John William Waterhouse: Echo and Narcissus
Kristin Dombek
Meghan Daum
Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Český jezuita, ktorý zmapoval Amazonku

Misionársku činnosť si často predstavujeme len ako obracanie rôznych národov a kmeňov na kresťanstvo. Ako však dokumentuje život a dielo Samuela Fritza (1654 – 1725), mala aj vedecký rozmer, hoci s politickým nádychom.

Samuel Fritz sa narodil v Trutnove a nemal ešte ani dvadsať rokov, keď vstúpil do jezuitského rádu. Krátko po tom, ako ho v roku 1683 vysvätili za kňaza, požiadal o vyslanie na misiu do Južnej Ameriky. Po príchode na nový kontinent strávil dva mesiace v Quite v dnešnom Ekvádore a neskôr smeroval do mesta Laguna na južnom brehu rieky Hualuga. Čoskoro ho už čakala náročná misijná práca s cieľom včleniť územie medzi riekami Napo a Rio Negro do územia misie Maynas.

Len aby sme si dokázali predstaviť, čo ho čakalo, treba pripomenúť, že toto územie sa tiahlo sedemsto kilometrov popri rieke Amazon. Obýval ho kmeň Omaguov, čo bol vôbec najpočetnejší kmeň v regióne. Približne po troch rokoch pôsobenia medzi Omaguami sa Fritz rozhodol pokračovať smerom k Yurimaguom, Ibanomom a Aisuarom. Nezaobišlo sa to bez problémov, keďže územie bolo predmetom sporov medzi Španielmi, ktorým slúžil Fritz, a Portugalcami. Fritz dokonca na poldruha roka skončil v portugalskom väzení.

Aj keď Fritzovi nadriadení najviac oceňovali to, že sa mu podarilo podmaniť desiatky osád a navyše nadviazal „priateľstvo“ s viacerými ďalšími kmeňmi, z dlhodobého hľadiska je jeho najväčšou zásluhou trpezlivé a náročné mapovanie Amazonky. Technických pomôcok mal poruke len minimum – používal v podstate len kompas a drevený uhlomer – ale výsledok jeho práce je udivujúci dodnes.

Mapovanie dokončil v roku 1691, ale mapa ako rytina vyšla až v roku 1707. Fritzova mapa, v češtine známa pod poetickým názvom Běh řeky Maraňonu, jinak Amazonky, od Pátera Samuela Fritze, misionáře Tovaryšstva Ježíšova, si vyslúžila chvály jeho nasledovníkov a vzhľadom na podmienky, v ktorých vznikala, je mimoriadne presná. Väčších nepresností sa dopustil len na dolnom toku tejto veľrieky. Dnes už vieme, že aj prameň Amazonky, respektíve jej prítoku Maraňonu, ktorý lokalizoval do jazera Lauricocha (Lawriqucha) v peruánskych Andách, sa nachádza inde.

Mapa je nielen skvelým kartografickým počinom, ale doslova umeleckým dielom s rozmermi 126 x 46 centimetrov (mierka je približne 4 000 000:1) a pozoruhodnými sprievodnými textami ako napríklad: „Rímskymi písmenami napísané mená označujú rôzne národy, ktoré medzi sebou vedú vojny. Používajú kopije a otrávené šípy, chodia nahí a mnohí sú ľudožrúti.“ O tom, že okolie Amazonky bolo vskutku nebezpečným terénom, svedčí aj to, že Fritzovho najlepšieho priateľa a krajana Jindřicha Václava Richtera zabil kyjakom Indián, ktorého dávnejšie sám pokrstil.

Hoci Fritz vo svojom denníku píše o tom, že mapu vytvoril pre lepšie poznanie Amazonky, ktorú celú preplával (na rozdiel napríklad od Cristóbala de Acunu, ktorý síce mapu Amazonu vydal, ale zároveň zohrávalo aj istú politickú úlohu.

Fritz v legende k mape opisuje rôzne nástrahy a útrapy, ktoré misionári museli znášať. Zároveň vypočítava, že iba šestnásť jezuitských misionárov kontrolovalo 39 osád, z toho 23 mal pod patronátom on sám, v ktorých žilo 26 tisíc ľudí. Camila Loureiro Diasová z École des hautes études en sciences sociales v Paríži píše, že Fritz vo svojej správe z roku 1692 upozorňuje na veľký kontrast medzi úspechom jezuitských misií a zlyhaním sekulárnych dobyvateľov, ktorí si územie nedokázali podmaniť.

Podľa Diasovej zámerom mapy bolo získať podporu (aj finančnú) pre vyslanie ďalších misionárov a následné rozšírenie jezuitských misií. „Potreboval vojakov, ktorí by pomohli chrániť jeho život a umožnili mu ,slobodnejšie sa venovať otázkam katolíckej viery a vykoreneniu barbarských zvykov‘. Z jeho pohľadu to bolo kľúčové ,pre šírenie posvätnej viery a rozšírenie impéria Jeho katolíckeho Veličenstva‘.“

Tým katolíckym veličenstvom bol samozrejme španielsky kráľ. Tak španielski jezuiti, aj portugalskí karmelitáni chápali rozšírenie svojich misií ako prípravu pôdy pre expedičné sily štátov, ktoré ich tam vyslali. Oblasť, ktorá bola za Fritzových čias predmetom sporu, nakoniec získali Portugalci. Pozoruhodné je, že Fritz na mape vyznačil len španielske jezuitské misie, kým portugalské na nej nijako neidentifikoval.

Aj keď Fritz bol vždy v prvom rade misionárom a kňazom, jeho zmapovanie toku a prítokov Amazonky zostáva aj po troch storočiach jedným z najväčších kartografických počinov, aké sa kedy komu podarili.

V seriáli Zabudnutí velikáni prinášame portréty menej známych významných osobnosti dávnych aj nedávnych svetových aj slovenských dejín.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia