Tomáš Černák
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Vladimír Bačišin
Foto: www.kbministries.net
Aňa Ostrihoňová
Foto: Laynekennedy.com
Tomáš Mrva

SaS posilnila pravicu. A oslabila zdravý rozum

Nenormálna ľavica plodí nenormálnu pravicu a naopak. Dvadsať rokov po revolúcii je Slovensko stále krajinou extrémov, kde sa darí veľmi divným politickým zoskupeniam. Na oboch stranách.

V slovenských politických debatách sa často kladie otázka, na ktorú stranu patríte. Je to svet „buď/alebo“, aj keď v skutočnosti veľa ľudí patrí skôr do sveta “ani/ani” – sú úprimne zdesení z toho, čo sa u nás vydáva za ľavicu, čo však vôbec neznamená, že sú fanúšikmi pravicových strán a think-tankov vydávajúcich sa za pravicové strany.

Ľavica, priateľka zelených a homosexuálov?

Je dosť smiešne, že si Ficova strana za svoj názov pridala ešte aj slová Sociálna demokracia. Keby ňou bola, našli by sme v jej činoch naozajstné ľavicové témy a v jej vládnej koalícii aspoň trochu slušné strany. Namiesto toho sa nacionalisti zo Smeru spojili s primitívnou Slotovou a umierajúcou Mečiarovou stranou, ktoré sú známe akurát tak korupciou. Tá drží pohromade celú vládnu koalíciu.

Ľavica vo svete reprezentuje progresívne spoločenské prúdy. K jej témam patria práva menšín vrátane tých sexuálnych, ženská otázka a zelená politika. Pozrime sa ale, aké “zelené témy” sa počas tejto vlády riešia: na ministerstve životného prostredia sa menia ministri častejšie ako spodné prádlo, dôvodom však nie je to, že by našu krajinu neurobili dostatočne zelenou, ale to, že zbabrali kšefty.

Mnohé typicky ľavicové témy v politike Smeru nevidieť, viac ich vzrušujú sochy vtákov turulov, množstvo premiérovej intelektuálnej kapacity zabral jeho detinský boj s novinármi a ešte väčšie množstvo zastieranie podvodov. Takáto ľavica je len karikatúrou tohto slova, vo svojej podstate je konzervatívna a spiatočnícka. Jej refrénom je vyhrážka "veď my tým zlým kapitalistom ukážeme”, čo je prístup hodný ľavice zo začiatku päťdesiatych rokov. Šťastím je, že na to, aby sa Robert Fico stal Hugom Chavezom nemá ropu a na to, aby sa stal Fidelom Castrom nemá odvahu.

Slabinou ficovského ľavičiarstva je to, že neprináša žiadne podnetné myšlienky, ktoré by dokázali inšpirovať aj inak orientované politické strany. Napríklad britskí labouristi a konzervatívci si najlepšie nápady navzájom kradnú a mierne upravujú na svoj obraz, u nás sa ľavicové a pravicové strany od seba iba dištancujú. To potláča zdravý rozum a podporuje extrémizmus. Popularita starších stredo-pravých strán stagnuje alebo upadá, a tak je tento blok odkázaný na radikálnejšie plány nových strán. Most-Híd si zakladá na svojej nevýraznosti, takže manéž zostáva voľná pre SaS, ktorá má cirkusantstvo v krvi, aj keď na čele stojí smutný klaun.

Pravica, nepriateľka populizmu?

Najdivnejší slogan posledných rokov predviedol šéf strany SaS Richard Sulík s nápisom „Fešák nie som, ale hrám fér.“ Rovno tam mohol napísať „Som hlupák, ale som férový.“ Lebo len hlupák upozorňuje na svoje nedostatky. Ak mu ide o balenie žien, vo svojom veku by už mal vedieť, že sa to takto nerobí. Divná je aj predstava, že v politike ide o krásu. Nemá doma televízor? Politika je dávno známa ako šoubiznis pre škaredých, reči o fešákoch sú úplne nezmyselné.

Horší ako slogany tejto strany je jej populizmus. Jednoduché riešenia v našej krajine zaberajú, v politike strany SaS to vrcholí v plánovanom referende, kde sa nazbieralo päť nesúvisiacich tém. Počet poslancov, ich imunita, forma platenia koncesionárskych poplatkov, cena vládnych limuzín a voľby cez internet sú všetko ľúbivé, ale pre pre život krajiny nie až také podstatné témy.

Jediné skutočne potrebné referendum o rozdelení federácie sa nekonalo, ale už tretiu päťročnicu slovenskí politici rôzne referendá využívajú na zvyšovanie svojej popularity. Nejde im o to, či v ňom ide o podstatné otázky, či jeho výsledky budú pre niekoho záväzné (nebudú) ani o to, že sa na túto mimoriadne drahú zábavku musíme všetci poskladať. Ide o to, že sa o strane bude viac hovoriť a písať a že to zacvaká niekto iný. Riziko malé, benefity veľké.

Referendum využívajú opozičné strany vždy, keď sú bezradné a ich voliči rezignovaní. Z politicky nepodstatnej priamej voľby prezidenta spravili za Mečiara hlavnú tému, iróniou osudu je, že vďaka nej v úrade sedí už druhú sezónu Mečiarov bývalý poskok Gašparovič. Zberači a zberačky z SaS už majú vyše štvrť milióna podpisov a keď zozbierajú chýbajúcich 80-tisíc, môžme sa tešiť na ďalšie zbytočné referendum. Fico a spol. svojim verným zavelia ignorovať ho, z opozičných voličov príde len časť a referendum bude kvôli nízkej účasti neplatné. Nestane sa to po prvý, a bohužiaľ, ani poslednýkrát.

Zábavné na tom bude iba to, ako sa budú cez prípadné referendum správať ostatné opozičné strany. SDKÚ má starého nudného šéfa a KDH má nového nudného šéfa, takže sa asi budú správať odmerane, SMK a Most zrejme zaujmú opačné stanovisko, lebo sa už pár mesiacov hrajú, že sú to úplne odlišné strany.

Zlaté časy pre experimenty

Ako (bez znalosti toho, ako funguje štatistická chyba) vyrátal jeden z členov SaS, vznik tejto strany “posilnil pravicu”. Môže, ale nemusí to byť pravda. Nové strany majú nestabilných voličov, ktorí ani nie sú presvedčení, či vôbec pôjdu voliť. Strane SDKÚ odkázala, že kvôli nej môžu prepadnúť opozičné hlasy, táto panika je však prehnaná. Ak sa nestane čosi veľmi prekvapivé, v nasledujúcich parlamentných voľbách nepôjde oveľa a ak prepadnú nejaké opozičné hlasy, nič sa nestane. Fico určite zostane najsilnejším a zatiaľ je pravepodobné, že bude zostavovať novú koalíciu.

Takáto vyhliadka je ideálnym časom pre pravicové experimenty. Zatiaľ sú tu dve otázky: či SaS prekročí 5-percentnú hranicu a či sa do parlamentu dostanú obe maďarské strany. Most-Híd síce nevznikol z vnútornej potreby zachrániť svet, ale iba zo straníckych intríg a bitky o sponzora, svojich voličov si však evidentne táto strana našla aj inde než len u maďarskej menšiny, ktorá Bugára pozná dôvernejšie a nevidí v ňom iba zábavnú a neškodnú figúrku, ako si ho romantizujú Slováci.

Vľavo sa žiadne experimenty neočakávajú, všetci sa nechali pohltiť Smerom. Moderný ľavicový volič na Slovensku existuje, ale to je asi tak všetko. Osloviť ho nemá kto.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia