Prinášame informácie o novinkách, ktoré vydávame pred letnými prázdninami.
Koncom mája vychádza zbierka esejí Zadie Smith s názvom Voľnosť a podtitulom Myšlienky, predstavy, spomienky.
Zadie Smith nie je len autorkou niekoľkých kriticky aj čitateľsky oceňovaných románov, ale genialita jej premýšľania sa prejavuje aj v kratších textoch a esejach. Žiadna z tém pre ňu nie je príliš okrajová či mainstreamová. So zvedavosťou premýšľa o otázkach sociálnych sietí, životného prostredia, píše o raperoch, filozofii, filmoch či fotografiách, o cudzích aj vlastných románoch.
Prvou júnovou novinkou je zbierka poviedok Lucie Berlin Večer v raji. Lucia Berlin si vďaka nej vyslúžila prirovnanie k Raymondovi Carverovi, Grace Paleyovej, Alice Munroovej a Antonovi Čechovovi. Večer v raji obsahuje dvadsaťdva poviedok odohrávajúcich sa na rôznych miestach a napísaných štýlom, vďaka ktorému si ju čitatelia a čitateľky obľúbili. Od Texasu cez Čile a Mexiko až po New York autorka nachádza krásu na najtemnejších miestach a temnotu v zdanlivo priezračnom svete.
V poviedkach čerpá zo svojho nezvyčajného života poznačeného troma manželstvami, závislosťou, rokmi v Berkeley, Mexiku a Novom Mexiku, ako aj rôznymi prácami, vďaka ktorým sa jej podarilo vychovať štyroch synov. Vďaka zmyslu pre humor dokázala prekonať rôzne prekážky a objaviť v nich malé zázraky, ktoré sú súčasťou ľudského života a elegantne ich premeniť na literárne šperky.
Obe knihy preložila Aňa Ostrihoňová.
V preklade Kamily Laudovej vychádza aj román jednej z najvýznamnejších austrálskych spisovateliek Elizabeth Harrower V istých kruhoch.
Zoe Howardová má sedemnásť rokov, keď ju jej brat Russell zoznámi so Stephenom Quayleom. Stephen je jedinečný, Zoe nikdy v živote nikoho podobného nestretla. Je zvláštny a prchký ako postava z ruského románu. Jeho sestra Anna je naopak plachá a uvážlivá.
Zoe s Russellom a Stephen s Annou pochádzajú z rôznych spoločenských kruhov, ktorých tieňa sa celý život nezbavia. Ich príbeh sa odohráva v nádherných záhradách a vilách severne od prístavu v Sydney a je psychologickou drámou o rodine a láske, tyranii a slobode.
A klasickým je aj ďalší titul Zlomená žena Simone de Beauvoir, ktorý do slovenčiny preložila Ivana Dobrakovová. Tri novely nás zavedú do životov troch žien, ktoré majú mladosť za sebou a čelia nečakaným životným zvratom.
Vek diskrétnosti je príbehom úspešnej, šťastne vydatej profesorky, ktorú čoraz viac znepokojuje posadnutosť jej syna svojou manželkou a jej hodnotami. Bohatá žena, ktorá sa ocitne na Silvestra doma sama, svoju frustráciu a zúrivosť ventiluje v Monológu.
V príbehu s názvom Zlomená žena sa rozprávačkin pokoj rozpadá vo chvíli, keď odhalí manželovu neveru. Vďaka literárnosti, do ktorej Simone de Beauvoir pretavila svoje pozorovania a poznanie žien, je Zlomená žena jej najlepším beletristickým dielom.
V preklade Lucie Halovej vychádza aj ďalší román z Austrálie Piknik pri Hanging Rock.
Bol jasný letný deň v roku 1900. Všetky dievčatá z Appleyard College pre mladé dámy sa zhodli, že je ideálne počasie na piknik pri Hanging Rock. Po obede vyliezli tri dievčatá do tieňa vulkanických výčnelkov. Kráčali čoraz ďalej, až kým nezmizli ostatným z dohľadu. A nikdy sa nevrátili…
Piknik pri Hanging Rock je jedným z míľnikov austrálskej literatúry a tematicky stojí ako majstrovské dielo vedľa románov Rebeka od Daphne du Maurier či Samovrážd panien Jeffreyho Eugenidesa.
„Skutočnosť, že väčšina ľudí uverila, že tento fiktívny príbeh je záznamom skutočnej udalosti je nielen poctou spisovateľke, ale je dôkazom atavistickej sily jeho témy.“ Spectator
Peter Bilý preložil životopisný román o nedávno objavenej fotografke Vivian Maierovej od talianskej autorky Francescy Diotallevi.
New York 1954. Krátke vlasy, šaty so zaobleným golierom, prvé vrásky okolo očí, dvadsaťosemročná Vivian reagovala na inzerát v New York Herald Tribune. Hľadali opatrovateľku. Ideálne miesto pre ňu. Rodiny ju vždy zaujímali. Rada vstupovala do ich sveta, stala sa diváčkou ich malých drám a pozorovateľkou hry, pantomímy života.
Mladá matka z inzerátu je dokonale upravená. Za touto maskou však Vivian vidí prasklinu, nemé volanie o pomoc. Napokon, toto je jej práca: starať sa o ostatných. Rýchlo sa dohodnú. Nepotrebuje veľa: miestnosť na zhromažďovanie svojich vecí a mesto ako New York, kde môžete pozorovať život na ulici, skúmať zovretie rúk, hnev gesta, nehu v pohľade, neznesiteľnú pominuteľnosť každého okamihu. A zároveň byť neviditeľná, sama na otvorenom mori veľkomesta s kočíkom alebo pobehujúcim dieťaťom.
Skúmať gestá iných a dávať si pozor, aby sa jej nedotkli, chrániť sa pred spomienkami na rany z detstva.
Sama v pridelenej izbe Vivian roztiahne záclony a zahľadí sa na tienistý dvor v zapadajúcom slnku, vyberie fotoaparát a hľadá správny uhol, v ktorom by zachytila vlastný odraz. Vďaka tomuto gestu si Vivian Maier nachádza svoje miesto na svete: zviera fotoaparát a kradne okamihy, miesta a príbehy.