingový Volkswagen. Marzie som sľúbila, že to spolu oslávime. Zatancujeme si v Nemecko‑americkom klube. Žiadni intelektuáli, nijakí akademici. Odviazaní muži, tvrdila.
Minibus som odšoférovala domov. Chlapci boli nadšení. Bola v ňom vstavaná posteľ, chladnička a sporák. Joel sa doň okamžite nasťahoval s dekou a hračkami, celé hodiny liezol dnu a von. Casey ich všetkých zobral previezť sa, kým som varila večeru a obliekala sa. Minisukňa a dlhé náušnice. Deti boli také nešťastné z toho, že odchádzam, až som si uvedomila, že som to mala spraviť už dávno. Caseymu som povedala, že budem v Nemecko‑americkom klube. Že sa vrátim neskoro, ale že mu zavolám, aby som zistila, ako to zvláda. Spomenula som si na parfum a vrátila sa na poschodie.
V Nemecko‑americkom klube to bolo dosť biedne. Ohlušujúce disko a potom nemecká dychovka v lederhosen. Harmonika. Tancovali sme s pilotmi zo základne v Kirtlande a technikmi z laboratória Sandia. Chlapmi, ktorí vyrábali atómovú bombu. Čo som tam vôbec hľadala? Štyri- či päťkrát som zavolala domov, ale bolo obsadené. Slúchadlo muselo byť zle zložené. Mali sme bystrú mačičku, ktorá slúchadlo obrátila, aby z neho počula: váš telefón je vyvesený. Po chvíli som sa začala zabávať, tancovala som, pila pivo. Ktokoľvek vám potvrdí, že alkoholu veľa neznesiem. Marzie vo svojom striebornom kostýmčeku vyzerala ešte smiešnejšie ako ja. Zmizla a ja som skončila s pilotom menom Buck. Pekný takým nacistickým spôsobom, starý čiernobiely Richard Widmark.
Myslela som si, že mladému Caseymu preplo, že sa totálne pomiatol. Šoféroval dodávku ako zmyslov zbavený hore‑dole popri kanáli, v plnej rýchlosti vyletel na kopec, prášilo sa za ním, vrany krákali a v kabíne s ním sedeli Bellamyovej tri úbohé deti. Tak to by už stačilo, pomyslela som si a zavolala som na políciu. Jed sa musel dole v obchode rozprávať s Earlom, pretože do piatich minút prišlo policajné auto so zapnutým majákom a sirénami. Casey pridal a snažil sa utiecť, ale potom zastavil a vystúpil z dodávky. Vyzeral ako šialenec. S Earlom sa postavili na breh a dívali sa na vodu, akoby premýšľali, či ryby hryzú. Jed sa vrátil, povedal niečo do vysielačky a potom spolu s Caseym a deťmi zašli do Bellamyovej domu. Obliekla som si sveter, zobrala baterku a cez Gusovu lúku som sa vybrala za nimi.
Vraj na novom minibuse odišla do Španielsko‑amerického klubu osláviť koniec školského roka. Presne tak, učila španielčinu. Navečerali sa a Casey si všimol, že Joel je preč. Dieťa sa práve naučilo chodiť. Volali naňho, prehľadali celý dom a potom vonku zbadali jeho červené tenisky. Najsmutnejší pohľad na svete – malé červené tenisky. Bosý ďaleko nezašiel, povedala som, ale Jed vyhlásil, že kanál nie je ďaleko. Tvrdil, že im nezostáva nič iné, len ho vypustiť. Zavolal si dobrovoľných hasičov a privolal policajné posily.
Všetci muži zašli ku kanálu. Casey s chlapcami hľadali v lese. Prichádzali ľudia z celého mesta, a tak som Arnolda poslala do kostola po veľkú kanvicu na kávu a k Earlovi po plastové poháre a mlieko. Earl poslal debničku vychladenej koly. Arnold sa vrátil domov po mrazené makaróny so syrom a dva čučoriedkové koláče. Bessie nevie prehrávať, a tak zašla domov po kurča, celú šunku a zemiakový šalát. Lupe Vargasová prišla s vandlíkom tamales. Až ma tak zahrialo pri srdci, ako sa celé mesto spojí, keď má niekto problém. A dobrovoľní hasiči boli sami farmári, ktorí potrebovali vodu na zavlažovanie, navyše v tom ročnom období hádam najviac. Ale nikto sa nesťažoval. Robili to, čo by spravil každý.
Musíme nájsť matku, ozvala som sa. Stále som mala pred očami Caseyho chlapčenskú tvár bielu ako stena, bol taký otrasený, že ledva hovoril. Vravel, že šla oslavovať. Claire Bellamyová nebola vonku ani raz za celý rok, čo tu bývala. Casey vyzeral vydesený a previnilo. Presne tak, previnilo. Kde bola? Možnože ich oboch zavraždil a telá zakopal bez toho, aby som si to všimla, hoci to bolo nepravdepodobné. Možnože ležali mŕtvi v podkroví. V telefónnom zozname som hľadala Španielsko‑americký klub. Nič také som nenašla. Zavolala som na univerzitu a vypýtala som si mená jej profesorov. Nikto z nich o takom klube tiež nepočul, ale všetkými otriasla správa, že dieťa sa možno utopilo. Dali mi telefónne čísla na jej študentov a priateľov, ale nikto z nich o žiadnej oslave nevedel, takže som sa naozaj začala báť.
Kde mal zbraň? Čo ak sa bude cítiť v úzkych a začne strieľať do davu? O takých veciach ste čítali stále. Takže som sa rozhodla povedať to Bessie. Mabel Stromovú sme nechali obvolávať ľudí z adresára Claire Bellamyovej a šli sme prečesať dom. Hľadali sme vo všetkých zásuvkách a skriniach, ale zbraň sme nenašli. V jej spálni sme však videli kresby. Bola na nich ona, úplne nahá. Ako ju Pán Boh stvoril. Úbohé nevinné deti to mali rovno na očiach. Boli tam aj nejaké básničky o hodvábnych prsiach a podobných sprostostiach. Lámalo nám to srdce, a tak sme to všetko roztrhali. Ale treba uznať, že tu má poriadok, povedala Bessie a mala pravdu.
Vrtuľník prišiel zároveň s policajnými psovodmi. Príšerne to hučalo, vrčalo a všade sa ozýval štekot. Malí Bellamyovci vyšli od kanála pozrieť sa, ako im vrtuľník pristáva na dvore a psy oňuchávajú malé červené tenisky. Povedala som im, že by sa mali hanbiť, že si to tak užívajú, keď sa ich braček pravdepodobne utopil. Asi na dve minúty zvážneli, Nathan sa dokonca rozplakal, a potom vytrielili cez lúku za psami. V tom čase tam už bolo plno ľudí, a tak sme s Bessie mali čo robiť v kuchyni. Prišlo veľa priateľov Claire Bellamyovej. Mabel určite zavolala na všetky čísla v jej adresári. Dve mníšky zo školy, kde kedysi učila. Asi desať chlapcov a dievčat zo strednej školy Rio Grande prišlo z maturitného večierka v róbach a smokingoch. Prišli jej profesori a jej bývalý manžel za volantom auta, z ktorého sa vykľul Lotus. Všetky deti sa k nemu hneď rozbehli. Bol s Francúzkou, ktorá sa s mníškami rozprávala po francúzsky. Potom sa ukázal ďalší bývalý manžel. Točila sa nám z toho hlava. Doviedol aj svoju matku, ráznu rozhodnú ženu. Tú by som doma veru nechcela. Prvý bývalý manžel sa práve vrátil z Talianska a druhého bývalého manžela nikdy nestretol. Ale boli fakt zdvorilí, podali si ruky a jeden z nich vyhlásil: nedá sa nič robiť, len čakať. Dalo sa toho robiť až‑až, ale zahryzla som si do jazyka. Prišli aj dvaja podivne vyzerajúci Mexičania. Potom dve milé dámy, ktoré sa poznali s prvou svokrou. Potom ďalší profesori. Nesmierne ich rozrušilo, keď im klebetná Bessie vyklopila, že sa nebojíme len toho, že sa utopilo dieťa, ale že aj Claire Bellamyová mohla byť zavraždená.
Unavení muži sa vrátili od kanála. Casey prišiel s deťmi, dal im jesť a odviedol ich do postele. Všetci muži sa najedli, vyšli si von zapáliť a nechali kolovať fľašku ako na zábave. Vnútri ľudia jedli a rozprávali sa. Prišiel Jed a spýtal sa, ktorá krava rozširuje, že Claire zavraždili. Vysvetlila som mu, že s Caseym niečo mala, rozišli sa a ako sa skrýval v stromoch. Keď Casey zišiel dolu, Jed a jeho zástupca Wilt ho zobrali do miestnosti so šijacím strojom, kde ho držali asi hodinu. Keď odtiaľ vyšli, Jed sa opýtal: „Už ste ju našli?“ a spolu s Wiltom odišiel do lesa. Casey na mňa zúrivo vybehol. Skoro som umrela. Ale len vykríkol: „Odporná suka,“ a vyšiel zadnými dverami.
S Buckom som šla k nemu domov, prekĺzla som okolo jeho stacionárneho bicykla, veslice a činiek až k matracu. Neskôr povedal: „Fúha, to bolo dobré. Aj pre teba?“ Prikývla som: „Áno. Musím zavolať domov.“ Stále bolo obsadené. Buck vyhlásil, že umiera od hladu. „Nie si hladná?“ Prečo? Áno, som. Zašli sme do motorestu na Lomas Boulevard, dali sme si steak, vajíčka a smiali sme sa. Bolo to príjemné. Začínal sa nový deň a on sa mi páčil. Zastavila tam dodávka s denníkom Journal; šofér zhodil pred dvere balík s novinami. Buck si jedny zobral a prečítal si športovú rubriku. Pohľadom som prechádzala po titulnej strane a potom som naspodku zahliadla: DIEŤA Z CORRALES SA MOŽNO UTOPILO – VYPUSTILI KANÁLY. A v prvom riadku sa spomínal Joel Bellamy. Môj syn.
Buck ma zaviezol k minibusu a plnou rýchlosťou som zamierila domov cez blikajúce červené a oranžové svetlá. Neplakala som, ale z hrudníka mi vychádzali pohrebné zvuky, akoby mi v ňom kvílil vietor. Kúsok pred Corrales, pri Dead Man’s Curve som začula šuchot a potom Joelov hlas: „Ahoj, mami!“ Preliezol mi cez sedadlo na kolená. Zabrzdila som. Sedela som, objímala ho, vdychovala jeho vôňu. Napokon som sa prestala triasť a odviezla som nás domov.
Zvyšok tej noci je ako sen, ale nie v dobrom zmysle slova. Nejasný a chaotický sen. Pred očami sa mi mihali ľudia bez kontextu. Náš pozemok sa zmenil na obrovské desivé parkovisko. Policajt s baterkou ma nasmeroval na voľné miesto. Na zadnej verande sedela opitá Betty Boyerová. „Vitaj v seriáli Toto je tvoj život!“
V prvom rade tam stará Jennie Caldwellová umývala riad, Casey ho utieral. Vzlykol a pri pohľade na Joela skoro omdlel. S Betty sme mu pomohli sadnúť si. Joela objal, kolísal ho, stále vzlykal. V dome bolo plno ľudí, cudzích ľudí. Nie, nie všetci boli cudzí. Behali a vykrikovali, že dieťa sa našlo, je v poriadku. No po prvotnej úľave a radosti prišla nepríjemná reakcia. Akoby všetkých podviedli a veľké finále nastalo teraz, o štvrtej ráno. Jeden z farmárov vyhlásil, že keď naposledy vypustili kanál, našli aspoň telo. V každom prípade boli všetci na pokraji síl od vyčerpania a strachu. No aj tak sa zdalo, že len Casey, sestra Cecilia a sestra Lourdes sa úprimne tešia z toho, že Joel je živý a zdravý. Teda aspoň mi nenaznačovali, že je to všetko moja vina. Dokonca aj moje deti mi to vyčítali. Vedeli predsa, že nemám nikam chodiť. O svojich bývalých manželoch Tonym a Johnovi či bývalej svokre radšej pomlčím. Ich impertinentné poznámky som si nevšímala. Bola tam celá katedra španielčiny, dokonca aj jej vedúci pán Duncan. Nedôveroval mi už od incidentu na First Street, ale to je iný príbeh. Som veľmi diskrétna. No u Bucka som sa aspoň osprchovala a potom som sa naraňajkovala. Bola som svieža, ale dokonca aj to ľudí dráždilo.
Najhorší bol pán Oglesby z banky. Predtým som ho nikdy nevidela. Volával mi, keď som prečerpala účet. „Claire, tu je Oglesby z banky. Mohli by ste si vložiť na účet peniaze, prosím?“ Čo robil pán Oglesby v mojej kuchyni? A dve ženy, ktoré som nevidela od večierka pre mladú mamičku, keď som pred deviatimi rokmi čakala Keitha.
Polícia napokon všetkým nariadila opustiť dom. No neodišli, sedeli so mnou a s Caseym v kuchyni za stolom. Koza a poník prestrčili hlavy cez okno. Pôjdem ich nakŕmiť, vyhlásil Casey. Zostaneš tu, zahriakol ho policajt. Akoby došlo k nejakému zločinu. Kde bol Joel, keď som odchádzala? Boli otvorené dvere minibusu? Nie, nehovorila som o Španielsko‑americkom klube. Kde som sa zdržiavala medzi druhou a štvrtou ráno? Buck aký? Povedala som im, že som asi sedemkrát volala domov.
„Počkajte, mladá dáma,“ povedal Jed, „ak ste netušili, čo sa tu deje, prečo ste sa tak urputne snažili dovolať?“
„Len sa pozdraviť,“ odvetila som.
„Pozdraviť. Voláte babysitterovi o tretej ráno, aby ste ho pozdravili?“
„Áno.“
Casey sa usmial. Vyzeral skutočne šťastný. Usmiala som sa naňho.
„Pre boha živého,“ povzdychol si policajt. „Poďme, Wilt, vypadnime z tohto blázinca, dajme si niečo pod zub.“
Preklad Aňa Ostrihoňová
Viac o knihe Večer v raji a jej autorke Lucii Berlin nájdete na stránke Inaque.