Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Tomáš Mrva
Foto: Matt Blaze (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva

Revolučnejší ako internet

Foto: Flickr.com (Anthony Catalano

Dnes vnímame internet ako prevratnú technológiu, ktorá zásadne zmenila náš spôsob komunikácie. V skutočnosti ide však len o inováciu. Skutočnou revolúciou bol úplne iný vynález – telegraf.

Dnes ide v podstate o mŕtvu technológiu. Slovak Telekom odpojil poslednú telegrafnú ústredňu v januári 2007. Historicky je však význam telegrafu nespochybniteľný. Nikdy v dejinách sa komunikácia nezrýchlila rádovo tak výrazne ako po vynájdení „úžasného stroja“, ako ho súčasníci nazývali.

Prevratnosť telegrafu spočívala v tom, že prvý raz sa efektívne oddelila komunikácia od prepravy informácií. Vznikol svet takmer okamžitej komunikácie. Hovorilo sa dokonca o „zničení priestoru a času“. V porovnaní s tým, ako sa rýchlosť prenosu informácií len pomaly menila v predchádzajúcich storočiach, to ľuďom naozaj muselo pripadať až neskutočné.

Samozrejme, aj predtým existovali rôzne formy ohňových, dymových, svetelných a hlasových signálov na prenos informácii, ale ich rozsah a význam sa zďaleka nedá porovnať s telegrafnou sieťou.

Znamenalo to, že do polovice 19. storočia trvalo aj niekoľko dní alebo týždňov, kým sa aj mimoriadne dôležité informácie dostali k adresátom. Hugh Barty-King v brožúre o prvých päťdesiatich rokoch telegrafu spomína, že správa o vyhlásení nezávislosti USA zo 4. júla 1776 sa do Londýna dostala až 21. augusta.

V roku 1782 zase padol ostrov Menorca do rúk Španielov. Britský veľvyslanec po príchode do vlasti zistil, že tam o tom ešte nevedia. Ostrov teda poistil na 30 tisíc libier práve proti takejto možnosti. Takmer sa mu to prepieklo.

Viktoriánsky internet

Treba priznať, že telegraf dnes vyvoláva takmer nostalgické spomienky a britský spisovateľ Tom Standage ho dokonca nazýva viktoriánskym internetom. Jeho používanie však bolo dosť komplikované a aj relatívne drahé. Ako pripomína Andrew Odlyzko vo svojich dejinách telegrafu, na konci 19. storočia pripadal v USA menej ako jeden telegram na osobu ročne. Nebola to teda žiadna masová záležitosť.

Vo všeobecnosti sa za tvorcu prvého skutočne funkčného elektrického telegrafu považuje Samuel Morse. To však nesmiete tvrdiť v Británii, kde trvajú na tom, že telegraf je ich vynález, pretože patent na neho dostali 12. júna 1837 William Cooke a Charles Wheatstone.

Do našich končín sa telegraf dostal pomerne skoro. Linku z Viedne do Brna otvorili v roku 1846 a o rok neskôr natiahli z rakúskej obce Gänsendorf odbočku do Bratislavy. Prvým prešporským telegrafistom bol Ján Pavlovský, ktorý už mal skúsenosti z viedenskej telegrafnej stanice. Tá bratislavská bola na stanici centrálnej uhorskej železnice na Šancovej ulici.

Nie každý bol však telegrafom nadšený. Napríklad rodina Rotschildovcov ho považovala za veľkú hrozbu, pretože narúšal ich konkurenčnú výhodu, ktorou bol súkromný komunikačný systém poslov a poštových holubov. Jeden z Rotschildovcov si len povzdychol, že „dnes už každý môže dostať správy.“ Nemožno zabudnúť ani na to, že telegrafu sa nevyhli ani obchodné vojny iného typu vo forme pílenia telegrafných stĺpov konkurenčných firiem.

Zdroj bohatstva

Pozoruhodné je, že prvá tlačová agentúra na svete Havas používala spočiatku len poštové holuby (hoci telegraf už existoval). Konkurenčná firma, ktorú založil Julius Reuter, zvolila to, čo by sme dnes nazvali diverzifikáciou. Reuter samozrejme používal aj poštové holuby, keďže infraštruktúra nebola príliš rozvinutá. Okrem toho sa však spoliehal aj na poštu, železnice a telegraf.

Keď sa v roku 1850 stretol Reuter s Walterom Siemensom, ktorý dohliadal na stavbu telegrafnej linky z Aachenu do Verviersu, Reuter sa sťažoval, že nový vynález ničí jeho lukratívny obchod založený na poštových holuboch. Jane Chapman v knihe Comparative Media History píše, že Siemens navrhol Reuterovcom, aby odišli do Londýna a založili tam káblovú agentúru.

Reuter si neskôr uvedomil, že „telegraf by mohol byť zdrojom veľkého bohatstva, ak umiestnime na každý koniec (linky) novinára“. Vysokú reputáciu si Reuterova firma získala najmä rýchlym doručovaním správ z Európy vďaka podmorskému telegrafnému káblu z Calais do Doveru.

Na rýchlosti záleží

Slávna hodina udrela v roku 1865, keď Reuter ako prvý informoval o zavraždení Abrahama Lincolna. Jeho americký agent poslal správu parníkom. Funkčný transatlantický kábel v tom čase neexistoval, pretože pôvodný z roku 1858 prestal zlyhal po troch týždňoch činnosti. V Írsku správu vyzdvihli tamojší Reuterovi zamestnanci a poslali ju telegrafom do Londýna. Aj tak to trvalo dvanásť dní.

Veľký rozdiel bol aj v rýchlosti prenosu informácií prvým transatlantickým káblom a obnoveným. Pozdrav kráľovnej Viktórie americkému prezidentovi Jamesovi Buchananovi sa prenášal podľa rôznych zdrojov 16 a pol hodiny až 17 hodín a 40 minút, a to mal necelých sto slov.

Nový kábel dokázal preniesť osem slov za minútu, čo bolo 80-krát rýchlejšie ako pôvodne. Čoskoro sa rýchlosť zvýšila na 17 slov za minútu. Cena? Päť dolárov za slovo. Za utáranosť sa draho platilo.

V roku 1876 už svet spájalo dvesto rôznych podmorských káblov. Správy už mohli prichádzať doslova z každého kúta sveta. Úloha telegrafu začala postupne upadať po vynájdení telefónu a ďalších modernejších komunikačných technológií a služieb. Jeho prevratná úloha v urýchlení komunikácie, či už obchodnej, spravodajskej, inštitucionálnej alebo súkromnej (aj keď tam len okrajovo) je však nespochybniteľná.

Nie nadarmo bol istý čas uctievaný takmer ako božstvo. Pôvodom taliansky umelec Constantino Brumidi dokonca namaľoval v americkom Kapitole fresku, na ktorej bohyňa Venuša pomáha klásť transatlantický kábel na morské dno.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia