Vychádza román nigérijskej spisovateľky a poetky Loly Shoneyin s názvom Tajný život štyroch manželiek.
Dvere chatrče boli pootvorené, Baba Segi teda vstúpil do malej miestnosti. Zamračil sa. Rozčuľovalo ho, že sem prišiel pre Bolanle, keďže sa ešte len pred dvoma rokmi chvastal, že ju dostal: chválil sa, že bola úzka ako hrdlo fľaše; že do nej búšil, až od rozkoše prevracala oči; a ako ležiac na chrbte znášala jeho dlhú mužnosť – roztiahnutá a poddajná. Nevedel, ako mužom povie, že celé jeho búšenie vyšlo nazmar.
V chatrči Baba Segi narazil na tých istých mužov, ktorí mu potriasli rukou, keď im oznámil, že sa chce s Bolanle oženiť. Sedeli za stolom pri okne a rozprávali sa s Učiteľom, a tak si Baba Segi prisunul stoličku a pridal sa k nim. Opýtali sa ho, čo ho sem priviedlo tak skoro ráno, a on im začal rozprávať o utrpení, ktoré mu Bolanlina neplodnosť spôsobila. Učiteľ zatvoril oči a pokrútil hlavou, zatiaľ čo Olaopa s perami už navždy hnedými od kolových orieškov si zhlboka povzdychol. Sám mal štyri manželky, no nedokázal zabudnúť, ako záležitosť so „vzdelanou manželkou“ zatienila jeho vlastné libidinózne hody. Ani jedna z jeho manželiek totiž nevedela, ktorý koniec ceruzky treba priložiť na papier.
„Baba Segi, myslím si, že ak odmieta ísť k šamanovi, mal by si ju tam dotiahnuť. Ty si manžel a ona len obyčajná manželka, navyše štvrtá! Ak ju budeš ťahať za vlasy, pôjde kamkoľvek chceš, to ti prisahám!“ Atanda si oblizol ukazovák a ukázal smerom k svojmu stvoriteľovi. Aj keď potiahol z napoly vyfajčenej cigary Captain Black, ktorú vytiahol z roztrhanej škatuľky na šnupavý tabak, tváril sa nekompromisne.
„Atanda! Chceš, aby Baba Segi skončil vo väzení? Kto by si dovolil ťahať za vlasy študovanú? Keď otvorí ústa a angličtina sa z nich začne liať ako horúci palmový olej, strážnika tak očarí, že nášho priateľa pošle za mreže!“ Olaopa bol policajný seržant na dôchodku a vedel, lepšie než ktokoľvek iný, že domáce násilie sa všeobecne považovalo za plytvanie policajnými zdrojmi.
„Máš úplnú pravdu, Olaopa.“ Baba Segi vedel, na čo myslel. „Okrem toho, tieto vzdelané typy odchovali na kravskom mlieku. Nám sa takého luxusu nedostalo, ako iste viete. Cicali sme mlieko z pŕs svojich matiek. Ak by som na ňu zdvihol ruku, ani neviem ako a ocitol by som sa pred samotným Eledumareom. Nie, k našim ženám sa nikdy nesmieme správať brutálne. Najmä ty nie, Olaopa, keďže si taký útly.“
Do preplnenej miestnosti sa cez dvere prepchali ďalší muži. Všetci sa chichotali.
„To áno, ale brucho čej manželky je ploché ako doska? Som síce útly, ale svoju prácu som vykonal.“ Odvetil urazený Olaopa.
„Ďakujem ti priateľu, že sme sa vďaka tebe vrátili k veci.“ Baba Segi ukázal Olaopovi chrbát a obrátil sa k ostatným mužom. Súcitne naňho hľadeli. Starý nočný strážnik sa poškrabal po potlači na tričku. Stálo na ňom 2001 JE ROKOM MÔJHO VZOSTUPU.
