John William Waterhouse: Echo and Narcissus
Kristin Dombek
Meghan Daum
Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Stál pri zrode človeka luxus?

Luxus – v dnešnej dobe veľmi často skloňované slovo, objavujúce sa takmer všade okolo nás. V ľuďoch vyvoláva najrôznejšie predstavy a pocity. S veľkou pravdepodobnosťou si málokto uvedomuje, že tento fenomén nadbytku alebo plytvanie bohatstvom už dlho zamestnáva myseľ filozofov i sociológov.

Dnešní myslitelia majú možnosť hodnotiť luxus z pohľadu niekoľkých storočí. To im dovoľuje odhaliť niekoľko zaujímavostí. Francúzsky filozof a sociológ Gilles Lipovetsky sa pozrel na fenomén luxusu z kultúrno-antropologického pohľadu a priniesol niekoľko zaujímavých postrehov. V jeho práci Večný prepych sa objavuje tvrdenie, že vstup moderného človeka Homo sapiens sapiens na scénu dejín znamená i počiatok luxusu.

Mnohým tento výrok vyvolá úsmev na tvári, keďže prepych alebo luxus sa spájajú predovšetkým s prosperujúcimi ekonomikami a predovšetkým, ako sme už spomenuli, s osobnou prestížou. Ako by mohol byť luxus prítomný v tak vzdialenej dobe, ako bol mladý paleolit? Čo vtedy predstavoval luxus?

Obdobie mladého paleolitu je z pohľadu ľudských dejín érou mnohých výrazných zmien. V tomto období sa bezpečne (aj keď existujú doklady naznačujúce prítomnosť náboženského a estetického cítenia už v ranejších úsekoch staršej doby kamennej; pozn. red.) objavujú prvé doklady náboženského myslenia (napr. pochovávanie s rôznymi predmetmi), prvé doklady umenia, a tiež je zaznamenaná prítomnosť prvých šperkov, zatiaľ len v podobe mušlí či zvieracích zubov.

Náboženstvo, umenie a snaha krášliť sa, a tým získavať prestíž − všetky tieto fenomény sú výnimočné, navzájom veľmi úzko previazané a patriace výlučne k ľudskej spoločnosti. Tieto kategórie nás zásadným spôsobom odlišujú od zvierat a v samotnej ľudskej societe posúvajú dopredu mnohých jedincov i celé spoločenstvá. Mnohé mladopaleolitické maľby zvierat sa v jaskyniach objavujú na nedostupných miestach.

Maľby vnímame predovšetkým ako prejav umenia, prípadne ako pozostatok dodnes neobjasnených, pravdepodobne náboženských obradov. Zároveň sa z určitého uhla pohľadu môžeme na maľby v jaskyniach – keďže sú často na ťažko prístupných miestach, kam sa dalo dostať len s vynaložením veľkého úsilia – pozerať aj ako na mrhanie energiou, ktorá bola vtedy vzácna, teda ako na určitý luxus.

Čo sa skrýva pod pojmom luxus, čo pod ním rozumeli staré historické spoločnosti? V tomto nám veľa napovie vysvetlenie významu slova, ako mu rozumeli niekdajšie spoločenstvá v minulosti. V starovekom Grécku sa najčastejšie vo význame luxus používal pojem hé chlidé, ktorý mal zároveň niekoľko ďalších významov.

Na jednej strane sa pod týmto názvom chápali veci nádherné, jemné, krehké, delikátne, ako napr. nádherný odev, nákladná a nádherná ozdoba, t. j. to, čo by sme mohli charakterizovať ako výnimočné. Na druhej strane sa tento výraz chápal aj ako drzosť, nehanebnosť a arogancia. Pre prepych či luxus sa objavovalo i slovné spojenie hé tryfé, ktoré označovalo hýrenie, hojnosť, nádheru, ale tiež pýchu, hrdosť či nadutosť.

V latinčine sa stretávame s termínom luxuria i luxus, čo znamenalo bujnosť či hýrivosť. Veľmi často sa tieto termíny objavovali napr. v reformných kázňach proti prepychu cirkvi spolu so slovami odvodenými od sumptuus, sumptuosus, čiže nákladný a márnotratný. Pre slovo prepych latina používala iný výraz, a síce lautitia.

Luxus a viera

S luxusom sú veľmi úzko prepojené náboženstvá. V mnohých náboženstvách sa pre božstvá, v prípade monoteistických náboženstiev pre jedného boha, vyčleňuje to najlepšie a najvzácnejšie, čo daná kultúra má, napr. Izraeliti v časoch ťažkého pochodu do novej vlasti museli podľa Božieho príkazu pre zmluvu s Hospodinom (Desať božích prikázaní) vyrobiť archu zo vzácneho dreva a obložiť ju čistým zlatom. Taktiež i ďalšie sakrálne predmety museli byť zhotovené zo vzácnych materiálov, vrátane rúcha pre kňaza ušitého z najjemnejších látok.

Keď si zhrnieme predchádzajúce, môžeme súhlasiť s G. Lipovetským, ktorý tvrdí, že skôr než sa stal prepych či luxus znakom materiálnej, resp. konzumnej civilizácie, bol kultúrnym javom, duševným postojom, ktorým môžeme charakterizovať ľudskú bytosť potvrdzujúcu svoju schopnosť transcendencie a svoju odlišnosť od zvierat.

Teraz si môžeme položiť otázku, akú funkciu ešte môže mať luxus v ekonomicky nevyspelých spoločnostiach? G. Lipovetsky je presvedčený, že v týchto spoločnostiach má luxus rovnako významnú, ak nie dokonca podstatnejšiu úlohu než vo vyspelých komplexných societach. V spoločnostiach lovcov a zberačov má však luxus iný charakter. Nie je viazaný na jednotlivcov, čiže nie je záležitosťou osobnej prestíže.

Luxus patrí celej komunite v podobe nákladných darov, ktoré rozdáva buď náčelník alebo ich vymieňajú so susednými komunitami. Plytvanie darmi má za úlohu pôsobiť na vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, vymedzuje postavenie a prestíž náčelníka, ale zároveň ho zaväzuje vo vzťahu ku spoločenstvu. Ľudia sú nútení slávnostne rozdávať a utrácať bohatstvo preto, aby sa obnovoval chod sveta v podobe, v akej bol stvorený. Vo vzťahu k iným, neznámym skupinám majú dary predovšetkým vytvoriť sociálnu väzbu a vzťah navzájom a predísť tak vojnovým konfliktom.

Kedy nastáva zmena v chápaní luxusu? Ukazuje sa, že tento okamih nastal, keď bohatstvo a prepych prestalo byť predmetom rozdeľovania a stalo sa cieľom sústreďovania a hierarchizácie, táto zmena sa objavuje so vznikom prvých štátov. Tu sa už luxus začína prejavovať v iných kategóriách a začína viac dominovať osobná prestíž. Výrazná zmena v chápaní pojmu prichádza na konci stredoveku.

Táto premena úzko súvisí s ďalšou diferenciáciou ľudskej spoločnosti. Okrem duchovenstva a šľachticov, ktorí boli nositeľmi luxusu, sa sformovala nová silná vrstva zámožných mešťanov. V dôsledku vyrovnania veľkosti majetku mešťanov so šľachticmi a schopnosti prezentovať prepych a okázalosť sa podľa G. Lipovetskeho rovnako mení úloha luxusu. Ten už prestáva byť výlučným privilégiom vrstvy založenej na pôvode – šľachty. Nadobúda autonómny štatút, ktorý stráca vzťah k zavedenému dedenému hierarchickému poriadku.

Počet ľudí, ktorí si mohli dovoliť prepychové bývanie či odievanie, v stredovekých mestách narastal, a preto sa stredoveké mestské spoločnosti snažili luxus obmedzovať. V mnohých stredovekých mestách sa objavujú nariadenia proti nemu. Týkali sa najmä nákladných rodinných slávností, ako boli krsty, svadby alebo pohreby, obmedzuje sa počet chodov, počet osôb a pod. Za priestupky sa platili pokuty, napr. za hodvábny rubáš zomrelému manželovi alebo za šaty so závojom.

Nemecká historička E. Ennenová však konštatuje, že ľudia sa v tej dobe príliš zaoberali všetkým, čo súviselo s potechou zmyslov, než aby si nechávali zakazovať luxus. V tomto období sa luxus stáva sférou otvorenou sociálnej mobilite. Inými slovami G. Lipovetskeho: „Sociálne rozširovanie prepychu takto predchádzalo modernej revolúcii rovnosti. Demokratický vek iba rozšíril proces, ktorý sa začal o niekoľko storočí skôr.“

Zlaté roky kapitalizmu

Podobne uvažuje i fínsky sociológ P. Sulkunen. Upozorňuje na nástup konzumného spôsobu života od cca. 16. storočia, ale najmä v 18. a v 19. storočí. Tento konzumný boom sa zatiaľ dotýkal len určitej majetnej skupiny, ktorú predstavovali mešťania. Rozvoj novej konzumnej spoločnosti v 20. storočí sa však stal tak rozsiahlym masovým fenoménom, že položil štrukturálne základy industriálnej spoločnosti. Táto zmena bola taká prudká, že dostala rôzne pomenovania, ako európska zlatá éra, zlaté roky kapitalizmu, veľkolepé 30. roky a pod.

Zmenil sa charakter i technológie každodenného života, čo malo za následok zmenu sociálnych štruktúr aj zmenu v uvažovaní ľudí o sebe a o svojich vzťahoch k ostatným. Obyčajní ľudia nadobudli prístup k veľkému množstvu a rôznorodosti tovarov, k všakovakým druhom zábavy a k takým spôsobom využívania času, aké dovtedy neexistovali alebo boli dostupné len úzkej vrstve privilegovaných. Došlo k demokratizácii luxusu a ten sa stal súčasťou každodenného života. Postupne sa zmenilo zdôraznenie „byť niekým“ na „mať niečo“, čo veľmi intenzívne rezonuje aj v súčasnej spoločnosti.

Luxus konzumný a luxus tvorivý

Na fenomén luxusu sa môžeme pozrieť ešte z ďalšieho pohľadu. Ako sme uviedli, luxus bol na jednej strane vnímaný ako hýrivosť, márnivosť alebo plytvanie, ale na druhej strane aj ako niečo nádherné a unikátne. V stratifikovaných spoločnostiach vystupuje luxus ako hýrivosť a márnivosť často v súvislosti s konzumom. Ľudia v snahe zabezpečiť si prestíž kumulujú (a neskôr míňajú) už hotové veci – šperky, skvostné oblečenie, jedlo a pod.

Široké masy sa snažili priblížiť k spoločenskej elite, ktorá svojím správaním a prezentáciou na verejnosti určovala a formovala spoločenský vývoj, prípadne sa ju snažili aspoň napodobniť. Kategórie alebo predmety, ktoré sa stávajú métami ľudských túžob, sa obmieňajú. Keď sa ich spoločnosť nasýti a dochádza k ich „demokratizácii“, prestávajú byť niečím výnimočným a dôležitým pri získavaní spoločenského statusu.

Spoločenská elita sa, prirodzene, potrebuje od bežných vrstiev odlišovať a neustále hľadá nové formy alebo prejavy luxusu. Práve táto túžba odlišovať sa napomáha i ďalšiemu fenoménu – hľadaniu výnimočnosti prostredníctvom diel, ktoré sú neopakovateľné, výnimočné a nádherné. Diela takýchto vlastností sú v neposlednom rade často i značne nákladné. Takýmito dielami sú nepochybne parky alebo záhrady, rôzne stavby, prípadne iné umelecké diela – sochy, obrazy.

Tomuto druhu luxusu by sme mohli dať prívlastok tvorivý, pretože za zrodom diel bola často nová myšlienka, alebo túžba zanechať niečo nové a neopakovateľné. Uvedené kategórie luxusu sú už ťažšie napodobiteľné. A práve takéto diela sú pre nás životodarné, udržujú v nás človečenstvo a posúvajú nás ďalej. Zároveň majú schopnosť zachovať ľudstvu myšlienkovú kontinuitu a kultúrnu pamäť.

Dodnes vďaka túžbe po výnimočnosti môžeme obdivovať pyramídy božských faraónov v Egypte, chrámy bohov v Aténach alebo Tádž Mahal v Indii. Väčšina spomenutých stavieb spája náboženstvo, umenie a prepych v jednom. Snáď nás už preto neprekvapí konštatovanie, že je to práve luxus, ktorý bol na počiatku ľudských dejín ich hýbateľom a túto úlohu si v skrytej podobe udržuje stále.

Mgr. Hana Chorvátová študovala archeológiu a históriu na FF Univerzity Karlovy v Prahe. Zaoberá sa najmä včasným stredovekom − chronológiou ženského šperku 8. až 10. storočia, rodinou a spoločenským postavením detí a žien a otázkami šírenia kresťanstva. Pracuje externe pre Centrum medievistických studií AV ČR a UK v Prahe.

Použitá literatúra

Ennenová, E.: Ženy ve středověku. Praha 2001.

Lipovetsky, G.: Věčný přepych. Praha 2005.

Sulkunen, P.: The Saturated Society. Governing Risk and Lifestyles in Consumer Culture, London 2009.

Článok vyšiel na stránke historyweb.sk

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia