Tomáš Černák
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Vladimír Bačišin
Foto: www.kbministries.net
Aňa Ostrihoňová
Foto: Laynekennedy.com
Tomáš Mrva

Novoročný prejav prezidenta Gasparowitcha

Foto: Bratislavská župa, licencia Creative Commons

V paralelnom vesmíre X sa prezident zobudil ráno 9. januára 2014 vo veľmi energickej nálade. Možno to bolo tým expremiérom, čo sa rozprášil v Košiciach na mraky, a čestne to priznal. Možno dačím iným. Nevieme.

V každom prípade mu došlo, že jeho posledný novoročný príhovor bol úplne o ničom. Zavolal preto do RTVS, posadil sa znova pred kameru a prihovoril sa občanom naživo. My vám exkluzívne prinášame doslovný prepis:

Vážení spoluobčania,

Obraciam sa na vás ešte raz, pretože som si od Nového roka do Troch kráľov stihol uvedomiť hĺbku prázdnoty, ktorá na vás dýchla z môjho novoročného prejavu, ktorý som, a teraz to nebude vyzerať štylisticky dobre, predniesol na Nový rok.

Verte, nehovorí sa mi to ľahko, ale keďže sú toto moje posledné dni vo funkcii prezidenta republiky, uvedomil som si, že chcem zanechať vo vašich mysliach a pre Slovensko aspoň nejaký náznak odkazu.

Preto som sa rozhodol poslať svojich mediálnych poradcov preč a povedať vám konečne niečo sám od seba a od srdca.

Po prvé, ako ste si už mnohí všimli, nie som celkom v poriadku. Hoci práca, ktorú som celý život vykonával, nepatrí medzi najnamáhavejšie, roky sa podpísali na mojom zdraví – a to som sa v poslednom období vyložene, že šetril.

Skrátka a dobre, pre môj vek mi to už celkom nemyslí, a už vôbec nehovorí. Preto sa dopúšťam rôznych breptov a faux pas, ktoré mi, a to mi verte, dobre nepadnú, lebo si uvedomujem, že strápňujem nielen seba, ale aj vás.

Na druhej strane považujem za znak osprostievania našej spoločnosti, že si zo mňa na tento účet celé Slovensko uťahuje. Zo starenky, čo si roztrasenými rukami rozsype cukor po celom stole namiesto do svojej šálky, sa nesmejete, tak nechápem, prečo vám to nedochádza v prípade mňa.

Áno, priznávam, istý podiel viny na tom mám sám, pretože sa tvárim, že so mnou a našou krajinou je všetko v poriadku.

Ale povedzme, že aj ja som začal vidieť veci inak, a preto vám teraz hovorím, že nie je.

Takže takto: problém vášho prezidenta sa vyrieši už tento rok – do prezidentskej funkcie bude podľa všetkého inaugurovaný človek netrpiaci nedostatkami v oblasti vyjadrovania či myslenia. Žiaľ, celospoločenský pokrok v roku 2014 tak ľahko dosiahnuteľný určite nebude.

Predovšetkým tú máme spomínaný problém dlhoročnej debilizácie spoločnosti, ktorý budeme odstraňovať prinajmenšom tak dlho, ako vznikal. Začnime konečne. Napríklad tým, že učiteľov a ich prínos oceníme, uznaním aj finančne.

Zároveň pripomínam, že pri kultivovaní vedomia majú nezastupiteľnú úlohy elity a nimi kontrolované prostriedky masovej komunikácie. Tu chcem apelovať, aby svoj povinnosti plnili svedomitejšie a lepšie ako doteraz.

Ďalšia vec: politický život. Bol som minule na návšteve základnej školy, kde práve mali hodinu výtvarnej výchovy. Pri tej príležitosti som si všimol, že keď zmiešate modrú a oranžovú, dostanete hnedú.

To je symbol minuloročných župných volieb v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Musím sa čestne priznať, že ich považujem aj za svoju osobnú prehru. Ale aj za prehru našich hlavných politických strán, najmä SDKÚ-DS a Smeru, celej ponovembrovej politickej reprezentácie, ako aj za dôkaz zlyhávania ponovembrovej republiky.

Mimochodom, keď sme pri rozklade základov tohto štátu, musím uviesť aj ďalšie problémy, ktoré ste si v uplynulom roku určite všimli – voľby generálneho prokurátora, nezodpovedané otázky v súvislosti s kauzami Gorila, Malinová, Valko, stav na Ústavnom súde, Najvyššom súde, v našom vojenskom spravodajstve a pod.

Politológ by povedal, že štát ako garant spoločenskej zmluvy, zákonnosti a poriadku sa zasekáva.

Prostorekejší z vás by povedali, že taký bordel, aký v tejto krajine videli v roku 2013, tu už dávno nebol. A mali by pravdu, ale len čiastočne.

Čiastočne len preto, že tento rok bude v Slovenskej republike ešte väčšie čoro-moro.

Okrem explózie nečinnosti namiesto bezodkladného riešenia nahromadených problémov nás totiž čaká ohňostroj udalostí, od troch predvolebných kampaní, cez kultúrne vojny na fronte tradičnej rodiny a registrovaných partnerstiev, neustávajúcu legislatívnu smršť, až po mnohými spôsobmi sa prejavujúce prehlbovanie odcudzenia verejnosti od správy veci verejných, od našej republiky.

Chcem vám povedať, v tejto súvislosti a na záver – a to mojej kariéry, aj tohto prejavu – len jedno: nebuďte ako ja – neodkladajte si dôležité veci a pravdu na poslednú chvíľu – môže sa stať, že už bude neskoro.

Aj keď je to možno v kontexte toho, čo vás tento rok čaká, odvážne, chcem vás poprosiť: zúčastnite sa na voľbách, najlepšie aj ako kandidáti, a prejavte tak svoj názor, aký má byť váš nový prezident, Únia a komunálne orgány .

Je to jediná cesta, ako môžete zastaviť rozklad, ktorý sa republikou šíri. Žiaden činiteľ na to nemá ako jednotlivec dostatok síl. To je prekliatie a zároveň najväčšie plus demokracie.

Mohol by som ešte hovoriť dlho aj na iné témy, napr. o tom, v akom stave je krajina ekonomicky, rozpočtovo atď., ale ako som už povedal – necítim sa práve najlepšie, začínam byť unavený, a tak bude lepšie, keď na tomto mieste skončím.

Takže, čo mám hovoriť na záver? [Dramatická pauza, dlhšie ticho] Mal som rád život a mám ho rád. Žil som naplno, robil som naplno, dal som vám všetko. A čo teraz mám hovoriť?

Poďte, poďme si [pauza] zaspomínať.

Na jedného politika, veľkého bojovníka, ale predovšetkým človeka – na Borisa Nikolajeviča Jeľcina, niekdajšieho prezidenta Ruskej federácie.

Prezident Jeľcin urobil v televíznom príhovore 31. decembra 1999 to, čo od neho nikto nečakal. Vzdal sa moci, a možno ako prvá hlava Ruska, dobrovoľne odovzdal toto bremeno inému.

A nielen to. Pri príležitosti svojho odchodu poprosil spoluobčanov o odpustenie, čím vykúpil svoj podiel viny na „prekliatych“ deväťdesiatych rokoch minulého storočia, ako ich Rusi niekedy nazývajú.

Možno vás prekvapím, ale chcel by som tento svoj prehodnotený novoročný prejav skončiť jednoduchými slovami.

Takže: prepáčte mi, prosím, každý jeden z vás.

Ďakujem za pozornosť, pekný večer a dobrú noc.

(príhovor prezidenta republiky verne zaznamenal Slavomír Olšovský)

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť