Tomáš Černák
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Vladimír Bačišin
Foto: www.kbministries.net
Aňa Ostrihoňová
Foto: Laynekennedy.com
Tomáš Mrva

Vo svete sme za idiotov a Slovensko mlčí

Idiotizmus. Diletantizmus. Neschopnosť. Tieto tri slová sa vkrádajú do mysle v súvislosti s tým, čo predviedli slovenské inštitúcie vo vzťahu k afére so „zabudnutou“ výbušninou na palube lietadla na linke z Popradu do Dublinu.

Nie, táto celosvetová blamáž nie je zlyhaním jediného policajta. Individuálne zlyhanie psovoda skôr trefne ilustruje zlyhanie štátu a systému ako celku. Zlyhanie bezpečnosti, zlyhanie transparentnosti, zlyhanie spolupráce s írskymi úradmi, a v neposlednom rade aj zlyhanie vedieť svoju „pravdu“ odkomunikovať vo vzťahu k svetovým médiám a celosvetovej verejnosti.

Až do utorka toho svet o Slovensku veľa nevedel. Dnes Slovensko čelí najväčšiemu riziku straty povesti od čias prešľapov Vladimíra Mečiara. Vo štvrtok popoludní Google News indexoval viac ako 750 článkov, ktoré o škandále uverejnili svetové médiá za posledných 24 hodín.

Intenzitu, s ktorou „story“ pulzuje na intenete, dokresľuje pohľad na Google Trends, kde príspevky o fiasku pribúdajú s rýchlosťou jeden za minútu. Astronomický záujem sveta ilustruje aj pohľad na blogy a sociálne siete ako je Twitter, kde bolo už v stredu v angličtine, francúzštine, nemčine a španielčine uverejnených asi 5.000 príspevkov, samozrejme, väčšinou extrémne negatívnych.

Svet nás považuje za idiotov a Slovensko mlčí. Alebo, presnejšie povedané, zatĺka a zavádza, a navyše to robí neuveriteľne hlúpo. Buďme k Slovensku spravodliví - aj napriek snahe sa chyby občas stávajú a k omylom bude dochádzať aj v budúcnosti. Čo v čase krízy reputácie zaváži najviac, je spôsob, akým fiasko odkomunikujeme.

A čo slovenské úrady povedali svetu? Chyba číslo jeden: Ide o zlyhanie jedného policajta, ktorý na výbušninu „zabudol“. Čože urobil? Za – bu - dol? Toto naozaj nevyzerá dobre.

Chyba číslo dva: Ľudmila Staňová z komunikačného odboru ministerstva vnútra pre BBC World Service obvinila írske médiá zo zavádzania. Výbušnín totiž nemalo byť deväť alebo osem, ale dve. Redaktor BBC ju okamžite prerušil slovami – a nemyslíte si, že toto je ešte horšie, keďže to znamená úspešnosť detekcie výbušniny jedna ku jednej?

Chyba číslo tri: Slovensko vraj okamžite informovalo svojich írskych kolegov. Nie, neinformovalo. Slovensko poslalo fax servisnej firme, ktorého obsah vo štvrtok preplával do írskych médií. Vy na tom Slovensku musíte byť buď úplne šialení – toto je dojem, ktorý si z obsahu článkov musí vytvoriť nezávislý čitateľ. A čo tak poslať poštového holuba?

Aký to rozdiel v komunikácií našich a francúzskych úradov, ktoré škandalózny dopad podobného fiaska spred piatich rokov zjemnili vysvetlením, že zabudnutá látka bez ďalších komponentov predstavuje asi podobné riziko ako tyčinka čokolády.

Akonáhle prenikla správa do sveta, na tlačovom oddelení ministerstva vnútra mal od rána zasadať krízový štáb. Žijeme v dobe, kedy informácie prúdia v reálnom čase, čo znamená, že zmysluplná komunikačná stratégia, ktorá by medzinárodnú hanbu aspoň zmiernila, mala byť vypracovaná v priebehu niekoľkých hodín.

Jej obsahom nemalo byť nič iné, než ospravedlnenie sa, zdôraznenie dobrého úmyslu, poukázanie na skutočnosť, že látka sama o sebe nepredstavuje bezpečnostné riziko a vyvodenie zodpovednosti – žiadne zavádzanie o počte výbušnín, žiadna „zábudlivosť“, žiadne „ale veď my sme poslali fax, aha, sorry, mali sme zlé číslo“.

Na internetovej stránke Ministerstva vnútra mala okamžite „visieť“ tlačová správa v angličtine s telefónnymi číslami aspoň na troch ľudí, ktorí dokážu odpovedať na otázky zahraničných médií. Ministerstvo malo tiež svoje stanovisko zverejniť cez YouTube, ktorého obsah by okrem verejnosti a blogerov mohli svetové médiá použiť ako súčasť svojich reportáží.

Kompetentní mali takisto monitorovať globálne médiá a proaktívne kontaktovať tie, ktoré našu krajinu kritizovali najostrejšie. Z asi dvesto článkov, ktoré som si prečítal, sa nemôžem ubrániť dojmu, že Erik Tomáš a spol. neurobili (takmer) nič.

Je naivné domnievať sa, že tento škandál Slovensko nepoškodí. Počnúc cestovným ruchom a končiac uzatváraním obchodných kontraktov. V Írsku aj v Británii prosperujú desiatky malých a stredne veľkých firiem, ktoré sú vedené Slovákmi a získavanie nových zákaziek môže byť pre ne problémom. Ich partneri môžu zareagovať: „Aha, vy ste z tej krajiny, čo omylom poslala do Dublinu bombu?“

Imidž každej značky, alebo krajiny či národa, je spojený s určitým obrazom, ktorý je zasa vyjadrením konkrétnej emócie. Po udalostiach posledných dní je to v prípade Slovenska obraz neúprimnosti, diletantizmu a neprofesionality. Bravo!

(Autor pracuje v Londýne ako stratég komunikácie)

http://www.twitter.com/MarkoMinka

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť