Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Muž, ktorý prežil Sikorského smrť

Eduard Prchal na fotografii z roku 1967

Ešte pred Smolenskom bol Gibraltár. V júli 1943 sa pri jeho brehoch zrútilo lietadlo s exilovým poľským premiérom Władysławom Sikorským na palube. Prežil jediný človek – český pilot Eduard Maximilian Prchal.

Ako to už pri tragických udalostiach, pri ktorých zahynú významní ľudia, býva, aj pád Sikorského lietadla po 16 sekundách letu sa neskôr stal predmetom konšpiračných teórií. Tie sa šíria nielen z Poľska, ale aj z Británie a Nemecka. Podľa nich sa poľský premiér nestal obeťou leteckého nešťastia, ale atentátu, ktorý pripravil buď Stalin, alebo Churchill, prípadne obaja spolu, pretože ohrozoval britsko-sovietske spojenectvo vo vojne.

Za jedného z vykonávateľov priaznivci sprisahaneckých teórií označujú Kima Philbyho, príslušníka britskej tajnej služby, ktorý v skutočnosti pracoval pre Sovietsky zväz. Existuje aj teória o tom, že sa ho zbavili sami Poliaci, lebo bol „príliš mäkký“.

Jediný raz so záchrannou vestou

Keďže Prchal bol jediný, kto nehodu prežil, vynorili sa podozrenia, či nebol aj on sám do údajnej sabotáže zapojený. Za nepriamy dôkaz niektorí považujú to, že mal na sebe záchrannú vestu, ktorú inak nikdy nenosil. Pri vypočutí britskou vyšetrovacou komisiou tvrdil, že záchrannú vestu na sebe nemal. Neskôr hovoril, že bol v šoku a vôbec si nepamätá, čo sa v osudnej chvíli stalo.

Interpretácia, že Prchal bol do akcie zapojený a vestu si dal, pretože vedel, že havaruje, je z ríše veľmi bujných snov. V takom prípade by bol totiž pripravený na samovraždu. Ak by aj bol vedel o páde, určite nemohol vedieť, že keď lietadlo narazí na hladinu, tak ho to vymrští cez predné sklo do mora a potom si poleží niekoľko týždňov v nemocnici.

Za podozrivý sa považuje aj fakt, že britské lietadlo pilotoval Čech (a s ním aj Kanaďan). Poliakom sa to zdá zvláštne, keď v britskom letectve slúžili aj ich krajania. V Sikorského prípade však išlo o to, že Poliaci nemali letku na prevoz vysoko postavených osôb. Využívali teda britské lietadlá, ktoré mali posádky z viacerých spojeneckých štátov.

Prchal prvý raz viezol Sikorského v máji 1943 do Káhiry a poľský premiér si osobne vyžiadal Prchalovu posádku aj na cestu naspäť. Dokonca mu počas letu z Káhiry do Gibraltáru daroval gravírovanú striebornú tabatierku. Tú sa neskôr podarilo vyloviť z mora a vrátili ju Prchalovi.

Český historik vojenského letectva Jiří Rajlich sa ku kauze vyjadroval pri niekoľkých príležitostiach a z jeho výrokov treba spomenúť dva, ktoré sú v kontexte prípadu Sikorski kľúčové – lietadlá Liberator, akým letel aj Sikorski, padali pomerne často, takže havária v Gibraltáre nebola ani zďaleka ojedinelá. Výnimočnou ju robí prominentná obeť. V súvislosti s Prchalovou úlohou Rajlich poznamenal, že ak aj došlo k niečomu nekalému, Prchal nebol aktérom, ale obeťou, ktorá len zhodou okolností prežila.

Dohra

Zaujímavé je, že Prchal na celej kauze neskôr aj zarobil, aj keď za nie veľmi príjemných okolností. V divadelnej hre z roku 1967 Vojaci nemecký dramatik Rolf Hochhuth napísal, že Sikorského vraždu nariadil Churchill a Prchal zámerne spôsobil pád lietadla. Hochhuth si zjavne myslel, že Prchal je už mŕtvy. Ten si však spokojne žil v Kalifornii a autora hry zažaloval.

Londýnsky súd mu pririekol odškodné 50 tisíc libier (25 tisíc za knižné vydanie, päťtisíc za hru a 20 tisíc za Hochhuthov článok v nemeckých novinách Welt am Sonntag). Nemecký dramatik odškodné nikdy nezaplatil a odvtedy do Británie nikdy nepricestoval. Prchal však dosiahol aj mimosúdnu dohodu o „značnej sume“ s producentmi a režisérom londýnskeho predstavenia.

Pozoruhodný bol aj Prchalov neskorší osud. K lietaniu sa vrátil pomerne skoro a už v septembri 1943 musel uskutočniť núdzové pristátie – zhodou okolností opäť v Gibraltáre. Po skončení druhej svetovej vojny sa vrátil do Československa, kde bol demobilizovaný a začal lietať pre ČSA.

Mimochodom, Prchal mal s núdzovými pristátiami bohaté skúsenosti. Prvé si pripísal na konto už v roku 1932 blízko Hradca Králové, keď sa z lietadla odtrhla vrtuľa aj s časťou motora a poškodila krídlo.

Oveľa dramatickejšie to bolo v roku 1940 keď po zostrelení nemeckého lietadla aj jeho stroj dostal zásah. Výpary glykolu spôsobili, že na prístrojovej doske nič nevidel. Rozhodol sa však letieť proti slnku, čiže smerom na západ, a hneď, ako zbadal pevninu, tak pristál neďaleko Hornchurchu v Essexe a napriek zraneniu dokráčal na neďalekú farmu. Približne o rok neskôr mu zlyhal motor, keď pristával na základni High Ercall. Aj tam sa mu podarilo bezpečne pristáť.

Útek pred komunistami

Po nástupe komunizmu začal spolu s niekoľkými priateľmi, s ktorými slúžil v britskej RAF, pripravovať útek na západ. Prchal, Jan Kaucký, Josef Řechka a ich rodinní príslušníci odleteli lietadlom Dakota DC3, ktoré patrilo ČSA, do Veľkej Británie. Prchalovi sa nepodarilo nájsť si prácu v RAF ani v civilnom letectve. V apríli 1952 teda odišiel do USA, kde istý čas učil češtinu na vzdelávacom inštitúte ministerstva obrany a neskôr dvadsať rokov pracoval v knižnici až do odchodu do dôchodku. Zomrel v roku 1984.

Ešte aj to, že Prchal neutiekol už v roku 1948, hoci mal príležitosť, keďže v čase februárového prevratu bol služobne v Indii, sa stalo predmetom záujmu prívržencov sprisahaneckých teórií. Vraj mu s útekom pomohli Briti. To nemusí byť úplne nereálne. Menej logicky už pôsobí zdôvodnenie, že ho tak mali ochrániť pred agentmi sovietskej tajnej služby, ktorí mohli z neho „vymlátiť pravdu.“ Prchal neskôr nežil pod žiadnou špeciálnou ochranou a navyše NKVD a neskôr KGB mali chápadlá aj na Západe, takže samotný odchod z Československa nebol zárukou bezpečnosti.

Po nedávnej exhumácii tela generála Sikorského poľské úrady oznámili, že nebol zastrelený, zašrktený ani otrávený, ale zomrel na zranenia typické pre letecké havárie. Oficiálnou verziou nešťastia zostáva, že lietadlo sa zrútilo pre mechanickú poruchu – zablokovanie výškového kormidla. Nejasnosti, ktoré živia konšpiračné teórie, však pretrvávajú.

Rozsiahly životopis Eduarda Prchala v angličtine nájdete tu.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť