V týchto dňoch vychádza tretie pokračovanie voľnej tetralógie americkej autorky Elizabeth Strout s názvom Ach, William!
Lucy Bartonová je úspešná spisovateľka v New Yorku, ktorá prežíva druhú polovicu života ako čerstvá vdova a matka dvoch dospelých dcér. Nečakané stretnutie ju privedie k opätovnému stretnutiu s Williamom, jej prvým manželom – a dlhoročným priateľom a dôverníkom.
Elizabeth Strout spomína na ich vysokoškolské roky, narodenie dcér, bolestivý rozpad manželstva a životy, ktoré si vybudovali s inými ľuďmi, a vytvára ohromujúci portrét desaťročia trvajúceho partnerstva.
Ach, William! je román o nespočetných záhadách, ktoré tvoria manželstvo, o objavovaní rodinných tajomstiev na sklonku života, ktoré zmenia všetko, čo si myslíme, že vieme o svojich najbližších, a o spôsobe, akým ľudia napriek všetkému pokračujú v živote a láske.
O manželstve je aj nový román Aliny Bronsky s názvom Barbara neumiera.
Walter Schmidt je človek zo starej školy: až do dôchodku žil bez toho, aby vedel uvariť polievku z vrecúška a bez toho, aby niekedy používal vysávač. Napokon, vždy tu bola jeho manželka Barbara. Tá však jedného rána nevstane. A od tej chvíle sa všetko zmení.
Alina Bronsky s trpkým vtipom a zároveň veľkou srdečnosťou rozpráva o tom, ako sa odťažitý Walter Schmidt musí na sklonku života zrazu nanovo objaviť: ako opatrovateľ, ako manžel v domácnosti a starostlivý partner, ktorým za všetky spoločné roky s Barbarou nikdy nebol.
A samozrejme, všetko sa pokazí, nielen v kuchyni. Potom však Walter objaví televízneho šéfkuchára a jeho stránku na facebooku, kde čoskoro nájde nielen recepty, ale aj nečakanú podporu. Postupne sa Walterova drsná fasáda začína rúcať – a s ňou aj staré istoty o jeho živote a rodine.
Alina Bronsky žije od deväťdesiatych rokov v Nemecku. Jej román Posledná láska Baby Dune bol nominovaný na Nemeckú knižnú cenu a zaznamenal veľký čitateľský úspech.
Vychádza aj autobiografický manifest autorky trilógie Život Vernona Subutexa.
Silná, provokatívna a osobná kniha je úprimnou výpoveďou o tom, ako sa autorka kultovej trilógie Život Vernona Subutexa stala Virginie Despentes. Čerpá z osobných skúseností, rúca zaužívané predstavy o znásilnení a prostitúcii a búra zaužívané postoje o sexe a pohlaví.
Autobiografický feministický manifest spisovateľky a filmárky Virginie Despentes je „plný hnevu a tak presne formulovaný, že je nespravodlivé ho zhrnúť“. – Nadja Spielgelman
„Despentes je často označovaná za ‚rockandrollového‘ Balzaca. . . Striedavo pripomína aj Williama Gibsona, George Eliot a Michela Houellebecqa, len s optimistickejším postojom.“ Chris Kraus
„Virginie Despentes je skutočne originálna punkrocková George Eliot s citom pre žalostné vnútro svojich postáv: nikto iný nemá jej prenikavý pohľad, ostrý zmysel pre humor, inteligenciu, ktorá ako žiletka reže do nánosu zaužívaných vzorcov myslenia našej doby.“ Alexandra Kleeman
„Despentes sa stala akousi kultovou hrdinkou, patrónkou neviditeľných žien: ohavných a marginalizovaných, vyčerpaných, unavených a prudko nezamestnateľných.“ Parul Sehgal
Denník New York Times, ktorý knihu Ja a moja matka zaradil na prvé miesto medzi najlepšími memoármi za uplynulých päťdesiat rokov o nej napísal:
„Vivian Gornick neochvejne skúma všetko, čo je v nej a v iných skryté, ťažké, zvláštne, neriešiteľné – na osamelosť, sexuálnu zlobu a pohlcujúcu klaustrofobickú blízkosť matiek a dcér… Ja a moja matka je portrétom autorky, ktorá nachádza jazyk – originálny, alergický na eufemizmus a terapeutické banality – hodný žien, ktoré ju vychovali.“ The New York Times
Vivian Gornick rozpráva príbeh svojho celoživotného boja s matkou o nezávislosť. O matke a dcére vyšlo už mnoho kníh, ale žiadna sa nezaoberala týmto najbližším rodinným vzťahom tak priamo a nemilosrdne. Gornick sa vo svojej prelomovej knihe vyrovnáva s tým, čo Edna O’Brien označila za „podstatu ženského zúfalstva“: nepriznanou oidipovskou povahou vzťahu medzi matkou a dcérou.
Vivian Gornick sa narodila a vyrastala v Bronxe ako dcéra „mestských roľníkov“ v domácnosti, ktorú ovláda depresia jej inteligentnej, ale formálne nevzdelanej matky z predčasnej smrti manžela. Dom je plný žien, ktoré sú pre Vivian protikladnými modelmi a ovplyvňujú jej boj o uplatnenie sa v láske a v práci aj v dospelosti.
Tesne pred prázdninami vychádza v druhom vydaní ďalšia kniha spätá s New Yorkom Mesto osamelosti Olivie Laing.
Keď sa Olivia Laing presťahovala do New Yorku, ocitla sa v priestore osamelosti. Tejto zahanbujúcej skúsenosti sa spoločnosť vyhýba ako moru, ale ju začala fascinovať a rozhodla sa „mesto osamelosti“ skúmať prostredníctvom výtvarného umenia.
Vo svojej knihe sa prechádza New Yorkom, dielami a životmi Edwarda Hoppera, Andyho Warhola, Davida Wojnarowicza či Henryho Dargera a poskytuje živý obraz toho, čo znamená byť sám a osamelý. Neskúma len príčiny tohto stavu a jeho prejavy, ale aj spôsob, ako mu vzdorovať a ako sa z osamelosti vymaniť.
„Odvážna a podmanivá… táto kniha je provokáciou a zároveň útechou, sekulárnou modlitbou pre osamelých – pre nás všetkých.“ – New York Times Book Review
„Mesto osamelosti vás neprestane prekvapovať a zaujímať. Je to výnimočne a nádherne štruktúrovaná kniha. Obdivujem autorkine pozorovania a štýl, ktorý pôsobí banálne, až kým nezatne presne do živého.“ – Peter Carey
Prajeme vám pekné leto a ďakujeme za priazeň a pre všetky knižné novinky odporúčame sledovať stránku Inaque, na ktorej môžete knihy vyhľadávať podľa svetadielov, krajín, autorov a autoriek či prekladateľov a prekladateliek.