„Prečo zmätene utekáš, Baba Segi?“ zaznel v tichu Učiteľov hlas. Cez roztrhnutú sieťku proti komárom prenikli do miestnosti slnečné lúče, narazili do skla a na stene ve-dľa jeho hlavy vytvorili svätožiaru. „Beháš hore-‑dole, zatiaľ čo odpoveď máš rovno pred nosom. Keďže ide o vzdelanú ženu, vypočuje si len ľudí zo sveta, ktorý pozná. Musíš ju vziať do nemocnice.“
***
Keď Baba Segi dorazil do svojho obchodu, jeho pomocníci čakali pred obrovskou zámkou. Na ich pozdravy odpovedal pohŕdavým odvrknutím a oni si vymenili chápavé pohľady. Nadišiel jeden z dní, keď bude Baba Segi s kamennou tvárou sedieť v zadnej miestnosti a hlavu si podopierať zaťatou päsťou. Aj Baba Segi to vedel. Sedel za pultom, zo zásuvky vytiahol fotografiu, ktorú mu Bolanle vtisla do dlane v deň, keď sa spoznali. Keď z nej palcom zotrel vrstvu prachu, pomyslel si, ako veľmi sa zmenila jej povaha, ako postupne stratila pokoru a stala sa nenápadne odvážnou ženou, ako so sebou priniesla do jeho domu rozbroje, pre ktoré jeho zvyšné manželky stratili trpezlivosť.
Spomínal na ich prvé stretnutie. Odprevádzala svoju priateľku Yemisi do jeho obchodu so stavebným materiálom. Yemisi uzatvárala drobné zmluvy o nehnuteľnostiach pre ženatých mužov, s ktorými spávala; Baba Segi jej vystavil premrštené faktúry, o ktoré ho požiadala, a vydal tovar. Všetko bolo súčasťou obchodu.
„Jednoducho všetky ceny zdvojnásob,“ naliehala Yemisi.
Baba Segi si všimol Bolanline rozpaky a veľmi sa mu uľavilo, keď Yemisi vybehla von, aby mohla zdvihnúť mobil. O chvíľu sa vrátila dnu a oznámila im, že musí vybaviť neodkladnú záležitosť. Bolanle sa ponúkla, že na ňu počká v obchode Babu Segiho.
Po Yemisinom odchode nastalo krátke ticho, ktoré Baba Segi využil a očami olízal jej nenalakované nechty, útlu tvár, tmavé, plné pery a oči. Každé jej žmurknutie bolo pomalé a rozkošné. Vtom si uvedomil, že vdychoval vzduch vychádzajúci z nej a ona zase prehĺtala ten z neho. Poslali mi ju bohovia, pomyslel si, keď mu oči spočinuli na Bolanlinom poprsí.
„Keď ste už obe skončili univerzitu, vezmeš si muža, ktorý sa o teba postará?“ opýtal sa.
„Keď takého nájdem, áno,“ odpovedala.
Nevyzeralo to na príležitosť pre muža v stredných rokoch s troma manželkami a domom plným detí, ale on sa jej aj tak chopil. Sledoval, ako Bolanle z tašky vytiahla roztrhaný román.
„Som nudný hostiteľ?“
Zabuchla knihu.
„Povedz mi, kedy tadiaľto pôjdeš sama,“ zašepkal.
Bolanle sa zahľadela na pult medzi nimi.
„Príď hoci aj zajtra alebo napozajtra. Kedykoľvek ťa uvidím, budem vedieť, že ma bohovia majú radi.“ Sám seba prekvapil svojou drzosťou, ale vycítil jej zraniteľnosť.
„Neprídu sem tvoje manželky a nevyženú ma metlou?“
„Moje manželky za mnou do roboty nechodia. Tvoja priateľka ti to mala povedať. Prečo by aj mali? Je o ne postarané; nemajú dôvod robiť mi problémy.“ Baba Segi pocítil zdrvujúce nutkanie načiahnuť sa ponad pult a dotknúť sa jej, ale päste skrýval pod ním.
Tak sa to začalo. Prišla nasledujúci deň, potom ďalší a každý pracovný deň, až si musel cez víkendy vychutnávať palmové víno, aby čas ubehol rýchlejšie. Nemohol sa dočkať, až ju dostane, až ju všetkým predvedie ako svoju. Chcel, aby mu všetci rovesníci závideli. Popravde, mnohí svoju zlosť neskrývali. Povedali mu, že je blázon, keď si vzal študovanú, že ide len po jeho peniazoch, že ho skutočne nemiluje a že ho nechá pre mladšieho, vzdelaného muža, keď dostane to, po čo prišla. Baba Segi sa im smial do očí, až kým sa, nakoniec, nezmierili s vlastnou neschopnosťou.
O piatej zavolal Baba Segi Tajua, svojho šoféra, a prikázal mu naštartovať pikap. Všetko si premyslel. Ešte v tú noc sa porozpráva s Bolanle. Bol utorok, takže tak či tak s ňou strávi noc. Hodil sa na sedadlo spolujazdca a celú cestu domov si hladil oholenú bradu.
Kým Taju vošiel do rozľahlého areálu, dvakrát zatrúbil. Z rôznych miestností vybehli všetci obyvatelia domu, aby privítali svojho patróna. Traja synovia Babu Segiho ležali tvárou k zemi, ich telá sa dvíhali hore ako cípy rohožiek. Dcéry pred ním kľačali. Volal ich menom od najstaršieho dieťaťa po najmladšie: Segi a Akin, najprv dcéra, potom syn od prvej manželky; Tope, Afolake a Motun, tri dievčatá narodené s odstupom jedenástich mesiacov od druhej manželky; a nakoniec Femi a Kole, samoľúbo zrodení synovia od Iye Femi, tretej manželky. Baba Segi sa láskyplne zahľadel do tvárí starších detí a poštípal líca mladších. Každé jedno sa vďaka nemu cítilo výnimočné.
Na polceste do obývačky sa Baba Segi zastavil v chodbe s falošnou klenbou, akoby mu odrazu napadlo, že deti sa nemohli porodiť samy. Tak ako vždy sa zvrtol a obrátil k manželkám. Neskrývane flirtujúc ich pozdravil: „Iya Segi. Iya Tope. Iya Femi. Bolanle.“ Každá sa uklonila, hrdá na to, že ju nazval podľa jej prvorodeného dieťaťa, až na Bolanle, ktorá nebola iya pre nikoho.
Keď ich pozdravil, zdvihol ruky, aby z neho mohla Iya Segi zručnými prstami vyzliecť agbadu. To isté urobila aj s jeho bubou a Baba Segi tackajúc vošiel do obývačky v nohaviciach a tielku. Pohľad ho viedol k luxusnému kreslu. Obrátil sa k nemu chrbtom a ako vždy sa doň spustil, akoby náhle umrel. Prudko si rozopol hodinky a strhol ich zo zápästia. Skôr než ich položil na drevený stolček vedľa kresla, Iya Segi k nemu natiahla ruku, aby ich vzala. Usmial sa ako obvykle. „Iya Segi, manželka mojej mladosti. Mohol by som dýchať, ak by som si ťa nevzal?“
Iya Segi zastala a otočila sa k nemu. „Nech dýchaš ešte dlho, pán môj. Kde by som bola ja, keby nebolo teba?“
Zo vzájomného obdivu, do ktorého sa obradne ponorili, ich vytrhol predstieraný kašeľ Iye Femi. Tretia manželka nikdy nedokázala zniesť prejavy ich dávnej náklonnosti. Ak akokoľvek neuprednostňovali ju alebo jej deti, ale niekoho iného, rýchlo vyjadrila nesúhlas.
Iya Segi priniesla dlhý drevený stolček a položila ho pred manžela, zatiaľ čo jej dcéra Segi, nasledujúc každý matkin krok, doniesla misu s vodou na umytie rúk. Keď si Baba Segi namočil ruky, utrel si ich do uteráka prehodeného cez dcérino rameno. Stolček si pritiahol k rozkroku a kúsok po kúsku začal hltať hotovú horu amaly a jazykom zachytával každý pramienok ewedu, ktorý mu stiekol po zápästí.
Keď deti začuli známu melódiu, natlačili sa pred televízor a spoločne zaspievali úvodnú zvučku Afowofy, svojej obľúbenej telenovely:
Talaka nwa paki
Olowo nwon’resi
Igbi aye nyi o
Ko s’eni to m’ola
Chudáci hľadajú maniokovú múku,
zatiaľ čo boháči si dávkujú ryžu odmerkou,
zemský prúd mení svoj smer,
nikto nevie, čo bude zajtra.
Ako všetky časti dobrých telenoviel, aj táto sa končila napínavou scénou, pri ktorej deti šialene búchali do vankúšov a škrípali zubami. Baba Segi sa zachichotal. „Tope, Motun, Afolake, Femi, Kole,“ zvolal, „poďte sem a podeľte sa o drobky, ktoré otec nechal na tanieri pre vás.“
Deti sa zhromaždili pri jeho nohách a každé si odšklblo aspoň kúsok. Kole svoju porciu zjedol na jeden hlt a zatúžil aj po kúskoch svojej sestry.
„Iya Femi, Kole je chudý ako vyžla. Prečo môjho syna nekŕmiš?“ Hlas Babu Segiho znel až príliš znepokojene, nikto ho teda nebral vážne.
„Kŕmim ho, ale hneď ako sa mu jedlo dostane do žalúdka, je po ňom. Chlapec by zjedol celý tento dom, ak by si mu to dovolil.“
„Tak mu uvar tento dom. A keď ho zje, naservíruj mu aj susedov. Moje deti sa musia najesť dosýta. Nebudú vyzerať ako žobráci, keď ich otec tak tvrdo pracuje, aby sa im brucho nelepilo na chrbát. Z môjho Kolea musí vyrásť veľký a mocný chlap, aby si mohol vziať veľa žien a splodiť veľa detí. Však, Kole?“
„Áno, Baba. Chcem byť presne ako ty!“
Všetci sa Koleovej predčasnej zrelosti zasmiali, takže nikto nepočul, ako si Iya Femi popod nos šepká: „Božechráň.“
Baba Segi, zúfalo túžiaci vrátiť sa do centra pozornosti, sa navážil na polovicu zadku a poriadne si prdol. Deti sa na seba pozreli a zachichotali sa. Iya Segi sa k nemu s kamennou tvárou došuchtala a opýtala sa ho, či chce studenú vodu, aby upokojil žalúdok. Iya Tope uprene hľadela na televízor, zatiaľ čo Iya Femi si zapchala nos a stisla pery. Bolanle, želajúca si, aby ju Baba Segi v tú noc nenavštívil, sa posunula bližšie k Iyi Tope. Ona si to všimla a presunula sa do stredu kresla, akoby jej chcela urobiť miesto. Iya Femi sa z opačného konca miestnosti pri pohľade na to gesto zaškľabila.
Len kreslo Babu Segiho stálo priamo oproti televízii; jeho manželky (okrem Bolanle, ktorá si kreslo nezaslúžila) si kreslá postavili do uhla, na ktorom trval ich manžel. Baba Segi rád skúmal každý ich výraz: široké úsmevy pri komediálnych skečoch, veľa sĺz, ktoré preliali, keď ich opantala mučivá dráma. Ony, keďže vedeli, že ich sleduje, hľadeli na obrazovku a nikdy sa neotočili, aby sa mu pozreli do tváre.
Ako sa program chýlil ku koncu, každý sa pripravoval na posledný večerný rituál: spoločné pozeranie správ o siedmej. Skôr než hlásateľka otvorila ústa, bolo zrejmé, že nie je celkom vo svojej koži. Rýchlo žmurkala a hrča v jej hrdle stúpala a klesala, zatiaľ čo hovorila:
Štyridsaťročného muža, ktorého polícia označila ako Jamesa Jeroma, zadržali po tom, čo v jeho igelitovej taške našli to, čo odborníci označili za tri nevyvinuté ľudské plody.
V apríli polícia vyhlásila celonárodnú výzvu na poskytnutie informácií o sérií rituálnych vrážd. Iba za posledný rok sa našlo osemnásť ženských tiel, všetky so smrteľnými poraneniami v panvovej oblasti. Polícia si je istá, že zatknutie pána Jeroma povedie k predvedeniu celého gangu. Pán Jerome pracoval v Univerzitnej nemocnici v Ibadane ako asistent v márnici.
V polovici posledného odseku sa na obrazovke objavil krátky záber na Jamesa Jeroma sediaceho na lavici so spútanými rukami a ranou na hlave, z ktorej kvapkala krv. Vôbec nevyzeral ako kajúcnik, iba naštvaný sám na seba. Na kuse bielej látky rozloženej pred ním ležali tri krvavé plody s hlavou a chudými telíčkami. Akoby zakaždým, keď zafučal silný vietor a nadvihol zrazeniny uschnutej krvi, ožili.
Iya Segi si z hlavy strhla šatku a šmarila ju cez izbu kričiac: „Prečo? Prečo zabíjajú nevinné deti?“ Iya Tope si pevne oblapila brucho, akoby zažívala pôrodné bolesti, a Iya Femi, ktorá vyhlasovala Ježiša za svojho pána a Spasiteľa, vôbec neznela ako veriaca. Ukázala na hlavu Jamesa Jeroma a prekliala ho. „Nech skončíš v pekle! Nech sa ťa v deň, keď príde Zmilovanie, zmocní spánok! Nech v deň, keď sa prikradne Smrť, budeš mať otvorené dvere!“
Deti sa pritisli ešte bližšie k sebe a usúdili, že správy vyvolali materinské šialenstvo. Otec ochromene sedel v kresle. Deti, bez obáv, že by nahnevali svoje matky, sa prosebne pozreli na Bolanle. Jej pery sa chveli a po lícach sa rinul plynulý potok sĺz. O niekoľko minút vstala a utiekla z izby.
Baba Segi cítil, ako mu hučí v žalúdku, chcel si preto vziať misku s vodou na umývanie rúk. Lenže úplne ju minul a krémovú rohožku zaliala jeho nestrávená večera. Iya Segi a Iya Tope pribehli k nemu a poletovali okolo neho ako vyplašené sliepky. Nadvihli Babu Segiho za ramená a odviedli ho do spálne, kým Iya Femi zachraňovala rohožku mydlovou vodou a Dettolom. Nechali ho driemať pod ľahkou plachtou.
Neskôr v tú noc sa Baba Segi tackal po širokej chodbe, z ktorej sa vchádzalo do spální manželiek. Tak ako vždy, pohladil dvere Iye Segi napravo, dotkol sa gule dverí Iye Tope naľavo. Načúval hlasom za dverami Iye Femi a nakoniec zastavil na prahu dverí Bolanle. Nezaklopal; jednoducho ich prstom otvoril a izbu zalialo svetlo z chodby.
Chcel vidieť, ako dôkladne sa preňho Bolanle pripravila. Chcel vedieť, či svoju nahotu zakryla iba kusom látky tak ako ostatné ženy alebo na sebe mala to prekliate pyžamo. Jeho oči uvideli ružové rukávy, takže len plytko a prudko zafunel cez široké nosové dierky. Často premýšľal, prečo by žena chcela ísť do postele oblečená ako muž, ale myšlienku ni-kdy nevyslovil nahlas, lebo by pôsobil primitívne.
Bolanle sa posadila na posteli. Predstierala, že ju naľakal, pretrela si oči a otočila sa, aby spoznala siluetu vynárajúcu sa spoza spálňových dverí. Robil dlhé kroky, stáčajúce sa dovnútra ako boxerské rukavice. Načiahol sa za rámom dverí a zaklopal po ňom nechtami. „Kde si sa dočítala, že manželka by mala odísť z izby, v ktorej sa nachádza jej chorý manžel?“ opýtal sa, akoby Bolanlino vzdelanie znamenalo, že všetko robí podľa akéhosi návodu. Nevošiel dnu ani nezavrel dvere. Chcel, aby každý tieň sledujúci chodbu svedčil o jej nemiestnom správaní.
„Ako všetci ostatní, aj mne prišlo zle z toho, čo som videla.“ Prehodila si nohy cez okraj postele a utiahla si iro, ktorý mala oblečený na pyžame.
„Čo ty už len vieš o tom, čo si videla? Žena nemôže poznať hodnotu dieťaťa, kým ho nevynosí.“
Bolanle sa rozhodla, že mu odoprie potešenie z ranenia jej citov. Nadvihla misku z nočného stolíka k jeho tvári, aby si mohol dokonale prezrieť husté, tmavočervené bahno. Hľadel na misku a zaškľabil sa. Bolanle si napchala ústa orieškami, aby skryla svoje uspokojenie.
Baba Segi odkráčal k jej strane postele a hodil sa na matrac. „Bolanle, dnes večer som prišiel, aby sme sa porozprávali.“ Jeho ťažké telo naklonilo posteľ. „Prišiel som sa porozprávať o záležitosti, ktorá nás možno zmení na nepriateľov.“
„Počúvam, Baba Segi. Nechcem byť tvojou nepriateľkou,“ odvetila Bolanle pokojne, keď zistila, že sex v hre nie je.
„Tvoja neplodnosť ma zahanbuje. A som si istý, že aj ty si pre to smutná. Vždy, keď som navrhol, aby sme sa poradili s bylinkármi alebo veštcami, nazvala si ich podvodníkmi a znevažovala si ich schopnosti. No…“ Zhlboka sa nadýchol a nadvihol obočie. „Dlho a dôkladne som o tom premýšľal a myslím si, že by sme mali ísť do nemocnice a pozhovárať sa s lekárom.“ Odmlčal sa, očakávajúc, že Bolanle jeho návrh odmietne, ale ona len hľadela pred seba a bezducho sa napchávala orieškami. „Tak zajtra o šiestej ráno.“ Keď to povedal, vstal držiac sa za stĺpik postele a modlil sa, aby sa ráno zobudili s dobrou náladou.
[…]
preklad Júlia Zelenčíková
Viac o knihe Tajný život štyroch manželiek a jej autorke Lole Shoneyin nájdete na stránke Inaque.