Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Muž, ktorý na bicykli zachraňoval životy

Desiateho októbra posmrtne udelili vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi dvojnásobnému víťazovi Tour de France Ginovi Bartalimu. Je to vhodná príležitosť vytiahnuť z archívu doteraz neuverejnený text o činoch tohto výnimočného človeka.

Taliansky cyklista Gino Bartali zomrel v roku 2000 vo veku 86 rokov. Dvakrát zvíťazil na Tour de France (1938 a 1948) a trikrát na Giro d´Italia (1936, 1937 a 1946). Takmer isto by na týchto podujatiach vyhral oveľa častejšie nebyť vypuknutia druhej svetovej vojny, počas ktorej armády Nemecka, Británie a USA usporadúvali vlastné Tour de France.

Bartali pokračoval s cyklistikou aj počas vojny a po skončení násilností zaznamenal úspešný návrat. Čo však veľa ľudí nevie, že Bartali nielen trénoval, keď jazdil na svojom bicykli. V rokoch 1943 a 1944 pôsobil ako posol pre tajnú sieť, ktorá pomáhala židom uniknúť pred nacistami a fašistickým Mussoliniho režimom.

Táto sieť, ktorú viedli najmä mnísi, rehoľníci, biskupi a rehoľné sestry, pomohla zachrániť 800 židov pred prenasledovaním a takmer istou smrťou v koncentračných táboroch nacistického Nemecka. Dôkaz nájdený začiatkom 21. storočia ukazuje, že v Livorne, Lucce a Pise židov ušetrili po tom, ako pápež Pius XII. požiadal viaceré cirkevné skupiny o pomoc.

Pomocnú sieť tvorili rehoľní kňazi z Luccy, janovský arcibiskup, františkánski mnísi, kláštorné mníšky a katolícki politici. Tieto skutky sa dostali na svetlo sveta vďaka listom a svedectvu Giorgia Nissima, žida z Pisy.

Dokumenty našli jeho deti Piero a Simona a preskúmali ich historičky Silvia Angeliniová a Paola Lemmiová pod dozorom Liliany Picciotovej z milánskej Nadácie židovskej dokumentácie. Giorgio Nissim zomrel v roku 1976.

Po roku 1943, kedy uväznili členov toskánskej siete Delasem, ktorá pomáhala židom, keď do platnosti vstúpili diskriminačné rasové zákony, Nissim pokračoval v činnosti vďaka spolupráci troch rehoľných kňazov z Luccy. Išlo o otcov Paoliho, Staderiniho a Niccolaiho. „Zorganizoval som kompletný úrad na falšovanie dokladov v priestoroch ženského kláštora,” spomínal si Nissim vo svojich listoch. „Často to boli sami kňazi, ktorí pridali falošné podpisy.” „Išiel som do Janova najlepšie ako som mohol, aby som vzal peniaze od otca Repetta, arcibiskupovho sekretára, a dal som ich otcovi Paolimu na pokrytie týchto operácií,” dodal.

V svedectve z roku 1969, ktoré sa zachovalo v archíve milánskeho Strediska súčasnej židovskej dokumentácie, Nissim písal, že sieť katolíckej pomoci „obdržala príkaz udržiavať vzťahy (s ilegálnym židovským hnutím) od Pia XII., vtedajšieho pápeža.”

Gino Bartali, jeden z najlepších talianskych cyklistov histórie, taktiež spolupracoval s touto sieťou. V ráme svojho bicykla ukrýval falošné doklady, aby zachránil životy utečencov.

Bartali, ktorý bol zbožný katolík, jazdil po Taliansku a doručoval tajné písomnosti a dokumenty, ktoré umožnili vytvoriť falošné osobné doklady pre židov. Bol dokonalým doručovateľom – jazdil z kláštora do kláštora s papiermi ukrytými v ráme bicykla.

Bartaliho raz odvliekli Mussoliniho čiernokošeliari do florentskej vily preslávenej mučením a varovali ho pred návštevou niektorých kláštorov. Cyklistický hrdina potom poslal svoju rodinu ukryť sa a pokračoval v úlohe tajného posla. Bartali sotvakedy hovoril, čo robil počas vojny. „Tieto veci sa robia a tak to je,” citovalo Bartaliho jedno z jeho detí

Hovorca Štátu Izrael už niekoľko rokov pred oficiálnym udelením vyznamenania hovoril, že jeho krajina dlhuje vďaku Bartalimu, ktorý bol skutočne „spravodlivý medzi národmi”, čo je najvyššie uznanie, ktoré izraelský parlament udeľuje tým, ktorí zachránili jedného alebo viac židov odsúdených do vyhladzovacích táborov.

Syn cyklistického šampióna Andrea o účasti svojho otca v sieti, ktorá pomáhala židom, povedal: „Jeho úlohou bolo odniesť fotografie a písomnosti k ilegálnym tlačiarom, aby vyrobili falošné doklady.”

„Keď prišiel do kláštora, zosadol z bicykla, uložil materiál do rámu a potom odišiel. Pôsobil tiež ako sprievodca. Označoval menej známe cesty, aby sa utečenci mohli dostať na niektoré miesta v strednom Taliansku,” dodal jeho syn. Okrem úlohy posla Bartali vo svojom dome ukrýval židovskú rodinu od roku 1943 až do oslobodenia Florencie v auguste 1944.

Keď Mestská rada vo Florencii vytvorila Záhradu spravodlivých sveta, kde vysadené stromy pripomínajú ľudí, ktorí zasvätili život záchrane životov iných, prvý strom vysadili na počesť Gina Bartaliho. Predstavitelia Svetového centra pre výskum a dokumentáciu holokausta Jad Vašem o Bartalim povedali, že veľa jeho odvážnych skutkov stále zostáva stále neznámych.

Bartali vždy trval na tom, že nikdy nedopoval. Práve naopak, ľudia z jeho okolia spomínajú, ako ho hnevalo správanie jeho veľkého súpera Fausta Coppiho. V tom čase doping nebol oficiálne zakázaný ani kontrolovaný a Coppi sa netajil tým, že svoju výkonnosť zvyšoval rôznymi dnes zakázanými látkami. Niektorí cyklistickí fanúšikovia sú dokonca presvedčení, že Bartali bol posledný, kto vyhral Tour de France na “minerálkový pohon”.

Zdroje: Zenit.org, Dailypeleton.com, Katolsk.no, Daily Telegraph, Cestriacc.fsnet.co.uk, Road.cc

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia