Tomáš Černák
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Vladimír Bačišin
Foto: www.kbministries.net
Aňa Ostrihoňová
Foto: Laynekennedy.com
Tomáš Mrva

Ako matovičovci o panictvo prišli

Naľavo nuda, napravo rušno. Tento obraz panuje v slovenskej politike už niekoľko rokov a zdá sa, že pravica vo vzniku nových strán našla recept na prežitie.

Robert Fico pohltil všetko čo mohol. Koniec konkurencie je začiatkom konca ako takého, aj keď šialene vysoké preferencie zatiaľ hovoria o niečo inom. Naľavo akoby umrela všetka spontánna iniciatíva, len z času na čas sa objavia dobre dotované pokusy toho istého podnikateľa o presadenie novej ľavicovej strany. Prvý bohatý, ale duchovne vyprázdnený projekt niesol meno novej SDĽ, teraz to skúša so stranou s populistickým názvom 99 percent.

Evokuje situáciu, že sme všetci len takí bezbranní chudáci, ktorých ovláda panujúca menšina. Okrem obrovskej kampane strana zatiaľ zaujala iba tragikomickou epizódou, keď sa Juraj Mesík a Eduard Chmelár raz pretrčili na tlačovke strany a potom od všetkého odskočili. To bol možno posledný zaujímavý moment spojený s touto stranou.

Charizmatovič a jeho cároviči

Oveľa lepšie na to ide Igor Matovič. Spolu s troma menej výraznými kolegami sa zviezol na kandidátke SaS a do ďalších volieb už ide sólo. Za rok a pol sa dostatočne popretŕčal. Evidentne si ho obľúbili nielen médiá, ale podľa prieskumu Focusu spred pár dní aj päť percent voličov. Symbolické bolo, že o dve desatiny predbehol samotnú SaS, ktorá si pri páde vlády myslela, že sa z nej stane líder pravice (pár dní predtým v sebe evidentne videli lídrov celej Európy).

Matovič predstiera, že buduje čosi ako antistranu zloženú z nezávislých osobností, ktoré budú aj po zvolení konať nezávisle. Zo samotnej podstaty fungovania slovenskej politiky je to nezmysel, ale ilúzia je to príťažlivá. Na rozdiel od Jána Budaja, Zuzany Martinákovej a iných fénixov slovenskej politiky mu to ešte dosť veľa ľudí verí. Nedávno zverejnená kandidátka nasvedčuje, že nepôjde o žiadnu antistranu, ale variáciu KDH. Konzervativizmus z kandidátky len tak srší.

Z Igora Matoviča sa stáva akási obdoba Bélu Bugára. Je jedno čo je v pozadí, mnohým ľuďom sa na ňom čosi páči. Chlapčenská bezprostrednosť, úsmev a šarm stačia. Aby sa to vyvážilo, na čelo kandidátky postavil nudného fyzika, ktorý v diskusnej televíznej relácii svojho času po tabuli kreslil matematické vzorce, aby nám dokázal, aký je múdry. Ale v strane sa nájdu aj príťažlivejšie osobnosti, Matovičovým korunným princom, ktorý mu môže sekundovať v žartíkoch a charizme, bude zrejme novinár Eugen Korda, príjemné osvieženie slovenskej politiky.

Strana nepobozkaná

Každá nová strana sa rada tvári panensky, aby dobre kontrastovala s tými starými, ktorých by sa mal volič vyvarovať. Matovičovici však už o svoje panictvo prišli viackrát, aj keď môžeme mať iný názor, ktorý bod bol tým ústredným. Mohlo to byť už pred rokom a pol, keď sa im podarilo dostať do parlamentu. Mohol to byť pred pár týždňami, keď sa podieľali na páde vlastnej vlády, hoci si všetku kritiku odniesli sulíkovci. A mohlo to byť aj minulý týždeň, keď sa im prihodili hneď dve iniciačné udalosti – kandidátkou definitívne potvrdili svoje farby a krátko na to prekročili v prvom prieskume magickú hranicu piatich percent.

Na konci toho istého týždňa sa Róbert Fico nechal počuť, že by slovenskej politike prial, aby sa v nej prestali objavovať poloblázni. Nevieme presne, koho tým mal na mysli a či hovoril aj do vlastných radov či nebodaj priamo k sebe, ale už teraz môžeme rok 2012 predbežne vyhlásiť za Rok polobláznov. Ak teda nepríde spomínaný koniec sveta. V každom prípade bude veselo.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť