Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Ivana Taranenková

Súrodenecké konštelácie (a hlavne sa vyhni číslu tri...)

King Lear @ The Globe

Americká prozaička Eleanor Brownová vo svojom debutovom románe Sestry sudičky stavila rovnako na tradíciu, ako aj experiment. Štylisticky zaujímavý román sa venuje vzťahom medzi sestrami, dospievaniu a preberaniu zodpovednosti za vlastné rozhodnutia.

Sestry Andreasové sa vracajú do rodného mestečka Barnwell uprostred horúceho leta. Hoci má každá z nich na návrat svoje vlastné dôvody, urýchli ho choroba matky, o ktorú sa musia postarať. Ich otec je totiž trochu nepraktický akademik, ktorý sa celý život venoval dielu Williama Shakespeara a s okolím komunikuje v zásade v blankverse.

Eleanor Brown: Sestry sudičky 

prel. Tomáš Kačer, HOST: 2012, 390 strán.

Profesor Andreas svoje dcéry pomenoval podľa hrdiniek zo Shakeaspearových drám – najstaršou je Rosalind z Ako sa vám páči?, druhou Bianca zo Skrotenia zlej ženy a najmladšou Cordelia z Kráľa Leara. Je trošku na škodu, že sestry sa podľa týchto postáv len volajú, Brownovej sa celkom totiž nepodarilo prepísať hrdinky z renesančných textov do súčasných Spojených štátov.

Rosalind je racionálna, úzkostlivá a starostlivá „z donútenia“, keďže si potrebu zamieňa s láskou. Má strach zo zmien a neistôt, ale práve tie v živote najviac potrebuje, aby konečne vyšla zo svojej slonovinovej veže exaktných vied a logiky a dovolila si tie najneškodnejšie z ľudských slabostí.

Bianca nemá zo svojou menovkyňou z komédie Skrotenie zlej ženy takmer nič spoločné – jej posadnutosť nakupovaním, kradnutím peňazí a cudzích manželov, môže byť príznakom pasívneho prístupu k životu, ale skôr svedčí o pasívnej agresivite než o neschopnej naivite.

Na poslednej, tretej zo sestier, je niečo čarovné – Freud v interpretácii rozprávok a čísla tri, ktoré sa v nich často používa, hovorí, že voľbou starnúceho kráľa je vždy najmladšia zo sestier, pretože predstavuje smrť s jej tmavými očami. Cordelia – tretia zo sestier Andreasových – je tiež „voľbou“ otca-kráľa, pretože jedine v tomto prípade možno hovoriť o vzťahu. Cordy je nezodpovedná, neustále unikajúca pred sebou a realitou, má však niečo, čo jej sestrám chýba – úžasnú schopnosť prežiť.

Psychológovia, ktorí sa venujú štúdiu nastavení rodinných vzťahov tvrdia, že tretie z detí býva paradoxne najsamostatnejšie a k rodičom má od začiatku rovnocennejší postoj, než jeho starší súrodenci. Prvé z detí býva „pod tlakom“, druhé je v tieni prvého a slobode sa teší až to posledné. V románe Sestry sudičky táto šablóna viac menej funguje a na to, aby sestry začali byť k sebe a svojmu okoliu úprimné sa musia vrátiť domov, vrátiť sa na začiatok všetkých vzťahov.

Niektorým čitateľom neštandardná forma rozprávania v prvej osobe množného čísla môže prekážať, textu však poskytuje nový rozmer a z významového hľadiska je veľmi podstatná. O rodine a svojich súrodencoch totiž prirodzene uvažujeme v množnom čísle – ešte aj jedináčikovia používajú výraz „naši (rodičia)“. Autorke sa tak podarilo spojiť hlasy troch rozprávačiek do jedného, ku ktorému pridala svoj nezávislý pohľad, a to bez toho, aby ubrala zo subjektivity niektorej z postáv.

V tomto „rodinnom pluráli“ sa Brownovej podarilo obsiahnuť základný vnútorný konflikt troch sestier. Všetky totiž hľadajú samy seba – svoj domov. Rosalind, Bianca a Cordy ho nájdu len vtedy, keď sa prestanú brániť vplyvu rodičov a sestier, nájdu tam, kde sa akceptujú a „vypadnú“ zo svojich divadelných úloh.

Napriek tomu, že románu Eleanor Brownej by sa dala vyčítať istá vykonštrovanosť, obsah len málokedy ustupuje experimentálnej forme, ktorá by niekedy mohla byť dokonca aj odvážnejšia.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť