siete

Edičný plán jar 2023

Rok 2023 sme začali reedíciou Neapolskej ságy. Nielen obálky sa zmenili, vynovili sme aj preklad v očakávaní záverečnej sezóny seriálu na HBO. Od polovičky marca sa Neapolská sága predáva aj v komplete.

Nového vydania sa dočkali aj eseje a články Michela Houellebecqa s názvom Zostať nažive, pridali sme rozprávanie Lanzarote o zimnej dovolenke na rovnomennom ostrove a pár textov o sci-fi literatúre, USA Breta Eastona Ellisa, klonovaní či domčeku s výhľadom na more v Írsku.

Začiatkom apríla vychádza nový román francúzskeho spisovateľa Hervého Le Telliera, ktorý za román Anomália získal v roku 2020 Goncourtovu cenu.

Dosť bolo o láske je príbehom Anny a Louise, ktoré sa nepoznajú. Sú vydaté, matky, šťastné. Takmer v ten istý deň sa Anna stretne s Yvesom a Louise s Thomasom. V štyridsiatke ešte stále môže udrieť blesk a čiary osudu sa môžu prepísať, ale za akú cenu?

Elena Ferrante prijala ponuku napísať štyri eseje o literatúre a písaní. Výsledkom je knižka s názvom Za okrajmi s podtitulom O pôžitku z čítania a písania.

V týchto štyroch sviežich esejach Ferrante ponúka vzácny pohľad na pôvod svojich literárnych schopností. Píše o svojich vplyvoch, zápasoch a formovaní sa ako čitateľka i spisovateľka; opisuje nebezpečenstvá „zlého jazyka“ a naznačuje spôsoby, akými dlho vylučoval ženskú pravdu; navrhuje zborové spojenie ženského talentu, keď rozoberá dielo Emily Dickinsonovej, Gertrude Steinovej, Ingeborg Bachmannovej a mnohých ďalších.

V apríli vychádza aj záverečný diel Parížskej trilógie Virginie Despentes Život Vernona Subutexa 3.

Všetko sa to začalo, keď svetoznámy Alex Bleach, spevák s búrlivým životom, zomrel na predávkovanie vo svojej vani. Obrovská rana pre fanúšikov, ale predovšetkým pre Vernona Subutexa, ktorý bol v osemdesiatych rokoch majiteľom najznámejšieho obchodu s platňami v Paríži a zdrvený krízou žil podporovaný svojím priateľom, popovou hviezdou.

Vernon už nie je schopný platiť nájom, ocitá sa na ulici a nemá nič okrem niekoľkých nahrávok Alexa Bleacha, po ktorých teraz všetci túžia.

Rozvíja sa okolo neho kaleidoskop postáv: prostí ľudia a mešťania, intelektuáli a grázli, transsexuáli a zahalené ženy, všetci predurčení ocitnúť sa v istom momente sami a dezorientovaní v novom storočí, ktoré mení hranice sveta. Ale predovšetkým je spolu s Vernonom – rezignovaným a zároveň rebelujúcim – skutočnou postavou románu Paríž: rovnako elegantný a hučiaci ako písanie Virginie Despentes.

V záverečnej časti sa Vernon dozvie, že Charles, jeho starý priateľ z čias, keď žil na parížskych uliciach, zomrel a odkázal mu polovicu výhry v lotérii. Krátko po Vernonovom návrate do tábora sa však jeho stúpenci začnú obracať jeden proti druhému a jeho šťastie vyvolá rozkol v kedysi harmonickej komunite. A zanedlho sa celý Paríž bude zmietať v následkoch teroristických útokov z rokov 2015 a 2016.

„Muži mi to stále vysvetľujú. A žiaden z nich sa mi nikdy neospravedlnil za to, že mi nesprávne vysvetľoval niečo, čo poznám, ale on nie,“ píše Rebecca Solnit v texte s názvom Muži mi to vysvetlia.

Koncom mesiaca vychádza reedícia rovnomennej zbiery textov a do konca roka pribudne aj ďalšia autorkina kniha s názvom Matka všetkých otázok.

V máji vychádza aj román Talianka Giuseppeho Catozzellu o Márii Oliveriovej, známej aj ako Ciccilla, ktorá sa narodila v Casole v kalábrijskej Sile vo veľmi chudobnej rodine. Z ulíc dediny vystupuje do hôr, ktoré sú divoké, niekedy temné, ale aj veľkorysé. Cesty, chodníčky si vybrala už ako mladé dievča, keď sa jej staršia sestra Tereza vrátila k rodine a vzala jej posteľ a strechu nad hlavou. A sú to cesty, po ktorých sa Mária vydáva bojovať po boku Pietra, zbojníka a rebela, a čoskoro sa stane prvou a jedinou ženou, ktorá povedie zbojnícku skupinu do boja.

Ciccilla trávi mladosť v lese, učí sa gramatiku slobody, číta prírodu, spoznáva hory, učí sa rozlišovať dobro od zla a nebojí sa bojovať, keď ide o city, aj keď ide o oveľa širší horizont nového ľudstva. Všetko ju učí, že zakaždým môže začať odznova, vybojovať si svoju budúcnosť ako žena, ako revolucionárka, ako Talianka národa, ktorý ešte neexistuje, ale možno sa rodí spolu s ňou.

Giuseppe Catozzella rekonštruuje príbeh Márie Oliveriovej v živom románe, mieša dokumenty a legendy, vykresľuje rodinnú a historickú drámu a evokuje epickú veľkoleposť takmer neznámej, občianskej vojny vedenej vo víre vášne, krvi a nádeje.

Denník New York Times, ktorý knihu Ja a moja matka zaradil na prvé miesto medzi najlepšími memoármi za uplynulých päťdesiat rokov o nej napísal:

Vivian Gornick neochvejne skúma všetko, čo je v nej a v iných skryté, ťažké, zvláštne, neriešiteľné – na osamelosť, sexuálnu zlobu a pohlcujúcu klaustrofobickú blízkosť matiek a dcér… Ja a moja matka je portrétom autorky, ktorá nachádza jazyk – originálny, alergický na eufemizmus a terapeutické banality – hodný žien, ktoré ju vychovali.“ The New York Times

Vivian Gornick rozpráva príbeh svojho celoživotného boja s matkou o nezávislosť. O matke a dcére vyšlo už mnoho kníh, ale žiadna sa nezaoberala týmto najbližším rodinným vzťahom tak priamo a nemilosrdne. Gornick sa vo svojej prelomovej knihe vyrovnáva s tým, čo Edna O’Brien označila za „podstatu ženského zúfalstva“: nepriznanou oidipovskou povahou vzťahu medzi matkou a dcérou.

Vivian Gornick sa narodila a vyrastala v Bronxe ako dcéra „mestských roľníkov“ v domácnosti, ktorú ovláda depresia jej inteligentnej, ale formálne nevzdelanej matky z predčasnej smrti manžela. Dom je plný žien, ktoré sú pre Vivian protikladnými modelmi a ovplyvňujú jej boj o uplatnenie sa v láske a v práci aj v dospelosti.

V máji vychádza aj manifest Virginie Despentes s názvom Teória King Kong, tretie pokračovanie románov o spisovateľke Lucy Bartonovej Ach, William! Román Simone de Beauvoir Pozvaná a pokračovanie ságy Leily Slimani Krajina iných s podtitulom Dívajte sa, ako tancujeme. V polovičke mája pripravíme ďalší prehľad titulov, na ktoré sa môžete tešiť v lete.

Ďakujeme vám za priazeň a pre všetky knižné novinky odporúčame sledovať stránku Inaque, na ktorej môžete knihy vyhľadávať podľa svetadielov, krajín, autorov a autoriek či prekladateľov a prekladateliek.

Share on facebook
Share on google
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on print
Share on email