Vladimír Bačišin
Foto:  Kristina Alexanderson (flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Matt Blaze (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Ilya Dobrych (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Tomáš Mrva
Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Lucia Rakúsová
Foto: www.pixelator.be
Tomáš Mrva

Magnát z Podkarpatskej Rusi

V 80. rokoch bol konkurentom Ruperta Murdocha. Vlastnil futbalové kluby dávno predtým, ako to sa to medzi boháčmi stalo samozrejmosťou. Krátko pred smrťou rozkradol dôchodkové fondy svojich firiem. Pred dvadsiatimi rokmi zomrel mediálny magnát Robert Maxwell.

Jeho život vyzeral takmer ako americký sen, len prenesený do britských reálií a s koncom, ktorý ani zďaleka nebol šťastný, ale zato je dodnes obklopený tajomstvom. V živote Iana Roberta Maxwella je často ťažké oddeliť fakty od fikcie a ešte náročnejšie je posúdiť, ktorá verzia je vlastne zaujímavejšia.

Maxwella bol človekom mnohých identít. Narodil sa v roku 1923 ako Abraham Leib Hoch v ortodoxnej židovskej rodine v Slatinských Doloch na Podkarpatskej Rusi, ktorá bola vtedy súčasťou Československa. Dnes sa to miesto volá Solotvyno a je na Ukrajine.

Hoch, ktorý používal aj českú verziu svojho mena, Jan Ludvík, vyrastal v takej chudobe, že podľa rôznych zdrojov mal prvý vlastný pár topánok až ako štvor- alebo sedemročný. To nie je až také podstatné ako to, že v roku 1939 z Podkarpatskej Rusi utiekol a pridal sa k československým jednotkám vo Francúzsku.

V službách (viac ako jednej) vlasti

Po páde Francúzska sa spolu so stovkami ďalších vojakov presunul do Británie, kde sa podieľal na najznámejšej vzbure exilovej armády v Chelmondey. Z československej armády bol vylúčený a pridal sa k britským jednotkám. Zúčastnil sa na vylodení v Normandii a neskôr aj bojov na nemeckom území. O tom, že nebol len do počtu, svedčí aj to, že dostal jedno z najvýznamnejších britských vojenských vyznamenaní Military Cross (Vojenský kríž). Osobne mu ho odovzdal poľný maršal Montgomery.

Maxwellovo vojenské pôsobenie malo však aj kontroverznejšiu stránku. V roku 2006 totiž vyšlo najavo, že krátko pred Maxwellovou smrťou ho britské úrady začali vyšetrovať pre podozrenie z vojnového zločinu v Nemecku, kde zastrelil starostu malého nemeckého mestečka v apríli 1945. Objavili sa teórie, že práve toto vyšetrovanie mohlo byť motívom pre Maxwellovu možnú samovraždu (o jeho smrti viac neskôr). To však spochybnil jeho životopisec, podľa ktorého samotný Maxwell nikdy neprejavil nad týmto skutkom ľútosť a prípadný súdny proces by si skôr užíval než by sa ho bál. Po Maxwellovej smrti vyšetrovanie zastavili.

Rodí sa mediálny magnát

Krátko po vojne prvý raz dostal do blízkosti mediálneho a vydavateľského biznisu, a to práve cez Nemecko. Stal sa britským a americkým distribútorom pre vydavateľstvo Springer. V roku 1948 založil vydavateľstvo vedeckej literatúry Pergamon Press, ktoré sa stalo základom jeho neskoršieho bohatstva.

Skutočnú prestíž si však získal až odkúpením Mirror Group Newspapers, ktorá vydávala jeden z najčítanejších britských denníkov Daily Mirror. To, že Maxwell sa zameral práve na Daily Mirror, nebolo nijako prekvapujúce. Daily Mirror totiž už tradične podporuje Labouristickú stranu, ktorú Maxwell v rokoch 1964-70 dokonca reprezentoval v parlamente.

Okrem Mirror Group patrili k prestížnym Maxwellovým akvizíciám aj známe vydavateľstvo Macmillan, za ktoré zaplatil 2,6 miliardy dolárov, alebo päťdesiatpercentný podiel v európskej divízii MTV. Na sklonku života ešte rozšíril svoje impérium o americké noviny a časopisy Globe, Sun, National Examiner a Daily News. Pokúsil sa tiež vydávať paneurópske noviny v angličtine, nazvané príznačne European.

Maxwell svojím spôsobom predbehol dobu, keď sa v roku 1982 stal majiteľom futbalového klubu Oxford United. Móda skupovania futbalových klubov miliardármi prišla až oveľa neskôr. Ešte aj Silvio Berlusconi kúpil AC Miláno až v roku 1986. Maxwell zachránil oxfordský klub pred krachom a aj vďaka jeho peniazom sa čoskoro vyšplhal z tretej ligy až do najvyššej súťaže a v roku 1986 vyhral ligový pohár.

O rok neskôr Maxwell z Oxfordu odišiel a kúpil slávnejší tím Derby County. Tam sa dokonca snažil získať československých reprezentantov, v tom čase emigrantov, Luboša Kubíka a Iva Knoflíčka. V roku 1984 sa Maxwell chcel stať majiteľom Manchestru United, ale jeho vtedajší majiteľ na dohodu nepristúpil. O niekoľko rokov neskôr zlyhal v snahe kúpiť manchesterský klub aj Maxwellov veľký rival Rupert Murdoch.

Tajomná smrť defraudanta

Bol to práve nákup Macmillanu, ktorý spôsobil Maxwellovi obrovské finančné problémy. Odborníci odhadujú, že za vydavateľstvo zaplatil výrazne viac ako bola jeho hodnota. Neskôr bol nútený predať Pergamon Press aj Maxwell Directories firme Elsevier. Nakoniec sa uchýlil k zúfalému kroku, keď použil približne 440 miliónov libier z dôchodkových fondov Mirror Group, aby zachránil firmu pred bankrotom.

To všetko vyšlo najavo až po Maxwellovej smrti. Tento jeho kúsok zasiahol viac ako 30 tisíc ľudí. Vláda a samotná firma neskôr pokryli väčšinu týchto strát. Maxwellov syn Kevin vyhlásil najväčší osobný bankrot v dejinách Británie v hodnote 406,5 miliónov libier. Spolu s bratom Ianom ho však súd oslobodil spod obžaloby za podvod.

Životný príbeh Roberta Maxwella sa skončil piateho novembra 1991, keď spadol/skočil/bol zhodený z paluby svojej jachty Lady Ghislaine pri Kanárskych ostrovoch. Ako som už naznačil, okolnosti jeho smrti sú stále zahalené tajomstvom. Priamočiare vysvetlenie by bolo také, že išlo o nešťastnú náhodu a mimoriadne obézny Maxwell jednoducho z lode vypadol.

To však už dvadsať rokov mnohí spochybňujú, a nie sú to len rôzni konšpirační teoretici. Hypotéze, že spáchal samovraždu pre vyšetrovanie vojnového zločinu, som sa už venoval. Mnohí sú však presvedčení, že ak spáchal samovraždu, tak to bolo pre tušenie, že čoskoro sa príde na jeho multimiliónové podvody. Bývalý šéfredaktor Daily Mirroru Roy Greenslade, okrem iného aj autor knihy Maxwellov pád, pred pár dňami napísal: „Nebola to vražda alebo nehoda. Skočil. Bol to jasný prípad samovraždy.“

Úplne inak to vidí iný bývalý Maxwellov zamestnanec Geoffrey Goodman. Ten si myslí, že Maxwellovu smrť mala na svedomí jedna z tajných služieb USA, Británie, Izraela, Francúzska alebo dokonca Sovietskeho zväzu, prípadne na nej aj spolupracovali. Podľa neho sa báli, že ak by sa Maxwell dostal pred súd za svoje podvody, tak by mohol vyzradiť, ako fungovali rôzne pofidérne dohody medzi Izraelom a štátmi východného bloku.

Najradikálnejšiu teóriu predstavili Gordon Thomas a Martin Dillon v knihe Zavraždenie Roberta Maxwella, izraelského superšpióna. Podľa nich Maxwell doplatil na to, že sa pokúsil vydierať izraelskú tajnú službu Mossad. Tvrdia, že majú dokumenty potvrdzujúce, že Maxwell chcel od Izraelčanov, aby zaplatili jeho dlhy, inak vyzradí, čo všetko pre Mossad urobil. Mossadu sa to nepozdávalo, a tak podľa týchto dvoch autorov vyslal vražedné komando, aby s Maxwellom spravilo krátky proces.

Ťažko povedať, či sa niekedy dozvieme úplnú pravdu. O tom, že Maxwell bol izraelským špiónom, sa otvorene hovorilo už počas jeho života. Nedá sa vylúčiť ani to, že bol viacnásobným agentom aj pre Britov, Sovietsky zväz alebo Československo. Možno však bol ani jedným, len oportunistickým podnikateľom, ktorý obchodoval s každým, kto mu platil.

Maxwellov životopisec Joe Haines napísal, že v roku 1944 Maxwell svojej budúcej manželke Elisabeth sľúbil, že získa Military Cross (to sa mu čoskoro podarilo), že obnoví svoju rodinu (väčšina jeho príbuzných zomrela v koncentračných táboroch, ale sám mal neskôr deväť detí), stane sa boháčom (to sa mu tiež podarilo, aj keď koniec bol neslávny), urobí ju šťastnou do konca svojho života (to nesplnil, zrejme aj preto, že podľa jeho ženy bol už v posledných rokoch života duševne chorý, čo sa prejavilo na jeho správaní) a stane sa britským premiérom. K tomu sa ani len nepriblížil, ale jeho život bol napriek tomu fascinujúci.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia