Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Nie je to Silvester, je to Ukrajina

Foto:  Edenway (Flickr, licencia Creative Commons)

Krajina, ktorá nemá históriu, si ju musí vymyslieť. Jedným z prvých pokusov, ktorý poznám, boli starí Slováci naivných bývalých komunistov z čias Stalina, dnes verných nacionalistov blízkych Slovenskej televízii za čias Jozefa Darma. Druhým pokusom je antická Ukrajina-Helénia.

Pozor, nebolo staré Grécko, ale na jeho mieste bola slávna Ukrajina-Helénia! Milý čitateľ, nepil som žiadnu ukrajinskú horilku (pálenô), ba nedali mi ani pravé ukrajinské salo (slaninu). Keď som v lete počas dovolenky objavil texty profesora Valerija Bebika a čítal ich v posteli, skoro som z nej spadol. Povedal som si, že je vhodné prerozprávať na prelome rokov najväčšiu profesorovu bombu, článok Antická filozofia Ukrajiny: Sofokles (Platón).

Proti Ukrajine-Helénii viedli historici Svätej ríše rímskej nemeckého národa špeciálnu operáciu. Tvrdia, že celá antická filozofia je gréckou. Nie je to pravda, tvrdí profesor Valerij Bebik. „Málokto sa zamýšľa nad tým, ako sa to mohlo stať, že od antických čias, teda tisíc rokov pred našim letopočtom, nemohli „múdri“ Gréci priniesť mysliteľa úrovne Grigorija Skovorodu, ústavodarcu typu Filipa Orlíka alebo básnika úrovne Tarasa Ševčenka.“

Zmena Ukrajiny: Grécko

„V skutočnosti je to veľmi jednoduché: Gréci ako národ jednoducho neexistovali,“ píše profesor Valerij Bebik. Podľa neho to potvrdzuje aj klasická historiografia, podľa ktorej boli najprv Iónovia, Achájovia a Dórovia, ktorí sa potom stali „Grékmi.“ Podľa ukrajinského historika existovali v stredoveku aj medzi nemeckými historikmi objektívni výskumníci, ako napríklad O. Fallmeyer, ktorý v roku 1830 tvrdil, že Gréci nemajú ani len kvapku helénskej krvi.

Podľa nemeckého profesora sa skýtski Slovania, či Bulhari a Srbi veľmi divia, ak ich volajú slovom Gréci. Toto tvrdenie Valerij Bebik ilustruje interpretáciou ruského historika Alexandra Vasilieva. Ten tvrdil, že Gréci boli v deviatom storočí nášho letopočtu v Byzancii polodivochmi a klasická helénia je len čarovná osvietenecká rozprávka. Profesor Bebik sa na základe toho čuduje, ako je možné, že polodivosi dali svetu vynikajúcich „gréckych“ filozofov ako je Platón a Aristoteles.

Túto tézu podporuje aj ruský výskumník Nikolaj Morozov, ktorý podľa ukrajinského historika dokázal, že teologická literatúra napísaná v takzvanom „gréckom jazyku“ sa našla len koncom 4. storočia nášho letopočtu, keď sa skončilo antické obdobie histórie, rozčuľuje sa profesor Valerij Bebik. Zdôrazňuje, že svetská literatúra v gréčtine sa objavila mimo územia, ktoré obývajú Gréci, teda v Západnej Európe!

„Pripomenieme si, že pomenovanie štátu „Byzancia“, ktorým operuje ruský historik A. Vasiliev, je výmyslom nemeckého filozofa židovského pôvodu Hieronýma Wolfa (1516-1580), ktorý v päťdesiatych rokoch 16. storočia pracoval ako osobný tajomník a knihovník v bohatej židovskej rodine Fuggerovcov,“ píše profesor Valerij Bebik.

Z historických maloázijských kroník je známe, že štát sám seba nazýval Romániou a bolo skutočným Rímom. Talianske mesto Roma bolo len skromnou provinciou Románie. Len úsilím ideológov Svätej ríše rímskej sa talianske mesto Rím začalo označovať pojmom Veľký Rím. Ako podčiarkuje profesor Valerij Bebik, veľkému Skýtovi Aristoklovi sa pošťastilo menej, urobili z neho Platóna a Gréka.

Skýtske korene

Približne v roku 425 pred našim letopočtom zomiera „otec histórie“ Hérodotos. O dva roky sa narodí v jednej spartskej rodine chlapec, ktorý vstúpi do filozofie pod menom Platón. Pri narodení dostal meno Aristokles. Jeho otec a dedo mali skýtsko-árijské priezviská a patrili k Sparťanom. Tí sa spolu so Skýtmi klaňali jednému bohu – bohu vojny Aresovi. Po smrti Sokrata Aristokles (Platón) odišiel do mesta Syrakúzy, kde chcel realizovať svoj politický projekt ideálneho štátu. Miestnu moc jeho projekt nezaujímal.

„My si však všimnime na zvláštnosť v geografických názvoch. V Grécku je jedno mesto Syrakúzy. V Chersonskej oblasti sú hneď dve: Verchnije a Nižnije Serogozy. Niekto môže povedať, že chersonské Serogozy sú značne mladšie. Podľa nášho názoru tieto tisícročné skýtske geografické názvy boli obnovené pred niekoľkými storočiami v čase osídlenia skýtskych stepí v čase Ruského impéria,“ píše Valerij Bebik. Poznamenáva, že názov Syrakúzy sa nachádza v antických mapách vo východnej časti pobrežia Azovského mora.

Corpus Platonіcum, teda zoznam jemu pripisovaných diel, napísaných v podobe umeleckých dialógov sa formoval počas dlhého obdobia. Aristokles/Platón, alebo skupina skýtskych filozofov skrývajúca za týmto pseudonymom, sa považuje za autora filozofického systému objektívneho idealizmu, poznamenáva vo svojom článku profesor Valerij Bebik.

Valerij Bebik nie je hocikto. Je profesorom a prorektorom Univerzity Ukrajina, šéf pracovnej skupiny pre komunikáciu pre verejnú komunikáciu Spoločenskej a humanitnej rady pri prezidentovi Ukrajiny. Svoj pohľad na históriu zverejnil v médiu Golos Ukrainy, ktorý tiež nie je hocičo, ale vydáva sa ho ukrajinská Verchovna rada (parlament). Ináč je pán profesor úplne a celkom zdravý.

(Autor pôsobí na Paneurópskej vysokej škole)

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť