Vladimír Bačišin
Foto:  Kristina Alexanderson (flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Matt Blaze (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Ilya Dobrych (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Tomáš Mrva
Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Lucia Rakúsová
Foto: www.pixelator.be
Tomáš Mrva

Google útočí… na Facebook

Najnovší experiment Googlu, sociálne vyhľadávanie, je viac než iba skvelý taktický ťah v šachovej partii na trhu s vyhľadávaním na internete. Je to strategický čin, ktorý by sa dal nazvať aj „Google so všetkými – proti Facebooku a Microsoftu“.

Predstavte si, že sa chystáte na dovolenku do Chorvátska. Alebo na Honolulu. Alebo chcete kúpiť nejaký nový výrobok. Kľúčové slová, ktoré vložíte do internetového vyhľadávača, zväčša do Googlu, nemusia vždy priniesť želaný výsledok. Ten je často ovplyvnený taktickými marketingovými ťahmi, doplnenými o platené odkazy, a často irelevantný vo vzťahu k tomu, k čomu sa snažíte dopátrať.

Ale čo ak budú zobrazené výsledky vyhľadávania zodpovedať vášmu „sociálnemu grafu“, čiže tomu, čo hovoria vaši „priatelia“, s ktorými sa kamarátite na rôznych sociálnych sieťach?

Príklad: Milan už dlhšie poškuľuje po Zuzke z vedľajšej kancelárie, a chce ju pozvať na obed. Nie je si ale celkom istý voľbou vhodného miesta. A tak zadá do Googlu kľúčové slová „dobrá reštaurácia v Bratislave“. Výsledkom sú zvyčajne linky na niekoľko fór, pár reštaurácií, a (z Milanovej perspektívy) nepodstatných stránok o dobrom jedle. Niektoré z nich vyzerajú fajn, ale čo ak to bude blamáž? Pochybnosť zostáva.

V porovnaní s „klasickým“ vyhľadávaním tak ako ho poznáme dnes, „sociálne“ vyhľadávanie generuje odkazy na to, čo si o „dobrej reštaurácií v Bratislave“ myslia vaši priatelia. Čiže miesto klasických liniek tam môže byť odkaz na blog od Zuzky, ktorá sa podelila so svojou skúsenosťou X, recenzia od Jana, ktorý nedávno navštívil reštauráciu Y, alebo „tweet“ (produkt aktivity z Twitteru) od Emílie, ktorú nemilo prekvapilo správanie čašníkov (alebo čašníčok) v pizzerii Z.

Dáva to zmysel? Google je presvedčený, že áno. Napokon, početné marketingové prieskumy naznačujú, že pri kúpe výrobku viac dôverujeme názorom kamarátov a známych než reklamným sloganom.

Ako to funguje?

Sociálne vyhľadávanie sa tu nezjavilo ako blesk z jasného neba. Pred necelým rokom Google spustil takzvaný Google Profile. Nikto dlho netušil, na čo je dobré mať otvorené ďalšie konto, ktoré je akousi obdobou profilu, aký môžete mať na LinkedIn, alebo na Facebooku.

Osobný Google Profile je z hľadiska sociálneho vyhľadávanie kľúčový. Okrem neho potrebujete mať takisto otvorený emailový účet na Gmaili a byť prihlásený Google rýchlo všetkých ubezpečil, že nemusia mať obavy o stratu súkromia, keďže závisí len a len od užívateľa, ktoré linky a z ktorých sociálnych sietí, na ktorých funguje, sa rozhodne zverejniť na svojom profile na Googli.

Google je potom schopný integrovať informácie zo sociálnych sietí ako Twitter, FriendFeed - čo je zaujímavé, keďže túto sociálnu sieť so 14 zamestnancami nedávno kúpil Facebook za 50 miliónov dolárov, z Google Readeru (agregátor blogov prostredníctvom RSS), a zo stránok ako sú Flickr, delicious alebo StumbleUpon. Obsah týchto stránok spolu s kontaktmi z Gmailu, s ktorými ste chatovali, Google následne zhromaždí do jedného celku, ktorého výsledkom je „sociálne vyhľadávanie“.

Linky od vašich „priateľov“ sú štandardne zobrazené na konci stránky, ale ak chcete vedieť IBA to, čo hovoria ľudia z vášho sociálneho grafu, stačí kliknúť na show options vo vyhľadávacom menu, a potom na social.

Google Social Search je v súčasnosti v experimentálnej fáze a funguje iba na medzinárodnej doméne google.com. Na aktivovanie sociálneho vyhľadávania treba preto navštíviť Google Experimental Search a odkliknúť „Join the experiment“.

Ale moment. Nechýba tu niečo? Aha, Facebook!

O čo ide v pozadí?

O podiel na trhu internetových vyhľadávačov, samozrejme. S príchodom Bingu z dielne Microsoftu sa podiel Googlu znížil na približne 70 percent. A hoci Bing oznámil strategické partnerstvo s Twitterom a s Facebookom (Microsoft v roku 2007 investoval 240 miliónov dolárov do Facebooku, a odvtedy podpísal niekoľko dohôd v súvislosti s reklamou) a Google má „iba“ Twitter, je to možnosť sociálneho vyhľadávania, ktorá môže po úspešnom zvládnutí experimentálnej fázy priniesť úplne novú skúsenosť a zvýšiť tak podiel Googlu na trhu.

Skúsenosť, ktorá je lepšia, kvalitnejšia, interaktívnejšia, relevantnejšia. Plánovanie dovolenky do Thajska a možnosť pozrieť si nielen ponuku cestovných kancelárií, ale aj fotografie od Veroniky z Flickru, ktorá tam bola pred dvoma rokmi, ponúka celkom nový pohľad na to, čomu venujeme pozornosť a ako sa budeme rozhodovať.

A neprekáža, že Google nezhromažďuje informácie z Facebooku? Nie, pretože obsah Facebooku, často označovaný aj ako „oplotená záhrada“, je aj tak z 90 percent (s výnimkou skupín a stránok) neverejný.

V skutočnosti ide o oveľa viac než len o trh s internetovým vyhľadávaním. Agregovaním informácií prakticky takmer zo všetkých sociálnych sietí (okrem Facebooku) triafa Google ďalšie dve muchy jednou ranou. V prvom rade odpovedá na potrebu integrovania informácií v roztrieštenom svete našich virtuálnych identít, ktoré sú roztrúsené po rôznych kútoch webu. Navyše sa tak sám môže v blízkej budúcnosti stať najväčšou sociálnou sieťou na svete priamo konkurujúcou Facebooku.

Marko Minka

http://twitter.com/MarkoMinka

(Autor pracuje v Londýne ako stratég komunikácie pre Milieu Architects a jeho špecialitou je online marketing)

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť