Vladimír Bačišin
Foto:  Kristina Alexanderson (flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Matt Blaze (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Ilya Dobrych (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Tomáš Mrva
Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Lucia Rakúsová
Foto: www.pixelator.be
Tomáš Mrva

Prvá svetová vojna inšpiráciou pre výskum médií

Foto: US Marine Corps (licencia Creative Commons)

Prvá svetová vojna bola nielen vojnou zbraní, ale aj propagandistickou (mediálnou) vojnou. Bola inšpiráciou pre klasika sociologického výskumu komunikácie a propagandy Harolda Dwighta Lasswella (1902-1978).

Bol a navždy bude popredným americkým politickým vedcom a teoretikom komunikácie. Bol členom Chicagskej školy sociológie a profesorom práva na Yaleovej univerzite. Jeho práce analyzujúce vojnovú propagandu boli prínosom nielen pre výskum teórie komunikácie, ale aj pre ostatné sociálne vedy. Vďaka svojim prácam zverejneným v dvadsiatych až šesťdesiatych rokoch sa stal svetovým klasikom spoločenských vied.

Dizertácia Lasswella skúmala správy z masových médií Švajčiarska, Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska. Metódou obsahovej analýzy skúmala propaganda v case prvej svetovej vojny. Obsahová analýza zjednodušene povedané znamená premenu slov a ich významov na štatistické údaje. Z textov politikov vieme napríklad vybrať, kto aké hodnoty preferuje.

Dizertáciu Laswell rozšíril a v roku 1927 ju zverejnil pod názvom Technika propagandy v prvej svetovej vojne. O tri roky neskôr zverejnil vedeckú prácu s názvom Psychopatológia a politika. V roku 1936 vydal monografiu s titulom Kto čo dosahuje, kedy a ako. Povedal v nej svoju hlavnú myšlienku. Politológia má skúmať moc, politické správanie, politickú komunikáciu, širenie a reprodukovanie politických symbolov a politickú propagandu. V rokoch 1939–1940 bol najaktívnejším účastníkom seminára o masovej komunikácii, ktorý sponzorovala Rockefellerova nadácia. Tam vznikol známy model komunikácie založený na piatich otázkach: Kto hovorí? Čo? Komu? Cez aký kanál? S akým efektom?

Druhá svetová vojna

V čase druhej svetovej vojny tento americký vedec viedol Experimentálne oddelenie pre výskum komunikácie vojnového obdobia v Knižnici Kongresu USA. Po prvý raz použil metódu analýzy obsahu pri skúmaní správ s obsahom propagandy z obdobia prvej svetovej vojny už v polovici dvadsiatych rokov minulého storočia. V roku 1925 analyzoval obsah nemeckých školských učebníc. Skúmal v nich prítomnosť nemeckých vojenských hrdinov, prínos Nemcov do svetovej vedy, nedokonalosť cudzincov.

Počas druhej svetovej vojny a po jej skončení americký sociológ systematizoval svoje poznatky o podstate propagandy neskôr rozširoval svoje výskumy v tejto oblasti. Najväčším z nich bola práca trojice Harold Dwight Lasswell; Daniel Lerner; Ithiel De Sola Pool, ktorí analyzovali 20 000 úvodníkov americkej a svetovej tlače

Je známe, že základné postupy sociologickej metódy výskumu obsahová analýzy sú spojené s „prekladom“ obsahu médií do štatistických údajov. Ako významové jednotky analýzy Harold Dwight. Lasswell navrhol niekoľko pojmov. Prvým bolo „skúmanie elít“, teda politických lídrov a činnosť vlád. Druhým boli úspechy v ekonomike. Tie skúmal v sovietskej tlači. Boli zverejnené v knihe Propaganda svetovej revolúcie (1939). Tretím bol pojem symboly, pretože tie podľa jeho mienky organizujú vzťahy medzi ľuďmi.

Komunikované symboly

Ak sú v analýze základnými významovými prvkami pojmy, termíny a symboly, podľa Laswlla je možné odhaliť nielen niektoré zákonitosti v používaní propagandistických stereotypov, ale aj dokonca skryté zámery propagandistu. Sociálny stereotyp je stabilný súhrn predstáv, ktoré sa utvárajú vo vedomí na základe osobných životných skúseností aj pomocou rozmanitých informačných zdrojov.

Cez prizmu sociálneho stereotypu sa vnímajú reálne predmety, vzťahy, udalosti a konajúce osoby. Vďaka nemu dochádza k potrebnému skráteniu vnímania aj ďalších informačných a ideologických procesov vo vedomí, upevňuje sa pozitívna aj negatívna skúsenosť ľudí. Lasswell napríklad analyzoval denník Skutočný Američan a pomocou tejto analýzy dokázal, že je profašistickým médiom. Súd ho na základe analýzy zakázal.

Propaganda

Veľký význam v jeho vedeckých výskumoch majú problémy propagandy. Napísal o nej, že slúži na riadenie kolektívnych postojov prostredníctvom manipulácie významov symbolov. Z hľadiska etiky etika môže byť kladná, alebo záporná. Propaganda je pokus zmeniť názory ľudí, je to masové presviedčanie. Jej cieľom je presadzovať politické mýty. Propaganda je politikou, ale aj druh zbrane. Je lacnejšia ako tradičné nástroje politiky, ktorými sú diplomacia, ekonomické opatrenia a ozbrojené sily.

Cieľom propagandy je šetrenie peňazí potrebných na dosiahnutie svetovej nadvlády. Počas druhej svetovej vojny sa médiá začali využívať ako nástroje psychologickej vojny. V USA vznikla aj praktická príručka pre túto oblasť. V teóriách sa objavili pojmy biela, sivá a čierna propaganda. Pri bielej propagande je známy pôvod informácie, sivá propaganda nehovorí odkiaľ má správy a čierna propaganda je zameraná na nepriateľa a kvôli nej sa tvrdí, že informácia pochádza z iných prameňov ako sú tie skutočné.

Propaganda ako riadenie významovými symbolmi predpokladá, podľa názoru amerického vedca rozširovanie politických mýtov a stereotypov. Politický mýtus je podľa neho súhrn spoločenských presvedčení, ktoré sa skladajú zo stabilných predstáv o ideálnej moci v rámci konkrétneho spoločenského zriadenia. Politický mýtus to nie je len iracionálne tvrdenie, v ktoré veríme, a nemusíme ho dokazovať.Politický mýtus sa prejavuje v ideológiách a politických doktrínach, ale aj skladbe vedomia.

Pre ne vymyslel pojmy „kredenda“ a „miranda“. Propaganda vždy využíva iracionálne prostriedky, ale aj racionálne tvrdenia. Pojem „kredenda“ (dôvera) označuje racionálne, alebo ak chcete rozumové sféry, ktoré sú spojené s politickými doktrínami, ktoré môžu byť dané stanovami strany, deklarácie, dohody. Pretože vychádza z rozumu, chce, aby sa doktríny dostali do mysle ľudí. Pojem „Miranda“ (fatamorgána, niečo nadprirodzené) sa podobá na náboženstvo. Je to súhrn rituálov, symbolov, mýtov. Využíva také komunikačné prostriedky ako heslá, zástavy, hymna, hrdina (líder), pohyby, neverbálne prejavy a počíta s emóciami, na vyvolanie dôvery v moc. Prostredníctvom propagandy sa dá riadiť spoločnosť. Jazyk propagandy využíva súčasne aj racionálne prostriedky, aj emocionálne nástroje

Politika a psychológia

Herbert Dwight Lasswell bol jedným z prvých politológov, ktorý trval na tom, aby sa psychológia používala pri politickej analýze: V roku preštudoval psychoanalýzu a využil je pri výskumných rozhovoroch. Preto sa spravodlivo považuje za zakladateľa politickej psychológie. Kľúčovou metódou bola psychoanalýza životopisov politikov. Jej základné myšlienky zverejnil v práci Psychopatológia a politika.

Táto kniha sa objavila skôr ako práca zakladateľa Frankfutskej školy Maxa Horkheimera venovaná autoritarizmu, teda diktátorským manierom. Americký vedec prišiel k záveru, že príčiny politických a asociálnych javov majú korene v individuálnej psychike, podvedomí v ktorom spia politizované pocity, ktoré určujú správanie sa politikov. Základom správania sa politikov je frustrácia. Je to vnútorný stav organizmu, ktorý vzniká, ak je nejaká dôležitá potreba síce vzbudená, no jej uspokojeniu sa kladie do cesty ťažko prekonateľná alebo neprekonateľná prekážka. Frustrácia je spravidla podkladom agresie.

Hitler nemal úspechy u žien a ani ako maliar a zlosť si vybíjal vo vojne. Teória frustrácie hovorí o tom, že neuvedomované si sexuálne motívy (libido) pomocou ich premiestenia vo vedomí a nahrádza sublimáciou, teda premenou nízky pudov na vyššiu umeleckú, či politickú činnosť. Podľa Harolda Dwighta Lasswella je boj o moc prejavom nepríjemného zážitku z detstva.

V knihe Psychopatológia a politika americký vedec skúmal „hľadačov“ moci, ktorí sú kvôli nej schopní urobiť hocičo a keď moc stratia sú schopní aj samovraždy. Navrhol originálne rozdelenie politických činiteľov podľa nasledovných kritérií: 1) výkon určitej politickej roly; 2) zvláštnosti detského psychického a sexuálneho vývoja. Preto podľa neho existujú tri typy politikov – agitátor, administrátor a teoretik.

Pred začiatkom druhej svetovej vojny v roku 1937 Harold Dwight Lasswell priniesol do politológie termín v rovnomennej knihe Kasárenský štát a upozornil na to, že najnebezpečnejším je taká spoločnosť kde je najvplyvnejšou skupinou sú odborníci na násilie využívajúci moderné prostriedky pre udržanie moci. Protikladom „kasárenského štátu“ je spoločnosť, v ktorej sú mocenskou elitou podnikateľské kruhy. Prechodnými typmi spoločnosti sú: 1) štát riadený aparátom straníckej propagandy; 2) štát straníckej propagandy; 3) rôzna kombinácia monopolov straníckych a trhových monopolov.

Elity a obyvateľstvo

Ochrana práv obyvateľov pred násilím vládnucich elít si podľa Herberta Dwighta Lasswella vyžaduje medzinárodné úsilie, ktoré môže byť založené na posilnení úlohy vedcov v spoločnosti. Môže to byť pre spoločné záujmy ľudstva, ale aj pre spoločný vývoj technológií, zrieknutie sa ideologickej konfrontácie pri riešení medzinárodných konfliktov, ale aj kvôli zmenám vo vnútri sociálneho systému.

Dnes výsledky vedeckej a výskumnej činnosti amerického vedca predstavujú klasické dedičstvo nielen pre politológov, politických psychológov, sociológov, ale aj pre odborníkov na sociológiu a psychológiu masovej komunikácie, sociológiu a psychológiu propagandy.

(Autor pôsobí na Panuerópskej vysokej škole)

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia