Vladimír Bačišin
Foto:  Kristina Alexanderson (flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Matt Blaze (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Ilya Dobrych (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Tomáš Mrva
Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Lucia Rakúsová
Foto: www.pixelator.be
Tomáš Mrva

Max Weber o skúmaní tlače

O médiách sa popísalo veľa a píše sa stále. Menej sa využívajú klasici sociológie. Klasik sociologickej teórie Max Weber sa venoval problematike sociológie médií (tlače) na prvej konferencii Nemeckej sociologickej spoločnosti v roku 1910. Prinášame najdôležitejšie myšlienky jeho referátu.

Max Weber predpokladal, že sociológia tlače sa musí predovšetkým stať predmetom sociologického výskumu zo strany Nemeckej sociologickej spoločnosti. Súčasne poukazoval, že ide predmet výskumu je mnohostranný a komplikovaný. Na analýzu tlače sú potrebné nielen značné materiálne prostriedky, ale aj kooperácia úsilia rozmanitých odborníkov na tlač, veľký počet teoretikov tlače a praktikov, ktorí pracujú v tejto sfére, ale aj získanie všetkých, ktorí majú záujem o problematiku tlače. Nemecký vedec predpokladal, že po predbežných diskusiách sa skontaktuje s veľkými tlačovými organizáciami, asociáciami vydavateľov a redaktorov a pochopia ho.

Médiá a publicita

Nemá význam zbytočne ešte raz hovoriť o veľkom význame a ohromnej dôležitosti tlače, poznamenal Weber. Napísal, že ak by sme tlač vyčiarkli z pamäte, pomyslime si na to, čím by bol súčasný život bez tohto druhu publicity, ktorú vytvára tlač. Ak sa obrátime k starobylému obdobiu, napríklad k epoche helénizmu, tiež môžeme hovoriť o publicite. Avšak to bolo niečo iné ako v súčasnosti. V tejto súvislosti si sociológ kladie podľa neho zaujímavú otázku. Čo je to publicita v súčasnosti a aký druh bude mať v budúcnosti. Čo zverejňujú noviny a čo nie ?

Pred stopäťdesiatimi rokmi britský parlament prinútil novinárov kľačiacich na kolenách ospravedlniť sa za to, že napriek existujúcim normám informovali o jeho zasadnutiach. Dnes len hrozba toho, že tlač nevydá vystúpenia členov parlamentu, by ich prinútila prosiť na kolenách. Je zrejmé, že myšlienka parlamentarizmu a pozícia tlače sa zmenili.

Súčasne, poznamenáva Max Weber, v tomto vzťahu môžu existovať veľké rozdiely. Keď napríklad anglický lord vstupuje do manželského stavu s Američankou, podrobné informácie o jej vzhľade a samozrejme vene, sa objavia v americkej tlači. Avšak v súlade s mravmi prevládajúcimi v Nemecku, noviny, ktoré si samy seba vážia, nezverejnia podobný typ materiálu.

„V čom je podstata tohto rozdielu?" kladie si otázku Max Weber. Hoci môžeme povedať, že v súčasnom Nemecku predstavitelia nemeckého podnikania v oblasti tlače sa vážne snažia nepripúšťať na svoje stránky správy o čisto súkromných záležitostiach – musíme tiež brať do úvahy výroky socialistických publicistov, ako napríklad názor Antona Mengera, že budúcej spoločnosti sa stane tlač fórom pre posúdenie udalostí, ktoré nespadajú pod moc zákonov, ale prijme úlohu cenzorov z minulosti.

Politika a ekonomika

Podľa názoru Webera, vzťah denníka k tej alebo onej politickej strane, jeho vzťah k podnikateľskému svetu, vzťah k mnohým záujmovým skupinám, ktoré ovplyvňujú verejnosť, a ktoré pociťujú vplyv z jej strany – to všetko predstavuje obšírnu prácu zo strany sociológov, ktorá sa momentálne nachádza v počiatočnom štádiu.

Sociologický prístup k tlači predpokladá pochopenie toho, že tlač je v súčasnosti nevyhnutne kapitalistický, súkromný podnik, ale aj to, že v porovnaní s akýmkoľvek iným druhom podnikania, má výlučne unikátne postavenie. Má dva úplne odlišné typy kupujúcich. K jednému typu patria kupujúci novín, čiže predplatitelia, alebo tí čo kupujú samostatné výtlačky. Tento rozdiel sa odráža v špecifických, nie zriedka diametrálne protichodných zvláštnostiach tlače v rôznych krajinách.

Druhý typ kupujúcich novín pozostáva zo zadávateľov reklamy. Medzi týmito skupinami existujú veľmi špecifické vzťahy. Napríklad pre noviny, ktoré počítajú s tým, že budú mať veľa zadávateľov reklamy, je dôležité mať mnoho predplatiteľov, a v určitom zmysle aj naopak. Zadávateľ reklamy hrá v rozpočte novín oveľa väčšiu úlohu ako predplatiteľ; dá sa povedať, že noviny nemôžu mať príliš veľa zadávateľov reklamy.

Avšak v tom je jej rozdiel od akéhokoľvek iného predajcu tovarov – noviny môžu mať príliš veľa predajcov. Inými slovami povedané, je možná situácia, keď noviny nie sú v stave zvýšiť ceny, ktoré vyberá za umiestnenie reklamy, aby pokryla neustále stúpajúce výdavky za náklad.

Otázka je – a tento problém nie je vyriešený, pretože najinformovanejší experti majú rôzne názory - do akej miery zväčšenie potreby v kapitále vo vydavateľskom podnikaní znamená zväčšenie monopolu už existujúcich podnikov. Pravdepodobne odpoveď na túto otázku môže byť rôzna, v závislosti od okolností. Ale, ako poznamenal Weber, bez ohľadu na rastúcu potrebu v kapitáli, sila monopolistickej pozície sa odlišuje; závisí od toho, či sa noviny spoliehajú na predplatiteľov, alebo na ľudí, čo kupujú samostatné vydania novín. Pravdepodobne tento fenomén v kombinácii s dôsledkami zväčšenia kapitálu musí byť predmetom analýzy.

Umožní to odpovedať na otázku: znamená zväčšenie kapitálových investícií do tlače tiež zväčšenie možnosti vlády formovať verejnú mienku v súlade s niečimi osobnými súdmi? Alebo je to naopak, ako sa často tvrdí (pravda bez jasných dôkazov), a znamená to rast citlivosti individuálnych podnikov na kolísanie verejnej mienky?

V tejto súvislosti Max Weber poukazuje na zmenu pohľadu francúzskych novín na najdôležitejšie otázky a uvádza ako príklad zmenu pozície denníka Figaro na škandál Dreyfusa. Často sa hovorí, že podobné zmeny sa dajú vysvetliť tým, že značné investície kapitálu, charakteristické pre moderné podnikanie v oblasti tlače, ho robia čoraz vnímavejším, čo znamená oveľa závislejším od vnímania verejnosti v čase jej nespokojnosti. Vyjadruje sa to zrieknutím sa toho, čo noviny považujú za ekonomicky nevýhodné.

Správnosť tohto názoru by znamenala, že závislosť od názorov, ktoré v istom čase dominujú, je dôsledkom rastúcej potreby podnikania v oblasti tlače od kapitálu. Je to tak? Kladie si otázku Max Weber. Túto otázku je potrebné preskúmať. Druhým problémom, ktorým sa zaoberá Max Weber, je vytváranie trustov vo vydavateľskej oblasti. Stretávame sa pri zväčšení kapitálových investícií s vytváraním kapitálových trustov? Aké sú možné cesty rozvoja tejto tendencie? Aké budú dôsledky vytvárania trustov, ak sa to stane?

Tlač a kapitál

Podľa Webera sa vytváranie trustov v tlači veľmi neguje známymi odborníkmi v tejto oblasti, ale aj praktikmi. Avšak ich argumenty netreba brať do úvahy. Hlavný zástanca tejto pozície Lord Nothcliffe (majiteľ Daily Mail a iných denníkov) možno vedel viac, ako hovoril, pretože bol jedným z najväčších tlačových magnátov.

Svoju značnú pozornosť k podnikateľskej stránke vydávania novín vysvetľoval tým, že táto stránka sa v žiadnom prípade nesmie vôbec ignorovať. Poznamenal, že sa musíme sami seba opýtať, aký význam má kapitalistický vývoj podnikania v oblasti novín pre postavenie tlače ako takej a v jej úlohe formovania verejnej mienky.

Vo svojom referáte sa Max Weber dotkol tiež otázky vplyvu „inštitucionálneho“ charakteru modernej tlače na anonymitu zverejňovaných materiálov tlače. O problematike anonymnosti tlače sa povedalo mnoho „za“ a „proti“. Sociológ by sa nemal prikloniť čo len k jednej z diskutujúcich strán, ale položiť otázku: ako vyzerá tento problém z hľadiska konfliktu novinára, ktorý sa snaží byť známy, a záujmami novín, ktoré sa nechcú dostať do závislosti od spolupráce s novinárom.

Rozdiely v prístupe k tejto otázke závisia opäť od komerčných záujmov, opäť od toho, či dominuje predplatné, alebo voľný predaj. Podstatnejšiu úlohu hrá aj politická podstata spoločnosti, napríklad, či je v spoločnosti tendencia dostávať sa pod vplyv inštitucionálnej moci tlače, ktorá vystupuje ako nadindivíduum („supra-individual“), alebo je od toho oslobodená.

Tieto otázky, pokračoval Weber, nás vedú k „slobodnej“ žurnalistike, ktorá vyzerá v Nemecku ináč ako v Anglicku, alebo vo Francúzsku, kde novinár tohto typu predstavuje rozšírený jav. V súvislosti s tým vzniká otázka: kto píše pre noviny a čo píše. To nás vedie k všeobecnejšej otázke. Ako tlač získava materiály, ktoré ponúka k publiku. Je všeobecným javom čoraz častejšie množstvo faktických správ. Táto tendencia sa dá pozorovať v USA a v Nemecku, ale nie je viditeľná vo Francúzsku.: Francúz chce, aby noviny hovorili názor. Prečo?

Existujú spravodajské agentúry, ktoré bez ohľadu na poukázané rozdiely, sú pre noviny čoraz väčším rozpočtovým bremenom, ktoré sa čoraz zjavnejšie dostávajú do popredia. Kladie nové otázky: aké sú v konečnom dôsledku informačné zdroje správ a aká je funkcia veľkých spravodajských (tlačových) agentúr a ich vzájomné vzťahy z medzinárodného hľadiska. Tento problém by sa mal stať predmetom výskumu, hoci sa podľa jeho názoru začalo s jeho skúmaním. Avšak úvahy o tejto otázke sú protirečivé, podčiarkol Max Weber, a zostáva nejasné, či sa dá o tomto probléme zozbierať viac materiálu, ako je v súčasnosti k dispozícii.

Ak noviny nezapĺňajú ani materiály získané od spravodajských agentúr, ani správy v úzkom slova zmysle tohto slova, svoje miesto si zachováva to, čo sa dnes ponúka ako produkt tvorby novinárov, ktorý, prinajmenej v Nemecku, hrá veľkú úlohu pri hodnotení tváre novín.

Postavenie novinárov

Aký je sociálny pôvod novinárov, vzdelanie, profesionálne požiadavky, ktoré sa kladú na súčasných novinárov? Aký je profesionálny osud nemeckého novinára v porovnaní s osudom zahraničného novinára. Aké sú jeho životné perspektívy, možno aj za hranicami jeho profesie, tu v Nemecku, a aké v zahraničí?

Postavenie novinárov, pokračuje Max Weber, je veľmi rozdielne, je závislé od ich vzťahu k politickým stranám, od typu novín, kde pracujú a pod. Socialistická tlač predstavuje špecifický jav, ktorý treba pozorovať samostatne, presne tak ako pozíciu socialistického novinára. Ešte viac sa to týka katolíckej tlače.

A nakoniec, aký je vplyv konečného produktu, ktorý vychádza z tlačiarne a dostáva sa k čitateľovi? O tejto problematike existuje ohromné množstvo literatúry, ktorá má značnú hodnotu, ale je protirečivá. Ako je nám známe, pokusy skúmať vplyv tlače na vedomie človeka, posúdiť dôsledky tohto toho faktu, že moderný človek začal pohlcovať to, čo je naškrabané novinárom, posielajúcim to do všetkých oblastí kultúrneho života, skôr ako začína svoju každodennú prácu. Bez problémov sa na túto tému dá urobiť niekoľko poznámok a dotknúť sa otázky, ako tento proces splýva s niektorými procesmi, ktorým je vystavený moderný človek. Tento problém sa nedá posúdiť bez toho, aby sme minuli elementárne etapy jeho posúdenia.

Podľa Weberovho názoru tlač treba skúmať v prvom rade preto, aby sme pochopili, aký je jej prínos pre moderného človeka. Druhou úlohou je, aby sme pochopili, aký je jej vplyv na jeho objektívne, nadindividuálne kultúrne hodnoty, aké sú posuny, čo sa deštruuje a znovu vytvára z presvedčení a nádejí más. To je posledná skupina otázok, ktoré by sme mali posúdiť, ale cesta k odpovediam na ne je veľmi dlhá.

Môže vzniknúť otázka, kde je materiál pre začiatok takéhoto výskumu. Týmto materiálom sú samotné noviny. Začneme našu prácu tým, že vezmeme do ruky nožnice a pokúsime sa vymedziť, aké sú kvantitatívne zmeny v obsahu novín za posledné obdobie. Napríklad tento výskum sa môže dotknúť sekcie reklamy, alebo fejtónov (sekcia novín ktorá obsahovala zábavné materiály), proporcie medzi nimi a redakčnými materiálmi, medzi redakčnými materiálmi a správami, medzi tým, čo sa dostáva do spravodajstva, a tým čo sa nezverejňuje.

Od tejto kvantitatívnej analýzy bude treba prejsť ku kvalitatívnej. Musíme analyzovať štylistické prostriedky novín, zvláštnosti, ktoré sú vlastné posúdeniu jedných a tých istých problémov na stránkach novín a mimo nich., zjavné potláčanie emocionálnych aspektov (emotional) na stránkach novín, ktoré sú však základom našej vlastnej existencie. Vtedy, mienil Max Weber budeme schopný sa priblížiť k bodu, od ktorého si môžeme robiť nádej, že sa bližšie priblížime k riešeniu širokého a rozmanitého kruhu problémov sociológie tlače. Na ďalšom sociologickom kongrese Max Weber priznal, že jeho kolegovia neprejavili o tému žiaden záujem.

Zdroj Weberovej prednášky: Towards a sociology of press. Journal of communications. Lawrens. 1976. vol. 26, № 3. p. 96 – 101.

(Autor pôsobí na Paneurópskej vysokej škole)

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia