Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Prvú šachovú šampiónku zabila bomba

Za svoj krátky život toho dokázala neuveriteľne veľa. Medzi ženami nemala v šachu konkurenciu a dokázala potrápiť aj mužských veľmajstrov. Aj preto českí šachisti vyhlásili rok 2016 za rok Věry Menčíkovej (1906 – 1944).

Už jej pôvod je mimoriadne zaujímavý. Narodila sa českému otcovi a anglickej matke v Moskve. Podľa vtedajších právnych predpisov sa stala občiankou Rakúsko-Uhorska a po jeho rozpade Československa. Dokonca mala ako miestnu príslušnosť rodnú obec svojho otca Bystrú nad Jizerou.

Rodina Menčíkovcov prežila v Moskve aj rušné revolučné a porevolučné časy, hoci dvaja bratia jej otca zahynuli. František Menčík sa však pre odchod z Ruska rozhodol až v roku 1921. On aj jeho manželka pôvodne uvažovali, že sa do Ruska neskôr vrátia. Možno aj preto Menčík zamieril do Čiech a jeho manželka aj s deťmi do Anglicka. Niektoré zdroje však uvádzajú, že manželstvo sa jednoducho rozpadlo. Ťažko povedať. Zachoval sa list Menčíkovej manželky z roku 1922, v ktorom prejavuje túžbu po opätovnom spojení rodiny a návrate do Ruska.

To sa však nikdy nestalo a Věra si postupne musela zvykať na život v Anglicku, čo pre ňu nebolo jednoduché, keďže nevedela po anglicky (dokonca ani po česky). Vo svojom autobiografickom článku pre ruský časopis Šachmaty spomínala, že kým žila v Rusku, nikdy nehrala šach proti inej žene (ak nepočítala svoju sestru, ktorá bola tiež výborná šachistka).

V roku 1923 sa stala členkou šachového klubu v meste Hastings. Priznala, že pôvodne nemala v pláne venovať sa šachu až tak vážne, ale „je to tichá hra a skvelá kratochvíľa, pre človeka, ktorý nehovorí dobre (miestnym) jazykom“. Veľké šťastie mala aj na učiteľa – stal sa ním maďarský veľmajster Géza Maróczy.

Hneď na svojom prvom turnaji dokázala remizovať s vtedajšou britskou šampiónkou Edith Priceovou. Ako cudzinka nemohla štartovať na majstrovstvách Británie, ale Priceová jej ponúkla možnosť, aby si zahrali proti sebe. V apríli 1925 vyhrala Menčíková 2:1 na zápasy a odvetu o dva mesiace 3:2.

Neskôr dominovala aj na otvorených dievčenských (juniorských) turnajoch v rokoch 1926 a 1927. Jej sestra Olga skončila na prvom turnaji tretia a o rok hneď za Věrou.

Majsterkou sveta až do smrti

Na medzinárodnej scéne sa presadila okamžite. V júli 1927 sa v Londýne uskutočnil turnaj, ktorý neskôr získal status prvých ženských majstrovstiev sveta. Menčíková nedala konkurentkám vôbec žiadnu šancu. Z jedenástich zápasov desať vyhrala a jeden remizovala. Stala sa tak prvou oficiálnou kráľovnou ženského šachu.

Britské médiá ju vzhľadom na miesto narodenia a rodný jazyk dlho označovali za Rusku a aj pri svojom prvom titule má ako štátnu príslušnosť uvedené Rusko, respektíve Sovietsky zväz, hoci bola občiankou Československa. Pri nasledujúcich piatich obhajobách majstrovského titulu už nespochybniteľne reprezentovala Československo. Až svoj posledný titul v roku 1939 získala ako reprezentantka Veľkej Británie.

Britskou občiankou sa stala po sobáši s Rufusom Stevensonom, čestným tajomníkom Britskej šachovej federácie a redaktorom časopisu British Chess Magazine. Prvá Stevensonova manželka Agnes zahynula v roku 1935 cestou na majstrovstvá sveta do Varšavy, na ktorých (ako inak) triumfovala Menčíková.

Počas siedmich účastí na ženských majstrovstvách sveta odohrala Menčíková spolu 83 zápasov. Prehrala len jeden. Štyrikrát remizovala a ostatné vyhrala. Slávny kubánsky veľmajster Capablanca po jednom z turnajov napísal, že Menčíkovej prevaha bola taká výrazná, že niektoré zápasy hrala nedbalo a pod svoje možnosti.

Bystrú nad Jizerou, kde mala oficiálne trvalý pobyt, pravdepodobne prvý raz navštívila až v roku 1929 po turnaji v Karlových Varoch. V okresnom meste Semily zohrala simultánku s deviatimi hráčmi a všetky partie vyhrala. O dva roky neskôr, keď sa v Prahe konali šachová olympiáda aj majstrovstvá sveta žien, sa spolu so sestrou na štyri týždne ubytovali v Semiloch. Na turnaje a simultánky chodievali obe sestry do Československa pomerne často. Naposledy sa tam dostali v apríli 1938. Potom im to už politické a vojnové udalosti neumožnili.

Klub Věry Menčíkovej

Keďže prevaha Věry Menčíkovej nad ženskými súperkami bola drvivá, často sa zúčastňovala na turnajoch spolu s mužmi. Legendárnym sa stal najmä turnaj v Karlových Varoch v roku 1929. Prišla tam povzbudená výsledkom z Ramsgate, kde skončila len pol bodu za Capablancom a predstihla svojho učiteľa Maróczyho. Niektorí mužskí súperi ju však napriek tomu podceňovali.

Presné okolnosti toho, čo sa v Karlových Varoch stalo, už zrejme nikdy nezistíme, pretože sú opradené množstvom legiend. Tá najznámejšia hovorí, že Rakúšan Albert Becker pred turnajom vyhlásil, že ktokoľvek s Menčíkovou prehrá, mal by sa stať členom Klubu Věry Menčíkovej. Nemusíte dvakrát hádať, kto bol prvou obeťou ženskej šampiónky. Ostatní šachisti mu následne pridelili funkciu „predsedu klubu“ na najbližšie tri roky.

Max Euwe, o ktorom sa niekedy píše, že po skončení Beckerovho predsedníctva sa stal doživotným predsedom za „mimoriadne zásluhy“ (s Menčíkovou prehral dva razy), v roku 1953 napísal: „Viac než raz padol návrh, aby porazení vytvorili ,Menčíkovej klub‘ a naliehali na mňa, ako dvojnásobného porazeného, aby som sa stal jeho predsedom. Zostalo však len pri plánoch.“

Ak máme veriť Wikipedii, Klub Věry Menčíkovej má 19 členov, ale niekedy sa k ním pridáva aj Salomon Flohr, ako čestný člen, ktorý síce s Menčíkovou nikdy neprehral, ale trikrát remizoval. Lubomír Kaválek, český šachový veľmajster a publicista, uvádza, že Menčíková zo 437 turnajových zápasov proti mužom vyhrala 147. Členom klubu by teda malo byť oveľa viac.

Věra Menčíková zahynula tragicky pri bombardovaní Londýna 27. júna 1944. Smutným paradoxom je, že jej manžel, ktorý zomrel v roku 1943, vybudoval protiletecký kryt. Věra spolu s matkou a sestrou sa však počas bombardovania ukryli len v pivnici. Po zásahu rakety bol dom zničený a všetky tri ženy mŕtve. Nezachovala sa ani Menčíkovej šachová knižnica, ktorá bola v tom čase považovaná za najrozsiahlejšiu na svete. Protileteckému krytu sa nič nestalo...

V seriáli Zabudnutí velikáni prinášame portréty menej známych významných osobnosti dávnych aj nedávnych svetových aj slovenských dejín.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia