John William Waterhouse: Echo and Narcissus
Kristin Dombek
Meghan Daum
Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Najmenší kolonizátor

Keď sa hovorí o európskej kolonizácii zámorských území, väčšinou majú ľudia na mysli vtedajšie veľmoci ako Britániu, Francúzsko, Španielsko či Holandsko. Medzi dobyvateľov sa však na krátky čas zaradilo aj dnes už takmer zabudnuté pobaltské vojvodstvo.

Kurónske a zemgalské vojvodstvo sa nachádzalo na území dnešného Lotyšska a treba hneď priznať, že jeho koloniálne dobrodružstvá sa spájajú s vládou viac-menej jedného panovníka – pobaltského Nemca Jakoba von Kettlera (po lotyšsky Jekabs Ketlers). Jakob bol krstným synom anglického kráľa Jakuba I. (v Škótsku známeho ako Jakub VI.) a vzdelanie získal v Nemecku. Vojvodstvu reálne vládol od roku 1639, aj keď oficiálne až po smrti svojho strýka Friedricha.

Koloniálne snahy Kurónska sú pomerne prekvapivé, pretože to v podstate ani nebol samostatný štát, ale vazal Poľsko-litovskej únie. Podnikaví pobaltskí Nemci si však nenechali ujsť príležitosť vyskúšať si expanziu mimo európskeho územia, aj keď primerane možnostiam vojvodstva s 200 tisíc obyvateľmi.

Ich pozornosť sa zamerala predovšetkým na Karibik, konkrétne ostrov Tobago. O jeho kolonizáciu sa v roku 1637 neúspešne pokúsila flotila s 212 osadníkmi. Zlyhal aj druhý pokus v roku 1639 a pri treťom v roku 1642 domorodí Karibovia zahnali potenciálnych kolonizátorov až na územie dnešnej Guyany v Južnej Amerike.

Ani tieto porážky však Kuróncov neodradili a Jakob von Kettler vyslal v roku 1654 aj štvrtú expedíciu. Okrem 80 rodín budúcich kolonizátorov ju tvorilo aj zhruba 150 vojakov. Loď, na ktorej sa plavili, mala poetický názov Erb kurónskej vojvodkyne (Das Wappen der Herzogin von Kurland). Na brehoch Tobaga pristála 20. mája 1654 a kolonizátori ostrov pomenovali nie prilíš kreatívne Nové Kurónsko. Ich prvá pevnosť tiež nemala veľmi originálny názov – Jekabforts po ich panovníkovi.

Na prvý pohľad sa môže zdať zvláštne, prečo si kurónsky vojvoda vybral práve malý ostrov v Karibiku. Súvisí to však so vzťahmi Kettlerovcov a Stuartovcov, ktorí vládli Anglicku a Škótsku (vtedy to ešte boli dva samostatné štáty). Kráľ Jakub totiž prisľúbil otcovi Jakoba Kettlera ročné štipendium 400 libier, ktoré malo byť dedičstvom pre budúceho panovníka po otcovej smrti. Za vlády Karola I., ktorý nakoniec skončil na popravisku, sa však platby začali oneskorovať, a tak šikovný pobaltský vojvoda navrhol obchod. Právo kolonizovať Tobago výmenou za odpustenie dlhov.

To, že kráľ už predtým prisľúbil ostrov grófovi z Pembroku, bol len nepodstatný detail. Jednak si toto právo nikdy neuplatnil a navyše sa medzitým aj tak dostal do nemilosti. Ani po obsadení Tobaga však Kurónci neboli jeho výsostnými pánmi, ale delili sa oň s Holanďanmi. Istý čas tieto dve skupiny kolonizátorov o sebe ani nevedeli, neskôr sa dostali do konfliktu, aby nakoniec ako správni obchodníci našli kompromis a „trh“ si podelili.

Keď sa neskôr v roku 1658 stal vojvoda zajatcom Švédov, ktorí napadli územie Kurónska, boli to práve Holanďania, komu táto kolónia pripadla. Samotní osadníci zostali na ostrove do roku 1666 a o dva roky neskôr sa dokonca pokúsili vybojovať si svoju pevnosť naspäť, ale neúspešne.

Druhá vlna kurónskej kolonizácie sa začala v roku 1680, po tom, ako Francúzi vyhnali Holanďanov, ale nikdy nedosiahla význam tej pôvodnej. Osadníci opustili ostrov v máji 1690, aj keď Kurónsko potom ešte istý čas menovala viac-menej virtuálnych guvernérov kolónie, nad ktorou už nemalo žiadnu kontrolu.

Za pozornosť stojí aj to, že popri Nemcoch a Lotyšoch boli osadníkmi na Tobagu aj Gambijčania. Kurónsko totiž v roku 1651 odkúpilo od domorodcov dva ostrovy v ústí rieky Gambia. Jeden pomenovali po svätom Andrejovi a druhý, ako inak, opäť po svojom vojvodovi Jakobovi. Nešlo o kolónie v pravom slova zmysle, ale skôr o obchodné pevnosti.

Tak ako v Karibiku, aj v Afrike Kurónci doplatili na neúspešnú vojnu proti Švédsku. Správca pevnosti svätého Andreja Henry Momber bol donútený podpísať dohodu s Holanďanmi, podľa ktorej všetok vojvodov majetok v ústí Gambie prejde do rúk amsterdamskej komory Holandskej západoindickej spoločnosti, kým nebude opäť schopný ho spravovať, čiže kým ho Švédi neprepustia zo zajatia.

Hrou osudu sa neskôr pevnosť dostala do rúk francúzskeho piráta, ktorý ju odovzdal groningenskej komory Holandskej západoindickej spoločnosti. Tá o ňu nemala záujem, a tak ju v júni 1660 vrátila Kuróncom. Holanďania mali k tomuto územiu pomerne chaotický prístup, pretože amsterdamská komora ho neskôr znova obsadila a držala Kuróncov mesiac v zajatá, ale na stranu pobalstkých kolonizátorov sa postavili tamojší domorodci a ostrov znova zmenil majiteľa.

Novým veliteľom pevnosti sa stal Otto Scheele, ktorý urobil osudovú chybu, keď dal pokyn strieľať na loď anglickej Spoločnosti kráľovských dobrodruhov (áno, to je skutočný názov). Jej kapitán Robert Holmes pohrozil, že pevnosť zrovná so zemou. Steele si rýchlo spočítal, že nemá dostatok chlapov ani munície na obranu a podvolil sa. Celá záležitosť sa neskôr dosť zamotala a Kurónci dokonca vyslali delegáciu do Londýna, kde sa dožadovali vrátenia pevnosti.

Nakoniec sa to celé skončilo podivnou dohodou z roku 1664, keď sa kurónsky vojvoda vzdal akýchkoľvek nárokov na ústie Gambie výmenou za právo naďalej tam obchodovať a za opätovné vlastníctvo Tobaga. Anglickí králi mali zjavne v obľube rozdávať aj to, čo im nepatrilo, pretože Tobago mali v tom čase pod kontrolou Holanďania.

Kurónska kolonizácia bola len krátkou epizódou v európskych dejinách, ale jej súčasťou bolo niekoľko dramatických udalostí. Dnes ju pripomína už len niekoľko zemepisných názvov na Tobagu, kde stále môžete navštíviť Veľkú kurónsku zátoku.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia