Meghan Daum
Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Stretnutie so záhrebskými židmi a moslimami

V máji otvorili v Rijeke tretiu mešitu v Chorvátsku. Moslimovia svojím počtom prevyšujú židov asi štyridsaťnásobne, ale obe menšiny sa cítia úspešne integrované. Aký je život dvoch náboženských menšín v prevažne katolíckej krajine?

Je ramadán – alebo Ramazan, ako ho nazývajú v Chorvátsku. Z rohu najväčšej mešity v Chorvátsku, ktorú dokončili v roku 1987, sledujem veriacich počas piatkových modlitieb. Mladíci, ktorí sedia vedľa mňa, majú svetlejšiu pokožku aj vlasy ako ja. Atmosféra je orientálna, ale miesto činu je úplne stredoeurópske.

Chorvátsko sa stalo 1. júla 2013 dvadsiatym ôsmym členom Európskej únie. Je to prevažne kresťanská a katolícka krajina. Rímski katolíci tvoria 88 percent a pravoslávni 4,4 percenta z celkového počtu 4,5 milióna ľudí. Náboženské menšiny robia krajinu rozmanitejšou a pestrejšou.

Židia žijú v Záhrebe od štrnásteho storočia, ale oficiálna židovská komunita vznikla až v roku 1806. Bola takmer vyhubená počas holokaustu a dnes počet jej členov ledva dosahuje štvorciferné čísla.

Islam v Chorvátsku

Moslimovia začali prichádzať do Chorvátska v 18. storočí ako obchodníci a neskôr ako úradníci a vojaci z Bosny a Hercegoviny, keď sa stala súčasťou Rakúsko-Uhorska. V roku 1916 chorvátsky parlament priznal islamu rovnaké právne postavenie ako ostatným náboženstvám. Dnes žije v Záhrebe okolo 40 tisíc moslimov. Väčšina pochádza z Bosny a Hercegoviny, Macedónska a Kosova.

Takmer o storočie neskôr predstavitelia islamskej komunity v Chorvátsku tvrdia, že krajina by mohla byť vzorom v tom, ako budovať vzťahy medzi kresťanským obyvateľstvom a moslimami, ako aj pre moslimské štáty s kresťanskými menšinami.

Sekretár mešihatu (výkonnej zložky) islamskej komunity v Chorvátsku Nermin Botonjić je presvedčený, že v Európe ide o unikátnu situáciu. „Väčšina Chorvátov je vnímavá voči menšinám,“ hovorí mi v knižnici islamského centra. „Môžeme otvárať islamské školy, štát uznáva náboženský sobáš. Uľahčuje nám to život. Moslimovia majú pocit, že ich spoločnosť akceptuje.“

V každodennom živote však nie je všetko také ružové. Neďaleko pamätníka viac ako tisíc moslimským vojakom, ktorí zomreli vo vojnách v rokoch 1991-95, ktorý sa nachádza pred mešitou a islamským centrom, mi študentka práva Azra Dedić rozpráva o tom, že ako dieťa bola šikanovaná. „Možno keby som nespomínala, že som moslimka, bolo by to lepšie. Ale som hrdá na svoju vieru a tradíciu. V tom je problém.“

Azra priznáva, že situácia sa v ostatnom čase zlepšila. Záhreb považuje za svoj domov a Chorvátsko za svoju vlasť. Oceňuje tiež chorvátske médiá, že vzdelávajú ľudí o tradíciách menšín. Budúcnosť však nevidí optimisticky. „Mladé generácie sú vychovávané zlým spôsobom. Neakceptujú jeden druhého a je to vina rodičov. Žiaľ, rodičia ešte stále pociťujú následky vojny.“

Nermin Botonjić tvrdí, že problémy existujú na individuálnej úrovni. „Tak je to všade. Kľúčom k dobrým vzťahom je, že väčšina je otvorená odlišnosti a moslimská komunita je pripravená integrovať sa.“ Salih Hadžismajlović, ktorý učí na islamskom gymnáziu v Záhrebe, s ním súhlasí: „Na to, aby sme sa spoznali, sa musíme stretávať.“

Dodáva, že keď cestuje s priateľmi a zastaví sa na okraji cesty, aby sa pomodlil, nikoho ho to neuráža, ani to neprovokuje k vyhrážkam. „Vo svojom živote nepociťujem žiadne obmedzenia. Moji priatelia pracujú na rôznych miestach a ich zamestnávatelia im dovolia chodiť na piatkové modlitby a potom sa vrátiť do práce. Nemajú s tým žiadny problém.“

Jednou z výhod chorvátskych moslimov je, že sa kultúrne od väčšiny príliš nelíšia. Hovoria rovnakým jazykom a žijú na Balkáne už niekoľko storočí. Na rozdiel od mnohých moslimských komunít v západnej Európe, ktoré majú viacero inštitúcií založených na krajine pôvodu, moslimské spoločenstvo v Chorvátsku tvorí jediná komunita postavená na náboženskom, nie etnickom základe.

Náboženské incidenty

Ďalším dôležitým aspektom je účinná komunikácia medzi vládou a menšinami. V roku 2010 niektoré policajné stanice odmietli vydať vodičské preukazy ženám, ktoré mali na fotografii šatku, pretože zákon nebol v tejto otázke jednoznačný. „Minister vnútra navrhol zmenu zákona,“ vysvetľuje Botonjić. „Parlament ju schválil a teraz všetky ženy, ktoré si zakrývajú hlavu z náboženských dôvodov, môžu mať takéto fotografie na vodičských preukazoch.“

Saša Cvetković zo židovskej náboženskej obce je aktivitami vlády menej nadšený. „Problémom je výučba náboženstva na základných školách, pretože vláda podpísala zmluvu s Vatikánom. Väčšina žiakov sú katolíci, takže ak moje dieťa chce ísť na hodinu náboženstva, zostane s jedným alebo dvoma ďalšími vonku. Náboženské vzdelávanie by sa malo prenechať náboženským spoločenstvám.“

Niektorí členovia židovskej komunity majú tiež problémy s vratením majetku, ktorý im zobrali počas druhej svetovej vojny. „Už sa to rieši dve desaťročia, ale pohli sme sa len o centimeter,“ hovorí Saša Cvetković.

V roku 2006 vyvolali rozruch chorvátski futbaloví fanúšikovia, keď počas zápasu vytvorili ľudskú svastiku a na tribúne hajlovali. Antisemitizmus je stále prítomný v niektorých častiach chorvátskej spoločnosti, ale podľa Sašu Cvetkovića situácia nie je taká vážna ako vo Francúzsku alebo Belgicku, kde na niektorých miestach nie je bezpečné nosiť jarmulku.

Tvrdí, že chorvátski židia nemajú problémy s ostatnými náboženskými skupinami. Na rozdiel od Paríža alebo Londýna, kde sa napätie zvýšilo, nemá pocit, že by situácia v Izraeli a Palestíne mala vplyv na vzťahy miestnych židov a moslimov. „Moslimovia sem prišli najmä z Bosny. Tamojší židia sú prevažne sefardského pôvodu. Dlho tam spolunažívali a výrazne prispeli k rozvoju svojich miest.“

Záhrebskí moslimovia a židia sa navzájom pozývajú na oslavy svojich náboženských sviatkov aj na iné podujatia. Jedným z príkladov je projekt darovania krvi, ktorý zorganizoval Salih Hadžismajlović. Uskutočnil sa v mešite. Pozval tam príslušníkov všetkých kresťanských cirkví aj židov. Zámer bola jednoznačný: „Chceli sme ukázať, že sme v podstate všetci rovnakí,“ uzatvára pred odchodom domov. Piatkové modlitby sa skončili.

Poďakovanie za pomoc patrí Alme Srebreniković, Emine Hodžić a Sanele Kurtek.

Článok pôvodne vyšiel na Café Babel v rámci projektu Eutopia on the ground. Projekt je financovaný s podporou Európskej komisie prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí Francúzskej republiky, Nadácie Hippocrène a Nadácie Charlesa Léopolda Mayera pre pokrok ľudstva.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia