Tomáš Černák
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Vladimír Bačišin
Foto: www.kbministries.net
Aňa Ostrihoňová
Foto: Laynekennedy.com
Tomáš Mrva

Aj varenie si vyžaduje politické rozhodnutia

Nicole Kidman v snímke The Hours

Včera na mňa zo schránky vypadol ženský časák, meninová pohľadnica pre čávesa od mojej mamy a bezprízorný balíček cukríkov. V duchu som si zakonšpirovala nad tým, či v tých Hallskách nie je ploštica alebo antrax, súc poučená divokejšími obdobiami svojho života, keď som si pravidelne nachádzala spľasnuté duše na aute.

Ukázala som darček čávesovi, ani brvou nemihol a utrúsil, že asi tajný ctiteľ. "Mohol dať radšej obálku," napadlo mi spontánne.
Ale aby to na mňa nevrhalo zlé svetlo, moja paranoia i korupčné sklony sú v normále, akurát som v uplynulých dňoch podstúpila výdatný priming: kontemplovala som o moci ako takej a čítala pritom všetko dostupné o českej kauze, Snowdenovi a chudákovi Babišovi.

No a tiež som si osviežovala fundamentálne poznatky z Maxa Webera - to je inak mimoriadne osviežujúce čítanie, vrelo by som ho odporúčala najmä Andrejovi Kiskovi, ktorý to rozbalil so sloganom "Nie som politik, nemám straníckych kolegov, ale mám priateľov." Max by ho nazval politickým dieťaťom, ja veru aj horšie, ale neurobím to, lebo človek nikdy nevie, náhodou pani Iveta nebude kandidovať a pán Kiska ešte vždy môže nahajrovať ozajstných stratégov zo Schwarzenbergovho tímu, ktorí dokázali aj také drobnosti ako nezrozumiteľnú dikciu, permanentné usínanie a cudzokrajnú manželku ošetriť. Takže pŕŕ, vravím si, blbé nemiestne komentáre patria mojej minulosti.

Apropo, pani Iveta: môj obľúbený politický mysliteľ Adam Znášik minule tvrdo narazil, keď sa facebookovým masám, aj takým tým inteligentnejším, snažil vysvetliť, že medzi Evitinou knihou o Monike a Krajinou hrubých čiar až taký diametrálny rozdiel nebude. Nuž ono ľudia majú radi svojej istoty a aj si ich zaslúžia, neberme im čierno-bielu pravdu, lebo 50 odtieňov šedej ich zbytočne znervózňuje, kto má už v dnešnej dobe čas hľadať komplexnejšie uchopenie témy. Ja pracujem za vás, tu máte v kocke všetko podstatné, čo by ste mali vedieť o témach, ktoré rozhýbali internet:

- Ten povyk okolo Babišovej akvizície ma dosť že otravoval a reči o berlusconizácii českého mediálneho priestoru ešte viac. Keď chcete výraznejšie upraviť všeobecné povedomie, netreba sa zbytočne exponovať, to sa vlastne netreba nikdy, ksicht máte len jeden, takže normálka, hlavne potichu: spriatelený hýbateľ v príslušnom periodiku vám už pozdrží témy, ktoré sa nemajú rozbabrávať, a tým zle zaplateným deťom s čerstvučkým diplomom zo žurnalistiky predhodí inú kosť. Starší, lepšie zorientovaní harcovníci sú opatrení dvojako: jedni si bez poryvu mysle odskakujú na vianočné kapustnice politických strán a už vedia, ako majú písať, no a tí druhí, veční idealisti, formujú verejnú mienku s pocitom boja za ušľachtilú vec. Podobne ako Milton Erickson, ktorý pri svojej hypnoterapii svojvoľne rozhodoval o tom, čo je pre pacienta dobré, tak aj títo rojkovia nepochybujú o tom, že ich esejky s vysokým stupňom biasu slúžia blahu spoločnosti.
(Mne inak nevadí, že všetci tí, čo si o sebe myslia, že myslia, majú v hlave skrátenú asociáciu Fico je zlo, ja sa len pozastavujem nad tým, že asi tak ôsmi z desiatich by mali pri podpornej argumentácii svojej tézy veľmi prerývaný prejav, lebo viac si od svojich mienkotvorcov neodniesli.)

- Aby to neznelo povýšenecky: nie je namieste nad povrchne informovanými pohrdlivo odfrkovať, lebo aj taký borec ako Paul Krugman najnovšie demonštroval úplnú neschopnosť chápať širšie súvislosti, keď na vlne pobúrenia nad tým škaredým všeobjímajúcim programom špicľovania napísal nekonečný traktát o Orbánovom programe sledovania vládnych úradníkov. Bol plný referencií na Orwella, tak som to dala na posúdenie svojmu čávesovi s triezvou mysľou, ktorý s kľudom pragmatika vyhlásil, že je to len populistické gesto a taktiež odkaz pre dotknutých, aby si teda pochybné praktiky riešili niekde na parkovisku, a nie priamo v úradovni. Lebo nezabúdajme: ľud baží po krvi a spravodlivosti.

"

Lebo nezabúdajme: ľud baží po krvi a spravodlivosti.

"

- To sa napokon ukázalo aj v Českej republike. Bystrejší idealisti zoširoka špekulovali o tom, čo korupcia je a čo už nie, tí úplne naivní sa nekonštruktívne pohoršovali, no a realisti nechápavo poukazovali na to, že politika predsa nie je nedeľná škola a systém obchodov "niečo za niečo" k nej patrí odjakživa. Mne je úplne šumafuk, či je za tým mocenský boj, niečo s Temelínom a výletom do Moskvy, český model však poukazuje na pár vecí, ktoré si zahodno pripomenúť: napríklad že silové zložky sa tak nevolajú len tak pre nič za nič a že s korupciou je tá potiaž, že s jej definíciou v špecifickom prostredí politiky možno nakladať takmer úplne arbitrárne. Kto chce psa biť, bazuku si nájde.

- Pre mňa osobne táto kauza znamenala akurát to, že mi znechutila inak obľúbený Respekt, ktorý ešte pred pádom vlády priniesol otrasnú anti-nečasovskú agitku, nepodpísanú autorom z úplne iných dôvodov, ako to robia v Economiste, takže mi potom vôbec nebolo ľúto, že sa mi ďalšie číslo na kompletku rozmočilo v bahnistých vodách Mošonského Dunaja. Ale nech nekecám, vlastne ma aj hlboko zasiahlo, že Janko Jesenský aj Kalinčiak zjavne drali svoje perá nadarmo, lebo povážlivé množstvo ľudí akosi poslabšie chápe, ako funguje politika. Vráťme sa k tomu Weberovi, majte strpenie, nebudú to žiadne elaboráty.

- Politika je snaha o podiel na moci a - čo je trochu menej šarmantné - niekde tam na pozadí má násilie monopolizované štátom. Hierarchické usporiadanie, teda to "panstvo človeka nad človekom", úplne logicky pracuje s poslušnosťou, ktorá sa získava tromi prostriedkami: strachom, sledovaním rôznych záujmov a nádejou na odmenu, či už materiálnu alebo v podobe spoločenskej cti.

No a to je všetko priatelia. Dobrý politik vie, kto ho drží za gule (a čím) a tiež čo komu dlží, a v opačnom smere zas ovláda umenie, ako uchopiť miešok potenciálnych ohroziteľov a rozpoznať, komu ponúknuť láskavosť na úver. A v prípravnej fáze by mal aspoň jeho tím, keď už nie sám vodca, dokázať empaticky vycítiť nálady v spoločnosti - teda či sú navýsosť zištné alebo indikujú potrebu pozdvihnúť ducha - lebo práve podľa toho svedomitý politik operuje s prísľubom dvojnásobných platov alebo slušnosťou a pokorou. Len tomu nesmie uveriť, lebo smrteľným hriechom politika je nedostatok odstupu a to už sme tu mali, však nemusím menovať.

K tomu Snowdenovi sa mi už fakt nechce, lebo to hovorí môj obľúbený politický mysliteľ tiež, že tá politika aj tak každého len otravuje.

Ja som už svoje politické rozhodnutie nadnes učinila: keďže vďaka písaniu nestíham navariť plnenú papriku, môj čáves sa bude musieť uspokojiť s prostými pečenými zemiakmi s bryndzou, ale určite to strpí, lebo vie, že jeho trpezlivosť mu prinesie iné benefity v budúcnosti.

Dávajte si pozor, čo lajkujete. Boh s vami.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť