John William Waterhouse: Echo and Narcissus
Kristin Dombek
Meghan Daum
Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Dezorientovaní študenti

Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)

Vysokoškolské vzdelanie by malo otvárať možnosti na trhu práce. Naučia sa však študenti na univerzite to, čo sľubuje študijný plán? Majú po promócii schopnosti, ktoré predpokladá univerzitné vzdelanie?

Americkí sociológovia Josip Roksa a Richard Arum si to nemyslia. Ich štúdia Academically Adrift si dala za cieľ zistiť, čo sa študenti amerických univerzít počas štyroch rokov skutočne naučia. Testovanie študentov sa uskutočňovalo v rokoch 2005, 2007, 2009 a 2010 na vzorke 3013 študentov na celkovo 27 vzdelávacích inštitúciách. Cieľom bolo zistiť rozdiel medzi zručnosťami študenta vyriešiť konkrétny problém na začiatku štúdia a na jeho konci.

Josip Roksa - Richard Arum 

Academically Adrift. Chicago University Press: 2011

Autori vytvorili vlastnú metódu hodnotenia, ktorá vychádzala z metódy štandardizovaných testov študijných znalostí CLA (Collegiate Learning Assessment), ale ešte ju prispôsobili a vylepšili.

Ako by si naši študenti poradili s týmto zadaním?

Zadanie úlohy, s ktorou si študenti mali v prieskume poradiť, znelo: Ste asistent Pata Williamsa, prezidenta firmy Dynatech, ktorá sa zaoberá výrobou veľmi presných elektronických nástrojov a navigačných zariadení. Sally Evans, členka oddelenia predaja Dynatechu odporučila, aby Dynatech kúpila malé súkromné lietadlo (typ SwiftAir 235), ktorý by ona a ďalší členovia oddelenia predaja mohli používať pri návštevách zákazníkov. Pat sa chystal schváliť nákup, keď zistil, že došlo k nehode lietadla typu SwiftAir 235.

Študenti dostanú sadu materiálov (napr. novinové články, oficiálnu správu o nehode, popis a výkonnostné charakteristiky AirSwift 235, jeho porovnávaciu štúdiu s iným modelom... atď). Majú pripraviť správu, ktorá rieši niekoľko otázok, vrátane toho, či údaje potvrdzujú alebo vyvracajú tvrdenie, že typ krídla na SwiftAir 235 má konštrukčné problémy. Ktoré ďalšie faktory mohli prispieť k nehode a mali by byť vzaté do úvahy? Odporučili by ste Dynatechu kúpiť lietadlo?

Sociológovia študentov hodnotia podľa viacerých kritérií. Prihliada sa na kritické myslenie, schopnosti presvedčiť, dôkladnosť štruktúry správy. Do úvahy brali schopnosť pozorného čítania poskytnutých materiálov, redakčné schopnosti, dôslednosť v jazykovom písomnom prejave, gramatiku, argumentačnú logiku...

Nelichotivé výsledky

Na jar 2005 prešlo týmto testom vyše 2300 študentov zapísaných do prvého ročníka. O dva roky neskôr znova riešili rovnaké zadanie. Záver Roksu a Aruma je, že študenti sa od svojho nástupu na školu až po získanie diplomu veľa nenaučili. „(Nezaznamenali sme) žiadne štatisticky významné rozdiely v kritickom myslení, komplexnom uvažovaní a písomnom prejave u 45 percent študentov vo vzorke študentov v rokoch 2005 - 2007 a u 36 percent v druhej vzorke študentov v rokoch 2005 - 2009,“ píšu v závere.

Znamená to teda, že 45 percent študentov sa za dva roky na univerzite nenaučilo nič, alebo skoro nič praktické. Podľa autorov je takýto výsledok zapríčinený z časti poklesom náročnosti štúdia, iba okolo 50 percent kurzov vyžaduje, aby študent prečítal viac ako 40 strán týždenne. Arum a Roksa preto odporúčanú sprísniť učebné osnovy a viesť politiku univerzít tak, aby nútila študenta angažovať sa viac v akademickom živote. Ten podľa nich zaostáva u mnohých mladých za tým spoločenským, ktorý fakulty úspešne rozvíjajú.

Znepokojujúci je aj fakt, že podľa ankety, ktorá prieskum sprevádzala, študenti venujú len 18 percent svojho času študijným aktivitám a až 51 percent chodeniu do spoločnosti, socializácii. V roku 1961 americkí študenti College venovali týždenne 25 hodín učeniu, dnes je to len 12 až 15. Podľa dokumentu Eurostudent 2008 – 2011 študent európskych univerzít venuje štúdiu za bežný týždeň semestra v priemere 30 hodín. Možno teda usudzovať, že slovenskí študenti sa v porovnaní s inými krajinami venujú štúdiu vo všeobecnosti najmenej intenzívne, píše sa v správe.

Podľa nej len 31 percent slovenských vysokoškolákov sa venuje štúdiu viac ako 30 hodín týždenne. Spomedzi hodnotených krajín je to skutočne najmenej. Portugalci a Španieli sú najusilovnejší. Viac ako 30 hodín týždenne sa venuje odbornej literatúre a opakovaniu učebnej látky až 74 percent. Za nimi sú Dáni, Chorváti, Švajčiari alebo Nemci. U nich je to okolo 60 percent.

V roku 1750 napísal Rousseau, že by sme si mali „želať, aby všetci tí, ktorí nie sú schopní chopiť sa kariéry vedca boli odradení hneď na začiatku a teda odkázaní na to, aby vykonávali remeslo, prácu, ktorá by bola pre spoločnosť užitočná...“. Vo svojej Eseji o vede a umení odpovedá na otázku, či veda a umenie prispeli k úpadku mravov v spoločnosti.

V dobe, keď Rousseau písal kritiku množstva vedátorov, znalcov a vulgarizácie vedy a umenia, ešte zďaleka nebolo na univerzitách toľko ľudí ako dnes. Už vtedy však varoval pred plagiátorstvom, pred konformizmom a vymiznutím kritiky.

„Vidím, že za drahé peniaze vzdelávame v ohromných budovách mládež, aby sme ich naučili všetko možné, len nie ich povinnosti. Vaše deti nebudú poznať dobre svoj vlastný jazyk, zato však budú hovoriť inými, ktoré budú využívať iba minimálne. Budú vedieť písať básne, ale len ťažko budú veršom rozumieť. Bez toho, aby vedeli rozoznať pravdu od lži, budú poznať umenie, ako by to pred ostatnými zakryli...“ prorokuje Rousseau v polovici 18. storočia stav, ktorý dnes vládne na niektorých našich univerzitách.

Aj keď sme opísali výsledky americkej štúdie a nie slovenskej, výsledky, ktoré prináša nemusia znepokojovať len Američanov. Dopadol by prieskum o užitočnosti univerzity na Slovensku podobne? Kvalita vysokých škôl na Slovensku je cieľom dlhodobej kritiky odborníkov, ale aj študentov a vysokoškolských pedagógov, takže sa dá predpokladať, že by sme dopadli neslávne. Američania majú však okrem systému college aj slávnu Ivy League, teda osem prestížnych univerzít, ktoré priťahujú najlepšie mozgy z celého sveta.

Slovensko má v rámci štátov Európskej únie šiestu najvyššiu nezamestnanosť mladých ľudí. Podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat z júna 2013 je bez práce každý tretí mladý Slovák vo veku do 25 rokov. Čísla vyzerajú hrozivo, máme 34,6 percenta mladých nezamestnaných, čo je o desať percentuálnych bodov viac ako priemer EÚ. Jedna tretina z nich sú absolventi vysokých škôl.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia