Meghan Daum
Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Prvú knihu o občianskych slobodách napísal Švéd

Nedávno sme si pripomenuli výročie vydania prvého Traktátu o občianskych slobodách (1759), ktorý bol východiskom prvých zákonov o slobode tlače a normou, ktorá umožňuje občanom slobodný prístup k informáciám.

Jeho autorom je Peter Forsskål (1732 – 1763), ktorý sa narodil v Helsinkách. Fínsko bolo v tom čase súčasťou Švédska. Mysliteľ bol botanikom, antropológom a cestovateľom. Je známy aj ako filozof a pionier klasického liberalizmu.

 

Prvým zákonom o slobode tlače sa tak stal švédsky zákon z roku 1766. Hovorilo sa v ňom o práve na prístup verejnosti k informáciám. Bolo to však len časť práv, ktoré mali napomáhať myšlienke Petra Forsskåla, ktorou sa mala podporovať rozvoj rozširovania poznatkov s najširšom zmysle tohto slova. Nedávno sa odkazu Petera Forsskåla venoval seminár OBSE.

 

Život a sloboda

 

Peter Forsskål v úvode svojho diela poznamenáva, že čím viac majú ľudia možnosť žiť podľa svojho uváženia, tým viac sú slobodnejší. Okrem života nie je pre ľudí nič dôležitejšie ako sloboda. Nikto, kto má zdravý rozum a pevnú myseľ, nezmenší slobodu, ak k tomu nebude prinútený, alebo nebude pod hrozbou väčšieho zla.

 

Keď skutočne každý človek môže využívať občianske slobody, existuje skutočná občianska sloboda. Najväčšie nebezpečenstvo voči slobode môžu predstavovať vplyvní ľudia v krajine – svojimi funkciami, statusom a bohatstvom. Oni nielen z ľahkosťou zneužívajú moc, ktorú majú, ale aj neustále zväčšujú svoje práva a silu, a preto sa ostatní obyvatelia musia pre nimi viac a viac triasť. Spoločnosť nie je podľa Petra Forsskåla slobodná, pokiaľ nie je ochránená pred možným násilím panovníka.

 

Autor poznamenáva, že v rukách jedného jediného indivídua sú skoncentrované zisky a sila celej krajiny. Keď však na jedných poddaných štátu začínajú tlačiť iní, všetci si všímajú nespravodlivosť tohto činu a keď súčasne začínajú zneužívať svoju moc, vtedy silnejší dav s radosťou rozbíja ich rozptyľujúce sa zámery a víťazí nad ich rozptyľujúcimi silami. Verejnosť si začína vážiť ich predstaviteľov, ale ich moc im nezabezpečuje dostatočnú bezpečnosť. Pre nich (mocných) je jediným východiskom skrývať tú nespravodlivosť, ktorú tvoria. Dá sa ľahko skryť tým, že každý dostane možnosť povedať vo verejných publikáciách o tom čo škodí verejnému blahu.

 

Neobmedzené publíkáci

 

Peter Forsskål tvrdí, že život a sila občianskej slobody pokračuje v živote v mene blaha v obmedzenej vláde a neobmedzenej slobode publikácií: ale sa ustanovuje prísna zodpovednosť za všetko napísané, čo sa bude považovať za neslušné.

 

Peter Forsskål tvrdí, že božské javy, rozumné základné zákony a česť samotných osôb nemôžu akokoľvek utrpieť od slobody vyjadrenia mienky. Pretože pravda vždy víťazí, dokonca aj vtedy ak ju rovnakým spôsobom môžu brániť a spochybňovať.

 

Autor poznamenáva, že sloboda tlačeného slova rozvíja vedy, posúva ich do výšok, vykoreňuje všetky zlé uznesenia (závery), skrotí všetku nespravodlivosť úradníkov a je najspoľahlivejším obrancom Vlády v slobodnom štáte. Pomáha láske celého národa k takej spoločnosti kde sú dobre premyslené zákony. A je né, podčiarkuje" čo napomáha proti neporiadkom, to je slobodne vyrieknutá nespokojnosť verejnosti.

 

Peter Forsskål mieni, že vo vnútri nie neznámeho štátu sme mali a máme príklad toho, že keď sloboda nie je rovnako pridelená, a bráni pomocou nenávisti a donútenia, vtedy sa dá ľahko posunúť násiliu. Ako poznamenáva, vtedy máme pocit zúfalstva. Ten, kto má málo, najskôr stratí všetko. Mal by zostať bez závisti a pomsty, ale radšej hľadieť na oveľa väčšiu časť verejnej a svojej vlastnej slobody, ktorú vykradli vám podobní, alebo iní občania štátu.

 

Ten, kto nemá čo stratiť, riskuje svoju dôstojnosť a ľútosť, ale môže svojho mučiteľa a nepriateľa donútiť, aby stratil mnohé. Nestojí to za chválu, ale bez ohľadu na to je to dôležité. Donútenie a potláčanie nespokojných ju privádza do krajného nebezpečenstva, nezávisle od toho, či majú, alebo nemajú dôvod k nespokojnosti.

 

Preto múdra vláda dáva ľudu možnosť vysloviť svoju nespokojnosť pomocou pier a papiera, a nie pomocou zbraní, čo na jednej strane vysvetľuje situáciu, a na druhej strane bráni šumom a neporiadku.

 

Ako sa skôr hovorilo, občianska sloboda garantuje každému čestnému človeku možnosť pokojne žiť, nasledujúc hlas svojho svedomia, využívajúc svoju existenciu a vnášajúc príspevok do spoločenského blahobytu.

Viera a svedomie

 

Peter Forsskål každý z vyššie uvedených momentov vysvetľuje. Spoločnosť nemôže existovať bez súdov. Fanatickí obyvatelia môžu niekedy zničiť nevinných obyvateľov. Pre reputáciu a život niet väčšieho nebezpečenstva. Malo by to byť tak, aby sa človek dokázal verejne obrániť. V závere traktátu Peter Forsskål tvrdí, že svedomie sa dosť často zakladá na chybných názoroch. Pojem svedomie sa v textoch z tohto obdobia používal aj vo význame pojmu viera.

 

www.peterforsskal.com/

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných [7] 30 dní

Inzercia