John William Waterhouse: Echo and Narcissus
Kristin Dombek
Meghan Daum
Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Vydláždil nám cestu do vesmíru

Keď sme boli deti, snívanie o cestách do vesmírnych diaľav nám sprostredkúvali romány Julesa Verna. Pre ruského učiteľa Konstantina Ciolkovského (1857 – 1935) boli impulzom, ako nájsť spôsob, aby sme prekročili hranice materskej planéty.

Ako je možné, že takmer nepočujúci učiteľ z provinčného ruského mesta Kaluga si neskôr spolu s Hermannom Oberthom a Robertom Goddardom vyslúžil označenie „otec kozmonautiky“? Pritom zomrel viac ako dvadsať rokov pred prvým letom Sputnika a Jurij Gagarin, prvý muž vo vesmíre, mal v čase Ciolkovského smrti rok a pol.

Inšpiroval ho Jules Verne

Kľúčom je asi nesmierna túžba po poznaní. Hoci ho šarlach v detstve v podstate pripravil o sluch a potom sa vzdelával prevažne doma, jeho rodičia ho neskôr poslali do Moskvy, kde sa zaoberal chémiou, matematikou, astronómiou a mechanikou. Práve tam sa dostal aj ku knihe Julesa Verna Cesta na Mesiac a začal sa zaoberať problematikou objavovania vesmíru. Vypočítal, že Vernov spôsob vystrelenia kozmickej lode do vesmíru z obrovského kanóna by vyvolal také akceleračné sily, ktoré by posádku zabili.

Už ako učiteľ, najprv v Borovsku a neskôr v Kaluge, aj sám začal písať fantastické poviedky, ale postupne prešiel k teoretickým prácam. Dôkazom Ciolkovského vizionárstva je, že jeho prvá „vesmírna“ práca Voľný priestor sa datuje do roku 1883. Bolo to dvadsať rokov pred tým, ako bratia Wrightovci preleteli pár metrov. Ciolkovskij však už hľadel oveľa ďalej. Vo svojom diele písal o účinkoch beztiaže a možnostiach života vo vesmíre.

Aj pri jeho ostatných prácach, napríklad o vlastnostiach plynov, sa prejavilo, že žil v izolácii nielen od svetového, ale aj ruského vedeckého diania. V prípade spomenutej práce o plynu sa dočkal odpovede od Mendelejeva, že jeho závery sú už dobré dve desaťročia známe. Petrohradských vedcov však zaujalo, že mladý učiteľ kdesi na vidieku sa vlastnými silami dopracoval k takýmto výsledkom a prizvali ho za člena Ruskej fyzicko-chemickej spoločnosti.

Aj keď z hľadiska kozmonautiky je dnes Ciolkovskij oceňovaný najmä ako teoretik (veď napísal vyše 500 článkov), predsa len má aj jedno praktické prvenstvo. V roku 1897 postavil prvý aerodynamický tunel v Rusku. Ešte predtým stihol navrhnúť aj jednoplošník – tucet rokov pred tým, ako rumunský vynálezca Traian Vuia s niečím takým prvý raz vzlietol.

Predbehol dobu

Svoju pozornosť však už zameriaval čoraz viac na objavovanie vesmíru. Nezamýšľal sa len nad technickými riešeniami, ale v roku 1896 uverejnil aj článok o komunikácii s obyvateľmi iných planét. Osídľovanie vesmíru považoval za prirodzený krok v evolúcii ľudstva. Asi najlepšie o tom vypovedá jeho známy výrok: „Zem je kolískou ľudstva, ale nemôžeme navždy zostávať v kolíske.“

Približne v čase, keď dumal o tom, ako by sme komunikovali s mimozemšťanmi, začal pracovať na svojom revolučnom diele Výskum vesmíru reaktívnymi strojmi. Jeho text mal hotový už niekedy v roku 1898, ale vyšiel až v roku 1903 v časopise Naučnoje obozrenie. Je považovaný za prvý teoretický dôkaz možnosti letu do vesmíru.

Obsahoval okrem iného vzorec dnes nazývaný Ciolkovského rovnica. Určuje matematický vzťah medzi meniacou sa hmotnosťou rakety v dôsledku spaľovania paliva, rýchlosťou výfukových plynov a konečnou rýchlosťou rakety. Ciolkovskij vypočítal, že rýchlosť potrebná na obiehanie okolo Zeme je osem kilometrov za sekundu. Na jej dosiahnutie navrhoval použitie viacstupňovej rakety poháňanej zmesou skvapalneného vodíka a kyslíka. Viacstupňové rakety sa stali štandardom a kombinácia vodíka a kyslíka ako pohonných látok tiež.

Aj keď v Rusku boli Ciolkovského práce známe, jeho poznatky sa nedostali za jeho hranice, a tak neskôr ďalší dvaja „otcovia kozmonautiky“ Oberth a Goddard takpovediac znovu vynachádzali koleso a dopracovali sa k podobným výsledkom ako učiteľ z Kalugy. Oberth neskôr v roku 1929 Ciolkovskému napísal: „Zapálili ste plameň a my nedovolíme, aby vyhasol. Urobíme všetko pre to, aby sa najväčší sen ľudstva naplnil.“

Myseľ vizionára

Ciolkovskij pokračoval v rozvíjaní myšlienok z Výskumu vesmíru reaktívnymi strojmi aj v ďalších rokoch. Zaoberal sa najmä otázkami viacstupňových rakiet a paliva. Uvažoval však tiež o dopravnom prostriedku nadnášanom na vzduchovom vankúši. Niečo ako dnes toľko omieľaný hyperloop.

V roku 1926 zverejnil 16 krokov k prebádaniu vesmíru. Je to vskutku pozoruhodná postupnosť. Začína sa zostrojením lietadiel poháňaných raketovými motormi, pokračuje napríklad vytváraním umelej atmosféry v kozmických lodiach, budovaniu orbitálnych skleníkov a neskôr vesmírnych staníc a završuje sa kolonizáciou pásu asteroidov a neskôr celej Slnečnej sústavy.

Štrnástym bodom je dosiahnutie individuálnej a spoločenskej dokonalosti, po ktorej nasleduje už len preľudnenie Slnečnej sústavy a kolonizácia zvyšku galaxie. Keď Slnko začne vyhasínať, ľudia sa presunú do iných slnečných sústav.

Dnes nám takéto predstavy môžu pripadať šialené, ale keď Ciolkovskij v 80. rokoch 19. storočia sníval o ceste do vesmíru, tiež si asi mnohí v Kaluge ťukali na čelo, že pán učiteľ to asi nemá v hlave úplne v poriadku.

Aj keď sa Ciolkovskij nedožil dobývania vesmíru, Oberth svoj „sľub“, že jeho oheň nenechajú vyhasnúť, splnil. Tiež bol síce viac teoretikom ako praktikom, ale keďže žil až do roku 1989, bol svedkom toho, ako sa Ciolkovského vízie postupne napĺňajú.

Jediným Ciolkovského dielom, ktoré je dostupné v slovenčine, je novela Do vesmíru. Odohráva sa po roku 2017, takže sa chcete dozvedieť, ako videl našu bezprostrednú budúcnosť, teraz je vhodný čas po nej siahnuť. V češtine sa dá dokonca zadarmo (a legálne) stiahnuť.

V seriáli Zabudnutí velikáni prinášame portréty menej známych významných osobnosti dávnych aj nedávnych svetových aj slovenských dejín.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia