Tomáš Černák
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Vladimír Bačišin
Foto: www.kbministries.net
Aňa Ostrihoňová
Foto: Laynekennedy.com
Tomáš Mrva

Koľko chleba potrebujú ruské hry? Žiaden

Dmitrij Anatolievič Medvedev

Ruský prezident v dráme Rossija, vperjod! V hlavnej úlohe – Dmitrij Anatolievič Medvedev. Vo vedľajších úlohách – ruský ľud. Ďalej hrajú – ONI. Podarí sa hlavnému hrdinovi zachrániť svet?

Maďarský rusista Ákos Szilágyi koncom deväťdesiatych rokov tvrdil, že v Európe neexistuje väčšmi postmoderná krajina ako Rusko. Rusko „simulované“ - Rusko „v obraze“, ponorené do večnej hry. Na pódiu defiluje „prostoj mužik“ Jeľcin na tanku, „červená hrozba“ – Zjuganov, „finanční bojari“ – oligarchovia, Putin, ktorý sľubuje „močiť“ teroristov v záchode. A teraz tu máme aj nasledovné: prezidenta (aby sme sa vyhli nedorozumeniam – myslím tým Medvedeva) najväčšej krajiny sveta, ktorý si sadá k písaciemu stolu, zaujíma pózu á la Lenin v Smoľnom, sústredný, pohrúžený do vlastných myšlienok, s bôľom na duši píše slová adresované národu – článok, v ktorom sa hovorí o „primitívnej surovinovej ekonomike, chronickej korupcii, paternalistickom zmýšľaní, nestabilnom Kaukaze a demografickej kríze“.

Medvedev je od svojho nástupu na post prezidenta v tieni Putina. To je štatisticky dokázateľný fakt. Stačí si pozrieť zopár vydaní Novostej Prvého kanála. „V obraze“ zostáva lídrom jeho predchodca. Ak má byť jeho proklamácia na stránke internetového denníka Gazeta.ru pokus o vymanenie (pripomínam, že stále hovoríme o obraze), je to pokus dosť nešikovný. Nevhodne zvolený titulok Rossija, vperjod!, ktorý nás prenesie do skôr do športovej arény a nie do ťažko skúšaného Ruska našich dní, si pre začiatok všímať nebudem. Skúsim sa pozrieť na jeho článok ako na akt komunikácie.

Medvedev alias vysielateľ správy sa prihovára národu a žiada ho o pomoc pri riešení strategických úloh. Nikto, kto má aspoň aký-taký zmysel pre realitu samozrejme neverí, že prezident sa naozaj chce obklopiť vizionármi a s ich pomocou „prestavať“ Rusko. A národ? Od toho sa zrejme očakáva maximálne to, že použije šiesty zmysel sovietskeho človeka a bude mať „čuvstvo glubokogo udovletvorenija“ (pocit hlbokého uspokojenia). Jeho reč sa tvári ako výzva, spĺňa však inú funkciu –Medvedev udržiava kontakt, skúša, či funguje kanál a prehovorí, aby nezostal ticho. A potom nasledujú slová, o ktorých sa hovorilo vyššie, že „dvadsať rokov búrlivých reforiem neoslobodilo krajinu od ponižujúcej surovinovej závislosti“, že „terajšia ekonomika do veľkej miery ignoruje potreby človeka“ a „ruské výrobky sa nevyznačujú veľkou konkurencieschopnosťou“.

Aby sme boli spravodliví, diagnóza bola stanovená správne, za zmienku stojí však to, akým spôsobom je vytvorený kontext – kto sú tí dobrí - MY a kto sú tí zlí - ONI. Medvedev sa cíti ako súčasť národa – MY a ONI – efemérna skupina vlastníkov, riaditeľov, úradníkov stojí na strane druhej. Akcenty sú rozostavené – verejné kajanie sa tentokrát nekoná. Skúsim sa vžiť do kože ruského občana a predstavujem si ako sa asi cíti keď číta nasledovné riadky: „Musíme vytvoriť (MY – to ako MY alebo VY?... alebo ONI?) moderný efektívny súdny systém, ktorý bude fungovať v súlade s novou súdnou legislatívou a bude sa opierať o moderné chápanie súdneho systému“ a ďalej „Dosiahnuť líderstvo tým, že sa budeme spoliehať na ropnú konjunktúru nie je možné. Treba pochopiť komplikovanosť našich problémov. Treba o nich otvorene diskutovať, aby sme mohli pristúpiť k činom (to je ako namierené do VAŠICH alebo NAŠICH radov?)“ alebo „Máme šancu vybudovať nové, slobodné, prekvitajúce, silné Rusko (kto má šancu? VY? MY? ...alebo nebodaj MY s VAMI?)“.

Nepokoj narastá s každým slovom. Jeho slová, tak po bachtinovsky, „voňajú“ inými kontextami, počuť v nich „cudzie hlasy“ – okrem iného aj rétoriku opozície. Nie je napokon náhodou, že svoj článok publikoval v gazete.ru, ktorá nikdy nepochlebovala súčasnej garnitúre. Zároveň sa však nedokážem zbaviť pocitu, že vysiela signály aj smerom k SVOJIM (teda súčasnej vládnej garnitúre). Medvedev naberie rýchlosť a zrazu brzdí. „Nesmieme samozrejme zveličovať. Mnohé veci sa robia. Rusko pracuje“ alebo „Zhon a nepremyslené politické reformy v našich dejinách neraz vyústili do tragických následkov“. Rusko stále zostáva v jeho slovách krajinou, ktorá „poskytuje ochranu malým národom čeliacim hrozbe zotročenia alebo zničenia" (reč je o Južnom Osetsku). To sú momenty v jeho posolstve, ktoré bránia tomu, aby sme jeho prejav označili za revolučný. Kontroverzný? Možno. Nerozhodný. Určite.

A zámer ten nám samozrejme uniká. Dávno zabudnutá kremlinológia dnes zažíva svoju renesanciu. Prečo prezident hovorí to, čo hovorí a hovorí to tak, ako to hovorí. Keď pri otvorenom okne zahlásim, že mi je zima, očakávam, že sa niekto postaví a okno zavrie. Čo zamýšľa prezident, ktorý opakuje opakované? Viete, čo by mohla byť najhrozivejšia odpoveď – absolútne nič. Chlieb a hry pre Rusko v čase krízy. Len bez toho chleba.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť