Tomáš Černák
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Vladimír Bačišin
Foto: www.kbministries.net
Aňa Ostrihoňová
Foto: Laynekennedy.com
Tomáš Mrva

Kto je Nigel Farage (a jeho strana)

Deň po prvom slovenskom hlasovaní o eurovale sa záznam jeho vystúpenia v Európskom parlamente stal hitom na slovenskom internete. Tí, ktorí na Facebooku alebo YouTube označili, že sa im páči, si zjavne neuvedomili, že Nigel Farage je čosi ako britský Ján Slota, len menej pije.

Politické ovzdušie na Slovensku je v týchto dňoch natoľko otrávené, že odporcovia eurovalu sa rozhodli dokazovať vlastnú pravdu aj za podpory ľudí ako je Nigel Farage, ktorý v spomínanom vystúpení prirovnal predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa k Hitlerovi. Človek, ktorý dal klip na YouTube, túto narážku zjavne nepochopil a nazval ho Farage: Barroso v bunkri plánuje svetovú nadvládu.

Rovnako si noví fanúšikovia Nigela Faragea nevšimli, že vo svojej reči citoval ako ekonomickú autoritu Normana Lamonta, bývalého britského ministra financií. Toho Lamonta, ktorý bol vo funkcii počas Čiernej stredy v roku 1992, keď skolabovala libra a Británia bola nútená opustiť Európsky mechanizmus. výmenných kurzov. Takých odborníkov teraz naozaj potrebujeme.

Vráťme sa však samotnému Farageovi, ktorý je lídrom Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP), ktorá otvorene bojuje za vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. Navyše ostro vystupuje proti imigrantom.

Kampaň proti prisťahovalcom

Jej najnovší manifest z tohtoročných lokálnych volieb obsahuje také klenoty ako zablokovanie trvalej imigrácie na päť rokov, udelenie víz len tým, ktorých Británia potrebuje (kto o tom rozhodne?), žiadnu sociálnu podporu pre imigrantov, a teda aj Slovákov, počas prvých piatich rokov pobytu v krajine alebo zrušenie bezplatného prístupu k zdravotným službám pre ľudí, ktorí nemajú britské občianstvo. A to si Farage hovorí, že je libertarián.

Slovenskí obdivovatelia Nigela Faragea by nemali zabudnúť ani na nechutnú volebnú kampaň UKIP pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2004. Televízny klip sa začal strašením, že po rozšírení Európskej únie sa do Británie môže dovaliť 73 miliónov prisťahovalcov z východnej Európy. S úplne vážnou tvárou UKIP tvrdil, že tam potenciálne príde každý obyvateľ tohto regiónu. Keď už absurdita, tak absolútna.

Hneď za tým nasledovalo otvorené klamstvo, že Británia bola jediný štát EÚ, ktorý otvoril svoj pracovný trh. Nebola. Írsko a Švédsko urobili to isté. Podobných nezmyslov sa do necelých piatich minút zmestilo viac.

Spojencami UKIP v Európskom parlamente sú ďalší členovia skupiny Európa slobody a demokracie, medzi nimi aj patrón politickej kultúry u nás Slovenská národná strana alebo zoskupenia ako talianska Liga severu, Dánska ľudová strana alebo Praví Fíni. Skutočná smotánka európskej politiky.

Hulváti v Európskom parlamente

Farage bol donedávna na Slovensku známy najmä tým, že „prezidenta EÚ“ Hermana van Rompuya označil za človeka s charizmou mokrej handry. Keďže sa odmietol ospravedlniť , predseda Europarlamentu Jerzy Buzek mu strhol diéty za desať dní.

Britského europoslanca z toho asi hlava príliš nebolela, lebo pred dvoma rokmi sa pochválil, že na diétach a náhradách nákladov počas kariéry v Európskom parlamente, ktorá sa začala v roku 1999, vyinkasoval dva milióny libier. Vraj tým chcel dokázať, aký je systém prehnitý. Namiesto toho, aby ho zmenil, tak sa do toho bahna ponoril aj sám. Je to skrátka charakter.

Tvrdí, že ich nepoužil pre seba, ale na kampaň za vystúpenie Británie z EÚ. Na rovnaký účel použil UKIP v roku 2005 aj peniaze, ktoré dostávajú všetky strany v Európskom parlamente na informovanie o činnosti Európskej únie. Denník Times vtedy napísal, že to bolo asi prvý raz, keď sa peniaze použili proti organizácii, ktorá ich poskytla.

Ani jeho spolustraníci, súčasní či bývalí, nie sú predvojom morálneho obrodenia v európskej politike. Práve naopak. Ashley Mote, okrem iného autor pamfletov ako Chceme späť svoju krajinu alebo Preplnená Británia – imigračná kríza, bol v roku 2007 odsúdený na deväť mesiacov za neoprávnené prijímanie sociálnych dávok. Mote jednoducho neinformoval úrady o tom, že v roku 1996 začal opäť pracovať a poberal dávky ďalších šesť rokov. Spolu viac ako 65 tisíc libier. Strana ho vylúčila hneď, ako ho prokuratúra obžalovala.

Tim Wise si zase ulial 39 tisíc libier z peňazí, ktoré dostal na zaplatenie svojho asistenta. Wise dostával na asistenta tritisíc libier mesačne, ale platil mu len päťsto. Ak by Sunday Telegraph nevytiahol kauzu na svetlo sveta, za celé funkčné obdobie si mohol na úkor asistenta zarobiť až 180 tisíc libier. Najprv sa mu podarilo oklamať aj úradníkov Európskeho parlamentu, ktorý jeho prípad vyšetrovali, neskôr sa však priznal a dostal dva roky väzenia.

Do tretice všetko dobré – europoslanec Godfrey Bloom prerušil prejav nemeckého kolegu Martina Schulza, šéfa socialistickej frakcie, výkrikom Ein Volk, ein Reich, ein Führer. Keď ho predseda parlamentu Buzek vyzval, aby sa ospravedlnil, Bloom označil Schulza za nedemokratického fašistu.

Odmietanie eurovalu je legitímny politický názor, ale politici a priaznivci SaS si mohli nájsť aj o niečo inteligentnejších spojencov ako jedného z najväčších buranov v Európskom parlamente.

Dodatok: Aj Nigel Farage a jeho strana prechádzajú istým vývojom, ako dokumentuje aj tento rozhovor pre Guardian.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť