Gaia de Beaumont
John William Waterhouse: Echo and Narcissus
Kristin Dombek
Meghan Daum
Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár

Náboženstvo v ordinácii Dr. Freuda

Vo svete, kde je libido kráľom, niet miesto pre iného Boha. Historikovi vytesnených komplexov Sigmundovi Freudovi nehrozí miesto na oltári ani prílišná (ba ani len bežná) úcta veriacich. Tí dávajú pred psychoterapeutickou pohovkou prednosť iným miestam na liečbu či záchranu svojej duše.

Freudovská psychológia a náboženstvo vyzerajú byť dvoma radikálne cudzími a nekomunikujúcimi svetmi. Pre nemeckého teológa Hansa Künga je to výborná príležitosť, aby v tomto frontovom území odvážne skúmal možnosti zmieru (alebo aspoň zblíženia). Küng je oddávna odborníkom na dialóg (medzináboženský, ekumenický i vnútrocirkevný).

Píše o orientálnych náboženstvách v dialógu s kresťanstvom, o Mozartovi a stopách transcendencie, o spoločnom svetovom étose. Jeho intelektuálny pobyt na ostro stráženej hranici býva poctivý. Nevolá po synkretickom miešaní alebo len po lacnej tolerancii, v duchu ktorej zúčastnení dovolia jeden druhému žiť, a nič viac.

Küngova kniha Freud a budúcnosť náboženstva vychádza v českom preklade poriadne dlho po svojej nemeckej pôvodine. Ako to už v našich ostblokových pomeroch býva, o aktuálnosť sa netreba obávať – tieto témy napriek meškaniu nikto doteraz poriadne nereflektoval. V súvislosti s Küngovými esejami nás s veľkou pravdepodobnosťou poteší objaviteľský pocit a sviežosť nového. Hans Küng je výborný popularizátor a vzor všetkým, čo chcú písať kvalitne a súčasne príťažlivo. Otvorená myseľ spojená s fundovanosťou a schopnosťou didakticky komunikovať s čitateľom je lahôdkový mix.

Pustíme teda Freuda sadnúť do kostolnej lavice? Aspoň tej poslednej, určenej pre plachých zneistených návštevníkov? Samozrejme, väčšina v súvislosti s ním pomyslí viac na synagógu než gotickú katedrálu. Sigmundov otec Jacob Freud vychovaný ako ortodoxný žid daroval svojmu synovi k 35. narodeninám bibliu s venovaním v hebrejčine: „Duch všemohúceho hovorí k Tebe so slovami: Čítaj v mojej knihe a otvoria sa ti pramene poznania a chápania.“

Freud vo svojich spomienkach hovorí o dôvodoch svojho neskoršieho protináboženského postoja. Cez svoju moravskú babičku „ochutnal“ tradičný katolícky ritualizmus. S odstupom času sa preto neostýchal označiť náboženstvo za univerzálnu nutkavú neurózu. Okrem toho už od detstva vnímal všadeprítomné stopy antisemitizmu. Bol hrdý na svoje židovstvo, ale v škole kvôli nemu patril k outsiderom.

Prelom vo Freudovom myslení nastal po stretnutí so svetom prírodných vied reprezentovaných jeho váženým viedenským učiteľom Brückem. Prírodné vedy sa v jeho dobe zdali byť definitívnym liekom na všetky choroby. Omnoho neskoršie Freud kriticky analyzoval náboženstvo a kladie si otázky: Odkiaľ sa berie vnútorná sila náboženských predstáv? Freudova odpoveď: sú splnením najstarších, najsilnejších a najnaliehavejších prianí ľudstva. Tieto priania sú v základe infantilné, založené na detských konfliktoch z otcovského komplexu. Zrod náboženstiev je pre Freuda otázkou psychologickou. Pri vzniku elementárnych náboženských foriem, totemizmu, nie je nič iné ako oidipovský komplex. Zabitie otca je začiatkom totemizmu, a teda aj náboženstva vôbec.

Varovný tieň

Postoj Freuda k sexualite a náboženstvu bol hlavným dôvodom rozporov v jeho psychologickej škole. Adler a Jung postupne vykročili vlastným smerom... Aj vďaka tomu sú dnes sympatie ku Carlovi Jungovi módnym trendom pre liberálnejšie zmýšľajúcich kresťanov. Objavujú prieniky Jungovej psychológie duše s kresťanskou spiritualitou. Kríž, liturgické symboly alebo formy modlitby sú vykladané rečou jungovských archetypov.

Ale čo „nehodný“ odpadlík Freud? Küng vie jedno: Nie je možný návrat pred Freuda! Akokoľvek je jeho ateizmus v niektorých bodoch neodôvodnený, „Freudova kritika je varovným tieňom, ktorý vieru v Boha sprevádza trvalo.“ Po Freudovi musíme všetky ľudské aktivity, teda aj náboženstvo a vieru v Boha, vidieť v hlbokej súvislosti s tou sférou psyché, ktorá sa vymyká vedomej kontrole alebo pozorovaniu. Freud žiada emancipáciu, oslobodenie a dôraz na človečenstvo človeka. Sú tieto ambície pre náboženstvo neprijateľné a cudzie? Nesmú byť.

Ak sa náboženstvo sústreďuje len na to, čo je „mimo tohto sveta“, stáva sa infantilnou slepou väzbou na tyranské Nadja. Nemôže byť ani len uspokojením potrieb, akési konzumné, gýčové a emočne nezrelé náboženstvo. Neuroticky opakované náboženské úkony a malicherné verklíkovanie formúl sa môžu veľmi rýchlo zvrhnúť na paródiu.

Náboženským inštitúciám (cirkvám) hrozí zneužívanie moci. Od rôznych tlakov cirkevného systému, nadvlády kléru, spovednej praxe a vytesnenia sexuality je blízko k neuróze. Cirkvi produkujú množstvo zranených ľudí. Sú lenivé pri očisťovaní obrazu Boha, ktorý sa pre mnohých stáva neškodnou atrapou či škľabiacim sa božstvom hrôzy.

Psychoterapia môže byť teda pre náboženstvo prospešná, ale isté hranice zostávajú. Kompetenciou psychoanalytika je zostať v oblasti psychična. Psychoanalýza môže odstrániť neurotické pocity viny, ale nie zbaviť reálnej viny. Nemôže odpovedať na posledné otázky života a umierania, ani odpúšťať alebo prinášať spásu.

Küng nechce byť vlezlým agentom teológie na území psychoanalýzy. Vo svojej ďakovnej prednáške členom Americkej asociácie psychiatrov (ktorá je súčasťou knihy) skúma vec z druhej strany. Je náboženstvo posledným tabu v psychológii, psychiatrii a psychoterapii? Nie je až chorobne vytesňované a ignorované? Neznamená takýto nezáujem prejav nepochopenia celistvosti človeka? Záujem psychiatrov o náboženskú rovinu života svojich pacientov nemôže byť netaktný alebo násilný. Ale pre skutočne intenzívne poznanie pacienta je dôležité vedieť, čo je tým skutočným „náboženstvom jeho srdca“.

Zblíženiu psychoterapie s náboženstvom hádam nehrozí osud vynútenej a od začiatku nevydarenej lásky. Úvodná opatrnosť v tomto vzťahu dáva nádej na realistické pokračovanie.

Hans Küng: Freud a budoucnost náboženství. Vyšehrad Praha: 2010

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť