Vladimír Bačišin
Foto:  Kristina Alexanderson (flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Matt Blaze (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Ilya Dobrych (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Tomáš Mrva
Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Lucia Rakúsová
Foto: www.pixelator.be
Tomáš Mrva

Všetci proti Googlu

Aj keď sa niekedy môže zdať, že trh internetových vyhľadávačov ovládla jediná firma, ponuka je oveľa bohatšia. Už niekoľko firiem dokonca sľubovalo, že zosadí Google z trónu. Zatiaľ neúspešne.

Spoliehajú sa na to, že trh je pomerne nestabilný a mnohí priekopníci z 90. rokov už dávno upadli do zabudnutia. Veď si len spomeňte, kedy ste naposledy vyhľadávali cez Altavistu, Lycos alebo Ask Jeeves. WebCrawler, označovaný za prvý full-textový vyhľadávač, dnes už slúži len ako metavyhľadávač, ktorý kompiluje výsledky najväčších vyhľadávačov a ponúka ich v kompaktnej podobe spolu s informáciou, odkiaľ ich získal. Niekoľko ďalších prvotných vyhľadávačov už úplne zaniklo. To však ani zďaleka neodradilo nových adeptov.

Bi(n)g Bang?

Ani zďaleka neprekvapuje, že najnovším vyzývateľom je Microsoft, ktorý v júni prišiel s Bingom, nástupcom svojho nie príliš úspešného produktu Windows Live. Prvé reakcie boli pozitívne a Bing si na americkom trhu získal približne deväťpercentný podiel. Nie je to nič prevratné, ale keďže jeho technológiu bude na základe nedávnej dohody používať aj Yahoo, Microsoft tak bude nepriamo kontrolovať zhruba štvrtinu amerického trhu, čo nie je ani zďaleka zanedbateľné.

Povzbudením pre neho môže byť aj výskum agentúry Forrester Research, podľa ktorého len dvadsať percent užívateľov v USA používa výlučne Google. Ostatní ho kombinujú s Yahoo, vyhľadávačmi Microsoftu (v čase výskumu ešte Bing nebol spustený, takže to boli MSN Search a Windows Live) alebo Ask. O tom, že kvantita nemusí vždy znamenať aj kvalitu, svedčí aj to, že respondenti považovali Yahoo a Microsoft za lepšie z hľadiska obsahu, ktorý sa týka správ, financií a médií a v počte nastavení ako domovskej stránky dokonca prevýšili Google.

Cintorín padlých bojovníkov, ktorí vyzvali Google na súboj alebo to aspoň predstierali a utrpeli fiasko, obsahuje aj také veľké mená ako Amazon alebo Wikia, komerčná odnož Wikipedie. Zatiaľ čo Amazon, keď zistil, že s vyhľadávačom A9 Google neporazí, ho aspoň špecializoval na vyhľadávanie v internetových obchodoch, predovšetkým sebe samom, Wikia svoj neúspešný produkt Wikia Search úplne zavrhla a keď sa naň pokúsite dostať, presmeruje vás na Wiki Answers.

Aspoň niečo

Tí, ktorí sebakriticky zhodnotili, že bojovať proti „Googliášovi“ asi nemá momentálne veľký zmysel, sa pokúšajú nájsť aspoň nejakú štrbinku, kam by sa mohli vopchať a dominovať na svojom malom piesočku doplnkových a alternatívnych služieb. Najambicióznejším takýmto projektom je Wolfram Alpha, spustený v máji 2009. Hoci ho niektorí „odborníci“ považovali za potenciálneho konkurenta Googlu, jeho tvorca, britský matematik Stephen Wolfram tvrdil, že to má byť vyhľadávač overených faktov, a teda svojou podstatou skôr encyklopédia.

Aj keď Wolfram Alpha ponúka množstvo faktov v prehľadnej forme, jeho obsah je stále pomerne prázdny. Napríklad moja snaha zistiť, ako sa vyvíjal počet obyvateľov Palestíny od roku 1948 alebo HDP Československa počas jeho existencie, neviedla k žiadnym relevantným výsledkom. Ak sa chcete dozvedieť fakty povedzme o Tomášovi G. Masarykovi, budete ich hľadať márne, lebo Wolfram Alpha o takej osobe nič nevie. Navyše ako výtvor Angličana, trpí pokročilou jednojazyčnosťou, takže vyhľadávanie v slovenčine (alebo trebárs aj nemčine) prakticky nie je možné.

Na inú skupinu užívateľov sa zase zameriava Collecta, ktorá sľubuje výsledky z webu v reálnom čase. Výsledkom je nie príliš prehľadný zoznam poväčšine irelevantných odkazov, ktoré môžu byť užitočné naozaj len pre niekoho posadnutého neustálym sledovaním istej témy. Rovnako nepresvedčivo pôsobia aj ďalšie podobné služby (ITPints a Scoopler), aj keď ako poľahčujúcu okolnosť im treba priznať, že sú zatiaľ v beta verzii.

V Googli teda nateraz žiadna panika nehrozí, aj keď vo svete médií sa nikdy nedá s určitosťou povedať, z ktorej strany príde úder. Keď v Británii vyšlo prvé číslo denníka Sun, v redakcii Daily Mirroru otvárali šampanské, lebo boli presvedčení, že projekt je odsúdený na neúspech. Dnes je Sun jednotkou na trhu a v Daily Mirrore už možno nemajú ani na poriadne šampanské.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť