Meghan Daum
Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Muž, ktorý zrušil armádu

Dnes začíname seriál o zabudnutých alebo nedocenených osobnostiach dejín. Ako prvého vám predstavíme bývalého kostarického prezidenta Josého Figueresa Ferrera, ktorý 1. decembra 1948 urobil čosi neslýchané – rozpustil armádu.

Toto rozhodnutie je o to pozoruhodnejšie, že Figueres Ferrer (1906 – 1990) vôbec nebol pacifista. Prvý raz sa dostal k moci práve v roku 1948, a to po krátkej občianskej vojne. Tá vypukla v dôsledku toho, že parlament anuloval výsledky volieb, v ktorých zvíťazil Otilio Ulate Blanco nad niekdajším prezidentom Rafaelom Calderónom, a chcel ponechať pri moci dovtedajšieho prezidenta, Calderónovho spojenca Teodora Picada.

Figueres Ferrer ukrýval na svojej plantáži zbrane a muníciu, ktorými vyzbrojil povstalecké jednotky. Tie v krátkej občianskej vojne porazili spojené sily regulárnej armády a komunistov. Podľa niektorých zdrojov Figueres plánoval povstanie už dlhšie a situácia po voľbách bola pre neho len dobrou zámienkou, ako sa ho zbaviť.

Figueresa Ferrera vymenovali na čelo vojenskej junty. Tá sa však zachovala inak, ako býva v podobných prípadoch zvykov. Po osemnástich mesiacoch totiž odovzdala moc legálne zvolenému prezidentovi Ulatemu.

Za toto krátke obdobie junta uskutočnila spolu 834 reforiem, medzi ktorými boli práve rozpustenie armády, ale aj priznanie volebného práva ženám, znárodnenie bánk či zákaz fungovania komunistickej strany. Figueres neskôr povedal, že tieto zmeny priniesli hlbšiu a ľudskejšiu revolúciu ako na Kube.

Rozpustenie armády sa uskutočnilo trocha teatrálne. Úderom kladiva na sídlo armády. Figueres Ferrer potom prehlásil, že z budovy sa stane kultúrne centrum. Dnes je sídlom Národného múzea.

„Kostarika je už desaťročia príkladom pre celý svet v odmietaní nepotrebných vojenských nákladov. Namiesto toho odvážne investovala do zdravia a všeobecného vzdelania. Výsledkom je menšia nerovnosť a väčší sociálny zmier,“ povedal generálny tajomník OSN Pan Ki-Mun pri návšteve Kostariky v roku 2014.

Medzinárodné záruky

Čo vlastne viedlo Figueresa k takémuto radikálnemu kroku? Bolo to poznanie, že tak ako v iných štátoch, aj v Kostarike sa armáda príliš často zapájala do vojenských prevratov. Východisko videl len v jej úplnom eliminovaní. Isto by sa k nemu neodhodlal, keby Kostarika nemala istú záruku bezpečnosti. Bola ňou Medziamerická zmluva o vzájomnej pomoci, ktorú podpísala v roku 1947.

Figueres ju považoval za dostatočnú záruku a pri ochrane štátu sa spoliehal na túto medzinárodnú garanciu. Tá sa osvedčila v roku 1955 pri invázii Nikaraguy na územie Kostariky. Figueres, ktorý bol už vtedy legálne zvoleným prezidentom (vyhral voľby v roku 1953 a potom ešte raz v roku 1970) požiadal o pomoc Organizáciu amerických štátov a najmä s americkou materiálnou pomocou sa podarilo inváziu odvrátiť.

Nedávne analýzy ukazujú, že neexistencia armády ušetrí Kostarike ročne 450 miliónov dolárov. Napriek tomu samozrejme výdavky na bezpečnosť, predovšetkým na políciu, pobrežné a pohraničné hliadky, nie sú nulové. Dosahujú ročne 600 miliónov dolárov.

Územné spory medzi Kostarikou a Nikaraguou pretrvávajú dodnes, ale riešia sa diplomaticky. Bývalá kostarická prezidentka Laura Chinchillová (v úrade 2010 – 2014) svojho času svojim susedom odkázala, že len zbabelci sú odvážni proti bezbranným.

Pozitívne dedičstvo

Figueresovo politické dedičstvo v Kostarike pretrváva naďalej. Dôkazom je jeden z jeho nástupcov Oscar Arias Sánchez, ktorému v roku 1987 udelili Nobelovu cenu mieru „za plán ukončenia krvavých občianskych vojen, ktoré ničili Strednú Ameriku.“

Plán schválilo päť stredoamerických štátov. Okrem Kostariky ešte Guatemala, Salvádor, Nikaragua a Honduras. Jeho cieľmi boli konanie slobodných volieb, ochrana ľudských práv a ukončenie vojenského zasahovania do záležitostí susedných štátov. Aj vďaka nemu je dnes Stredná Amerika oveľa pokojnejším regiónom ako kedysi, aj keď od ideálu má stále ďaleko.

José Figueres Ferrer nebol žiadny svätec. Veď počas svojej politickej kariéry čelil obvineniam z korupcie, pochybných obchodných kontaktov a spolupráce zo CIA. Špionážne aktivity vždy popieral, ale priznal, že prijal finančnú pomoc od americkej tajnej služby. Odôvodňoval to tým, že ju potreboval na aktivity proti latinskoamerickým diktatúram. Bol však nepochybne odvážnym politikom a vizionárom, ktorý pretvoril Kostariku na modernú demokraciu, ktorá nielenže nemá armádu, ale dnes štvrtinu jej územia tvoria národné parky a využíva len obnoviteľné zdroje energie.

V seriáli Zabudnutí velikáni prinášame portréty menej známych významných osobnosti dávnych aj nedávnych svetových aj slovenských dejín.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia