Tomáš Černák
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Vladimír Bačišin
Foto: www.kbministries.net
Aňa Ostrihoňová
Foto: Laynekennedy.com
Tomáš Mrva

Eurovalhalla – zemiakovská tragikomická opera v troch dejstvách

(In: Veľká slovenská encyklopédia, rok vydania 2050) Amatérsky súbor z Vodného vrchu otvoril svoju jesennú sezónu 2011 skutočne nevšedným kusom. Toto divadielko, niekedy označované aj ako najvyšší zábavodarný orgán (NZ SR), predviedlo totiž výnimočný majsterštuk, ktorý v nemom úžase sledovali v priamom prenose (vďaka Bohu bez titulkov) nespočetní diváci doma aj v zahraničí.

Dnes je toto dielo takmer zabudnuté. Keďže sa v ňom však snúbia v postmodernej koláži klasické operné klenoty, írečité domáce pôvodiny, ba dokonca aj prvky country, musíme tento chef-d'œuvre odrážajúci dobové zemiakovské myslenie (pozri heslo Domáce filozofické smery na prelome storočí) rozhodne čitateľom našej encyklopédie pripomenúť.

Autor tohto najsledovanejšieho zemiakovského kusu nie je známy, vo všeobecnosti sa však Eurovalhalla pripisuje majstrom klasických zápletiek, donovi Fizzovi Rossovi a signorovi Nicolasovi Dsurindo. Na otázku autorstva, žiaľ, ani dnes ešte nevieme poriadne odpovedať, isté je však, že ak aj menovaní maestrovia Eurovalhallu nenapísali, minimálne si v nej zahrali vcelku zaujímavé role.

Stručný obsah opery

V prvom dejstve sledujeme, a to na pozadí krízy suverénneho dlhu Grécka, ktoré na javisku zastupuje syr feta a fľaška Metaxy, rodiaci sa vzťah dvoch mladých ľudí - bohatiera Ricarda (v kostýme SaSupermana) a nežnej Yvette.

V pozadí sa zmráka na ďalšiu finančnú krízu, neurotické sláčiky naznačujú volatilitu trhov, plechy trúbia o hrozbe zavlečenia nákazy – zaľúbenci však v ošiale citov nevidia tieto chmúry.

Ich dni plnia navrávačky: Ricardo drží v ruke balónik, neskôr ho púšťa, čím znázorňuje prchavosť života aj lásky. Následne, po konzumácii vzťahu, podobne ako Figaro, don Ricardo spieva áriu Cinque, dieci, venti, trenta, nemeria však priestor na manželskú posteľ, ale počíta, aký by mal byť správny príspevok Slovenska do eurovalu.

Láske udatného Ricarda a nežnej Yvette (La Ci Darem La Mano) však neprajú dve hlavné záporné postavy tejto tragifrašky. Prvým z nich je don Fizzo Rosso, zlé knieža temnôt, ktorý v zvláštnej, až freudovskej negácii svojej túžby ochraňovať nežnú Yvette, usiluje o jej totálne zničenie. Druhým zloduchom sa zdá byť signor Nicolas Dsurindo, ktorého motívy však divák v prvom dejstve nepozná.

Druhé dejstvo

Kríza za kulisami sa stupňuje (Götterdämmerung), nežná Yvette však plná citov k ľudu a aj k Ricardovi, nemá pre časté romantické árie prekypujúce emóciami čas na riešenie iných ako vnútorných problémov. Túla sa po svete sem a tam, občas niečo sľúbi, čo však poburuje hrdinského Ricarda, ktorý by chcel mať krehkú Yvette len pre seba a vie, že má jediný pravdu. Verejne jej aj so svojimi Zelenáčmi v parlamente prejaví lásku vyložením tabuliek a ubezpečuje ju, že s ním je v bezpečí.

Vyvrcholenie

V treťom dejstve prichádza čas rozhodnutí, čas kuť železo, medzičasom už značne vychladnuté (Il trovatore - Anvil Chorus).

Božská Yvetta sa musí rozhodnúť, či podľahne zvodnému Ivanovi (Kuda, kuda), alebo zostane s hrdinským Ricardom. Don Fizzo Rosso stupňuje svoj nátlak. V tom prichádza signor Nicolas Dsurindo a ponúka Yvette svoj prešibaný plán: má vystaviť Ricarda skúške – buď ja, alebo tvoja práca, vyber si, čo je pre teba dôležitejšie. Neskúsená Yvette uverí signorovi Nicolasovi. Ricardo plný pochybností o vrelosti citov Yvette a tušiaci záujem Ivana nakoniec Yvette hovorí nie, tá v slzách odhadzuje do ringu uterák, ktorý stále nosila okolo krku, a politicky zomiera.

Nad jej bezduchým telom štyria figliari spievajú áriu o spáse, Ricardo v diaľke máva nad hlavou palošom finančnej disciplíny a hrozí socialistickou apokalypsou (The People Are The Heroes Now).

Kritické prijatie a dobový ohlas

Toto vrcholné dielo zemiakovskej opernej tvorby zaznamenalo obrovský ohlas. Nebolo snáď burzy, kde by sa netešili na jeho reprízu. Pre mimoriadny úspech impresáriovia z Vodného vrchu prisľúbili zopakovanie čo najskôr, v záujme občerstvenia divákov však napokon pripravili alternatívny koniec.

Aj napriek obrovskej pozornosti, ktorý celý tento spektákel priniesol Zemiakovu, neboli niektorí ľudia spokojní. Napríklad kritik Štefan Hríb (pozri tu alebo tu) ho odsúdil, ba dvakrát, príkrymi slovami.

Za zmienku okrem kvalitnej predlohy, ktorou Eurovalhalla bezpochyby je, stoja aj výkony protagonistov. Špičkovo sa predviedli nielen hlavné postavy tejto drámy, ale aj postavičky vedľajšie. Jemná Yvette vo svojej role excelovala, jej hlas sa v prvom dejstve akoby vznášal na anjelských krídlach nádeje, aby v treťom dejstve prepadol do plačlivého náreku nad stratenou láskou. Hrdinský tenor Ricarda bol jedinečný na domácej, ba čo viac na celosvetovej scéne, a to sa v oných časoch v boji proti kríze morili iné kapacity.

Okrem nesporných kvalít hlavných záporných postáv načim spomenúť aj podružnejšie figúrky tohto zemiakovského opusu. Poslanec Pomätovič sa zaskvel v postave Narcisa, ktorý chce do poslednej chvíle spasiť lásku Yvette a Ricarda, a tým aj celý svet. Kvarteto OKS, ktoré sa muselo vyrovnať s úlohou čajového odvaru z Tea Party. Národná a spravodlivá Anna, ktorá skvelo podala tragický nárek nad vekom a mužnosťou euroúradníkov.

To, že neexistujú malé role, len malí herci, však výborne napokon osvedčil aj ďalší člen ansámblu Zelenáčov. Hoci sa zdalo, že ťažko možno prekonať známeho herca Milana Kňažka, ktorý sa špičkovo svojho času zhostil životnej úlohy ministra kultúry, naša krajina nikdy nebola chudobná na talenty.

Dôkazom toho je pán herec Emil Horváth ml., ktorý veľmi presvedčivo počas celého trvania Eurovalhally stvárňoval rolu Jozefa Kollára, „tímlídra pre verejné financie a finančný trh“, verného to pobočníka Ricarda v boji proti socializmu.

Vďačná krajina mu preto za skvelý umelecký výkon vo vedľajšej úlohe rada udelila titul zaslúžilého umelca.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť