Vladimír Bačišin
Foto: TZA (Flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Európska rada (licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Svetová banka, licencia Creative Commons
Vladimír Bačišin
Foto: Cayusa (Fllickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Tomáš Mrva
Leo Singer
Foto: SXC.hu
Tomáš Mrva

Vzostup islamského kapitalizmu

Foto: SXC.hu

V čase ekonomickej krízy je prirodzené, že sa hľadá alternatíva k súčasnému finančnému systému. Niektorí vidia riešenie v bezúrokovom islamskom finančníctve. To však ani zďaleka nie je také výhodné ako vyzerá.

Najznámejším faktom o islamskom finančníctve, čiže takom, ktoré je v súlade s islamským právom (šaríou) je to, že zakazuje úroky. Skutočnosť je o niečo komplikovanejšia a zahŕňa aj zákaz akéhokoľvek obchodovania s bravčovým mäsom, alkoholom, pornografiou alebo hazardnými hrami. Vďaka tomu ho v uplynulých rokoch jeho zástancovia prezentovali ako etickejšiu verziu kapitalizmu, ktorá by mohla prilákať aj nemoslimov.

Na druhej strane, existujú kritici, ktorí tvrdia, že tak ako v mnohých iných záležitostiach, aj tu došlo k dezinterpretácii pôvodného významu. Podľa nich totiž islam nezakazuje úrok ako taký, ale iba úžeru, čiže prehnane vysoký úrok. Prax v súčasnom islamskom bankovníctve je však taká, že úrok, ktorý je chápaný ako peňažná hodnota času, je zakázaný, kým zisk, čiže časová hodnota peňazí, je povolený.

Úroky v islamskom rúchu

Islamské banky to aj náležite využívajú a niektoré poplatky, označené ako zisk ako správny poplatok, sú takmer na nerozoznanie od úroku ako ho poznáme v západnom finančnom systéme. Podľa amerického politológa a ekonóma Timura Kurana je napríklad obdoba lízingu nazývaná murabaha len úrokom v islamskom rúchu.

Banka totiž kúpi tovar, aby ho potom s prirážkou predala zákazníkovi. Oficiálna interpretácia je taká, že zákazník vedome zaplatil vopred dohodnutú vyššiu sumu, ktorá odráža riziko, že zo zmluvy vycúva a banke zostane nepotrebná haraburda, ktorú potom aj tak bude musieť predať niekomu inému, pravdepodobne za nižšiu cenu.

Ďalším príkladom toho, že pridržiavanie sa islamského práva v bankovníctve ani zďaleka nie je pre zákazníkov lacnejšie ako byť zákazníkom „úžerníckej“ banky, je spoplatňovanie používania kreditných kariet. V knihe Nový finančný úsvit: vzostup islamského finančníctva sa spomína prípad dvoch fiktívnych študentov, z ktorých jeden používa bežnú kreditnú kardu, aké sa používajú v Perzskom zálive a druhý kreditku vydanú islamskou bankou.

Kým prvý by za desaťmesačné splácanie svojho dlhu zaplatil 1450 dirhamov, druhý by si za svoju pobožnosť riadne priplatil a stálo by ho to dokopy 2800 dirhamov. Dokonca aj v prípade, že by na kreditke nemali žiadny dlh, poplatok za užívanie islamskej karty by za to isté obdobie bol o 1350 dirhamov vyšší. Nechám na posúdenie čitateľa, či tento postup zapadá do jeho predstavy o etickejšom kapitalizme.

Ak je z produktov islamského finančníctva niektorý na prvý pohľad atraktívny, tak je to zjavne sukuk. Zvyčajne sa označuje ako islamský dlhopis, ale autori Nového finančného úsvitu Anthony Srieh a Joseph DiVianna tvrdia, že správnejšie je hovoriť o investičnom certifikáte. Od dlhopisu sa líši tým, že držiteľ sukuku sa stáva podieľnikom tovaru alebo služby, ktorú si jeho vydavateľ za utŕžené peniaze kúpil. Kým teda majitelia dlhopisu žijú v neistote, či budú splatené, držitelia sukuku sú poistení spoluvlastníctvom zakúpených aktív a majú podiel na zisku, ktoré vytvárajú.

Sukuky už nie sú len doménou islamského sveta, veď jeden v hodnote sto miliónov eur vydala v roku 2004 aj nemecká spolková krajina Sasko-Anhaltsko a o podobnom kroku uvažovalo aj britské ministerstvo financií. V Spojených štátoch vydala sukuk plynárenská firma East Cameron Gas a bol to prvý sukuk s ratingom od agentúry Standard and Poor’s (S&P). Ani tomuto produktu sa však nevyhla kríza a hodnota sukukov vydaných v roku 2008 bola o viac než polovicu nižšia ako v predchádzajúcom roku.

Stále v plienkach

Pri hodnotení významu islamského bankovníctva si treba uvedomiť, že 92 percent z poldruha miliardy moslimov na svete ešte stále nemá bankový účet. Aj to je dôvod, prečo napriek rýchlemu rastu aktíva islamských bánk tvoria len 0,7 percenta z celkovej hodnoty svetových bánk. Z veľkých moslimských krajín len v Iráne existuje relatívne rozvinutý finančný systém.

Aktíva bánk v miniatúrnych štátoch ako Bahrajn alebo Kuvajt niekoľkonásobne presahujú aktíva v Indonézii, Pakistane alebo Bangladéši, ktoré majú spolu 573 miliónov obyvateľov. Hoci len ťažko predpokladať, že bankovníctvo bude rásť podobným tempom ako používanie mobilných telefónov, islamské banky nepochybne čaká rozmach.

Nebudú sa zameriavať len na moslimské krajiny, veď šaríové bankovníctvo funguje už aj v Británii a Hongkongu a je len otázkou času, kedy dorazí aj do Francúzska, Nemecka alebo Austrálie. A aj keď jeho princípy nemusia byť každému po chuti, nie je hneď potrebné v jeho raste vidieť sprisahanie ako zavliecť do západného sveta šaríu. Väčší výber by predsa nemal byť v žiadnej forme kapitalizmu na škodu.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia