Vladimír Bačišin
Foto: TZA (Flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Európska rada (licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Svetová banka, licencia Creative Commons
Vladimír Bačišin
Foto: Cayusa (Fllickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Tomáš Mrva
Leo Singer
Foto: SXC.hu
Tomáš Mrva

Zlodeji spoza počítačov

Krádež identity je dnes mimoriadne výnosnou činnosťou. Firma Symantec odhaduje, že len internetové podvody vynášajú ročne päť miliárd dolárov a táto suma každý rok narastá.

Krádež identity je dnes mimoriadne výnosnou činnosťou. Firma Symantec odhaduje, že len internetové podvody vynášajú ročne päť miliárd dolárov a táto suma každý rok narastá. Spektrum možností, ktoré sa podvodníkom ponúka je neskutočne široké a oni ho aj náležite využívajú.

Na jednej strane využívajú ľudskú ľahkovážnosť, keď si ľudia nechávajú dôverné informácie o účtoch a prístupových kódoch na ľahko dostupných miestach ako sú peňaženky alebo nočné stolíky alebo keď firmy a úrady vlastnou nedisciplinovanosťou, napríklad vyhodením neskartovaných dokumentov na ulicu, vystavia riziku tisíce nič netušiacich ľudí. Stačí si spomenúť, ako britský daňový úrad stratil údaje o 25 miliónoch ľudí alebo nemecký T-Mobile o 17 miliónoch svojich zákazníkov.

Podľa odhadov firmy Capital One sa napríklad v Británii 55 percent ľudí svojím konaním vystavuje riziku zneužitia osobných údajov. Ďalší prieskum ukázal, že až 79 percent domácností malo v odpadkoch aspoň jeden dokument s informáciami, ktoré mohli poslúžiť podvodníkom a takmer polovica vyhodila kompletný zoznam údajov potrebných na ukradnutie identity. Aj ten najpozornejší človek sa však môže stať obeťou skutočných profesionálov, ktorí sa dokážu dostať do bankových databáz alebo oskenovať magnetické pásy z bankomatových kariet.

Čierny trh

Tak ako existujú medzinárodné kartely v obchode so zbraňami, drogami alebo ľuďmi, vznikli podobné zločinecké organizácie už aj v obchode s osobnými dátami. Zatiaľ čo v Spojených štátoch hrá väčšina podvodníkov na vlastné tričko, ruské a východoeurópske skupiny často úzko spolupracujú.

Britská agentúra pre boj s vážnym organizovaným zločinom vlani informovala, že kompletný zoznam údajov o jednej osobe sa dá na čiernom trhu s dátami kúpiť za 80 libier. Firemné údaje sú k dispozícii zhruba za 300 dolárov. Priemerná hodnota britského užívateľa internetu sa odhaduje na 14 500 libier, takže pomer nákladov a potenciálneho zisku je pre zločincov mimoriadne výhodný. A to ešte samozrejme môžu prípadnej obeti narobiť aj veľké dlhy.

Pozor na blízkych

Úder pod pás však nemusia zasadiť len profesionálni zločinci, ale môže prísť aj z celkom nečakaného smeru. Až štvrtina obetí krádeže identity totiž páchateľa osobne pozná. Partneri, súrodenci alebo spolubývajúci majú pomerne jednoduchý prístup k vašim osobným údajom. Stačí jedna horšia hádka a o niekoľko dní môžete byť o zopár stovák eur ľahší. Riziku sa vystavujú aj mnohí užívatelia internetových sociálnych sietí ako MySpace alebo Facebook, a to nielen zverejňovaním svojich adries, domácich či emailových, ale aj akceptovaním rôznych neoverených aplikácií, z ktorých sa môžu vykľuť trójske kone.

V prípade emailovej korešpondencie platí zásada absolútnej nedôvery. Odpovedajte len na emaily od ľudí, ktorých poznáte a neotvárajte žiadne podozrivé prílohy. Ak je ako odosielateľ uvedená vaša banka, vo väčšine prípadov ide o podvod. V októbri minulého roka začali klienti britskej banky Barclays dostávať emaily so žiadosťou, aby potvrdili správnosť svojich údajov, pretože banka posilňuje bezpečnosť svojich internetových služieb. Pochopiteľne, výsledkom bolo, že ten, kto údaje poskytol, ich vlastne odovzdal podvodníkom.

Hoci to znie takmer neuveriteľne, v priemere trvá 467 dní, kým si človek všimne, že sa stal obeťou krádeže identity. Väčšina ľudí totiž výpisy z účtu buď nečíta vôbec alebo len povrchne, takže ak páchatelia nie sú nenásytní a začnú ukrojovať z účtu malými čiastkami, tak sa im to môže dariť pomerne dlho. Ďalšou možnosťou je jednorazový veľký záťah na účet. Ten je však väčšinou aj posledný, pretože buď je transakcia podozrivá banke alebo si výraznú zmenu všimne aj samotný majiteľ. Aj keď sa podarí účet rýchlo zablokovať, obete strávia riešením problému 600 hodín čistého času, čiže plných 25 dní. A čas má tiež svoju hodnotu.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť