Vladimír Bačišin
Foto: TZA (Flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Európska rada (licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Svetová banka, licencia Creative Commons
Vladimír Bačišin
Foto: Cayusa (Fllickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Tomáš Mrva
Leo Singer
Foto: SXC.hu
Tomáš Mrva

Teórie Nikolaja Kondratieva v listoch z väzenia

Foto: Jonathan Reyes (Flickr, licencia Creative Commons)

Nikolaj Dmitrijevič Kondratiev je autorom teórie dlhých cyklov konjunktúry a autorom Novej ekonomickej politiky (NEP) v ZSSR. Dlhé (veľké) ekonomické cykly konjunktúry sú známe aj ako Kondratievove cykly, ktoré vysvetľujú cyklický fenomén vývoja modernej ekonomiky.

V dvadsiatych rokoch si Kondratiev všimol, že v dlhodobej dynamike niektorých ekonomických indikátorov sa dá pozorovať určitá cyklická pravidelnosť. Počas nej za fázou rastu niektorých indikátorov prichádza fáza ich relatívneho poklesu s charakteristickým obdobím kolísania cyklu 50 rokov. Tieto kolísania označil Nikolaj Kondratiev ako veľké alebo dlhé cykly konjunktúry. Rakúsky, neskôr americký ekonóm Joseph Schumpeter ich na jeho počesť pomenoval Kondratievovými cyklami. Niektorí vedci ich nazývajú dlhými vlnami alebo Kondratievovými vlnami.

Zákonitosti

Nikolaj Kondratiev vo svojich prácach uvádza štyri empirické zákonitosti vo vývoji veľkých cyklov konjunktúry:

1) pred začiatkom stúpajúcej vlny každého veľkého cyklu, a niekedy na jej samotnom začiatku, sa dajú pozorovať značné zmeny v hospodárskom živote spoločnosti. Zmeny sa vyjadrujú v technických objavoch a vynálezoch, v zmenách podmienok finančného obratu, v posilnení úlohy nových krajín v svetovom ekonomickom živote. Tieto zmeny sa odohrávajú podľa tvrdenia Nikolaja Kondratieva neustále v tej či inej miere, ale uskutočňujú sa nerovnomerne, najintenzívnejšie sú vyjadrené pred začiatkom stúpajúcich vĺn veľkých cyklov a pred ich začiatkom.

2) Obdobia stúpajúcich vĺn cyklov sú zvyčajne bohatšie na veľké sociálne otrasy a prevratmi v živote spoločnosti, ako sú revolúcie a vojny, ako v období klesajúcich vĺn. Preto, aby sme sa o tom presvedčili, je dostatočné pozrieť sa vo svetovej histórii na chronológiu ozbrojených konfliktov a prevratov.

3) Klesajúce vlny veľkých cyklov sú sprevádzané dlhodobou depresiou v poľnohospodárstve.

4) Veľké cykly ekonomickej konjunktúry vyvstávajú v jednotnom procese dynamiky ekonomického vývoja, v ktorom vyvstávajú aj stredné cykly s ich fázami rastu a poklesu.

Výskumy a závery Nikolaja Kondratieva boli založené na empirickej analýze veľkého počtu údajov z rôznych krajín pri veľkom časovom úseku od 100 do 150 rokov. Týmito ukazovateľmi boli indexy cien, štátne dlhové cenné papiere, nominálna mzda, ukazovatele zahraničného obchodu, ťažba uhlia, zlata, výroba olova a železa. Oponenti Nikolaja Kondratieva ho kritizovali za ústup od princípov marxizmu za to, že pri vysvetlení veľkých cyklov použil kvantitatívnu teóriu peňazí.

Upriamime pozornosť na menej známy fakt, na to, že Nikolaj Kondratiev bol spoluautorom Novej ekonomickej politiky, ktorá nahradila princípy ekonomiky v čase vojenského komunizmu. Základom Novej ekonomickej politiky v ZSSR od roku 1921 bolo nahradenie povinného predaja obilia štátu zdanením predaja, využitie rôznych foriem trhu a vlastníctva, získanie zahraničného kapitálu vo forme koncesií, realizácia menovej reformy (1922-1924), v dôsledku ktorej sa rubeľ stal voľne konvertovateľnou menou.

Nová ekonomická politika predpokladala štátnu reguláciu ekonomiky s využitím trhových a plánových mechanizmov. Nová ekonomická politika umožnila obnovu ekonomiky, ktorá bola deštruovaná Prvou svetovou vojnou a po nej nasledujúcou občianskou vojnou. Nikolaj Kondratiev bol zakladateľom Konjunktúrneho inštitútu pri Národnom komisariáte financií ZSSR.

Teórie vo väzení

V roku 1930 Nikolaja Kondratieva uväznili a v roku 1932 odsúdili na osem rokov väzenia na základe vymysleného obvinenia a po fyzickom mučení. V roku 1938 rozsudok zmenili na trest smrti zastrelením. Vo väzení neprestával pracovať a jeho vedecké úsilie nachádza odraz v kolekcii listov adresovaných manželke Jevgenii Kondratievovej a dcére Jelene Nikolajevne Kondratievovej. Väzenie sa nachádzalo v bývalom Spaso-Jefimovskom kláštore v starom ruskej meste Suzdaľ, ktoré je známe z najstaršej ruskej knihy Novgorodský kódex z roku 999. Spaso-Jefimovský kláštor bol väzením rôzneho typu až do roku 1968.

Čo hovoria rukopisy listov Nikolaja Kondratieva z väzenia? Predovšetkým o tom, že skutočný vedec nemôže prestať pracovať ani vo väzení. “Vedecké poznanie je vyššou hodnotou a zlepšuje náladu,“ napísal Nikolaj Kondratiev v liste 14. apríla 1933.

Vrchol tvorby Nikolaja Kondratieva vo väzení pripadá na roky 1933–1935, kým nezačal mať problémy so zdravím. Vďaka úsiliu manželky sa vo väzení vytvorilo jedno z centier svetovej vedy. Jevgenija Davydovna Kondratievová udržiavala kontakty s knižnicami, zahraničnými vedcami. Nikolaj Kondratiev komunikoval najmä s americkým ekonómom Wesleyom Clairom Mitchelom, ktorý bol zakladateľom National Bearau of Economic Resarch (Národný úrad pre ekonomický výskum) a manželka Nikolaja Kondratieva bola jedným z prekladateľov jeho monografie Business Cycles (1913). Ruský ekonóm udržiaval styky aj s budúcim nobelistom Simonom Kuznetsom.

V Suzdaľských listoch vidieť šírku, ale aj hĺbku vedeckých záujmov Nikolaja Kondratieva. Pokračoval v rozpracovaní teórie ekonomických cyklov. Vo väzení sa rozhodol napísať knihu o trende. Mala mať nasledovné kapitoly: 1) základné problémy ekonomickej dynamiky; 2) trend, alebo problémy ekonomickej dynamiky; 3) stav poznania problematiky v teórii sociálnej ekonomiky; 4) stochastické problémy časových radov a problém trendu. Toto je tretina práce monografie o trende. Bohužiaľ rukopisy tejto monografie a monografie o veľkých kolísaniach boli zničené. Z týchto čias sa zachoval iba rukopis práce Základné problémy ekonomickej statiky a dynamiky. Jeho práce sa v tom čase vydávali v USA, Veľkej Británii, Nemecku a Francúzsku. Nikolaj Kondratiev bol členom Americkej akadémie sociálnych vied, Americkej ekonomickej asociácie, Americkej asociácie problémov poľnohospodárskej ekonomiky, Americkej sociologickej spoločnosti, Londýnskej štatistickej spoločnosti, členom redakčnej rady časopisu Abstract of Social Sciences.

Nikolaj Kondratiev aktívne pracoval v oblasti matematickej ekonómie. Veľká pozornosť tomuto smeru sa venovala aj v Konjunktúrnom inštitúte, ktorý založil. Do väzenia si objednal desiatky kníh z oblasti matematiky a matematickej štatistiky. „Matematika ma očarováva čoraz viac a viac. V podstate je väčšia ako akákoľvek oblasť poznania, môže poskytnúť čistejšie intelektuálne potešenie,“ napísal v liste z 12. mája 1933. Na základe získaných poznatkov rozpracoval teóriu časových radov. Zaoberal sa nimi nielen z matematického hľadiska, ale aj z hľadiska filozofie. Na základe poznaného vytvára a overuje s použitím štatistických údajov makroekonomický model. Nikolaj Kondratiev bol skromný, ale o novom modeli povedal, že ho považuje za objav.

„Mám snahu si myslieť, že zostavenie a riešenie navrhnutých rovníc sami o sebe predstavujú v plnom zmysle slova objav, ktorý umožňuje skonštruovať úplne novú v najvyššej miere zaujímavú a dôležitú časť teoretickej ekonómie založenej na prísnych a presných základoch. Podarilo sa mi získať veľmi jednoduchý vzorec, ktorý umožňuje, ak sú dané akékoľvek dve veličiny, charakterizujúce stav a zmeny v národnom hospodárstve v čase, napríklad množstvo ekonomicky aktívneho obyvateľstva a suma kapitálu v národnom hospodárstve, dosť presne určovať (a predpovedať zmeny) všetky ostatné veličiny hospodárstva,“ napísal v liste z 11. júla 1934.

Model trendu

Nikolaj Kondratiev, ako sme v úvode skonštatovali, prišiel vo vede s myšlienkou veľkých cyklov ekonomickej konjunktúry, ktoré sú základom všetkých moderných výskumov dynamiky dlhých cyklov ekonomických systémov. V určitom čase sa táto myšlienka považovala za jeden z mála dôkazov možnosti konštrukcie teórie ekonomickej dynamiky.

V listoch píše, že existujúci problém dynamiky má ten význam, „že v nej skryté cykly teraz, nakoľko môžem uvažovať, sú všeobecne priznané a bez nich sa nedá uvažovať napríklad o súčasnom stave konjunktúry,“ napísal 23. januára 1935. Dôkazom talentu teoretika a vedca sa stal ním formulovaný (v liste z 5. septembra 1934), dynamický model rozšírenej reprodukcie, ktorý má svoj význam pre teóriu ekonomického rastu a prognózovania.

Svoje závery definoval nasledovne:

1) Úloha pozostávala v tom, aby sme definovali zákony základných tendencií (alebo trendu) dynamiky národného hospodárstva a definovali ich prísne matematicky. Riešenie tejto úlohy zavádza v podstate novú časť do systému teoretickej sociálnej ekonómie, pretože sa doposiaľ zaujímala takými dynamickými problémami, ako je problém cyklických kolísaní a kríz.

2) Kvôli riešeniu problému som vymedzil základné prvky, charakterizujúce stav národného hospodárstva a pripúšťajúce priamo, alebo nepriamo kvantitatívne vyjadrenie. Tieto prvky a taktiež ich označenie písmenami, alebo matematickými symbolmi sú nasledovné: 1) Kapitál v národnom hospodárstve – K, 2) Množstvo ekonomicky aktívneho obyvateľstva – A, 3) Výroba výrobných prostriedkov – P1, 4) Výroba spotrebných predmetov – P2 , 5) Celková veľkosť výroby – P, 6) Národný dôchodok – E, 7) Mzda - 1, 8) úročenie kapitálu – i, 9) Suma pozemkovej renty – R, 10) Veľkosť akumulácie kapitálu – S. Celkom je to desať veličín. A preto, aby sme ich definovali a zákon ich zmeny, je nevyhnutné určiť alebo systém z desiatich nezávislých rovník a vyriešiť ho, alebo niektoré z nich určiť samostatne, a pre ostatné vystavať príslušný systém rovníc. Idem druhou cestou.

3) Konštatujem, že medzi týmito veličinami, ktoré sa v procese dynamiky akumulujú, zhromažďujú a v každý moment vytvárajú známy fond. Týmito veličinami sú, po prvé množstvo ekonomicky aktívneho obyvateľstva, po druhé množstvo kapitálu v národnom hospodárstve. Tu treba zaradiť medzi ne úroveň techniky, hoci sám o sebe nie je ekonomickou veličinou, ale pripúšťa nepriame meranie a má kvantitatívne merateľný vplyv na prvky hospodárskeho života. Všetky ostatné ekonomické prvky majú charakter nie fondu, ale toku a nepodriaďujú sa princípu kumulácie. Celkový postup dynamiky (trend) týchto prvkov (ako aj celého sociálno-ekonomického života) odráža (v zmysle funkcionálnej väzby) chod dynamiky kumulatívnych prvkov. Analyzujem predovšetkým chod dynamiky ostatne menovaných.

Ako konštatoval Nikolaj Kondratiev, nájdený vzorec pri upravení určitých parametrov vyjadruje zákon trendu dvoch kumulatívnych veličín – kapitálu a obyvateľstva, ale tiež zmeny techniky.

Prešlo viac ako deväť desaťročí od čias, keď Nikolaj Kondratiev navrhol svoje základné myšlienky. Kríza v ekonomike, ale aj v industriálne orientovaných spoločenských vedách dávajú dnes možnosť reálne hodnotiť vedecké dedičstvo významného ruského ekonóma. Zákonitosti dlhých ekonomických cyklov potvrdili ekonomické krízy v čase Veľkej depresie, ale aj ropného šoku začiatkom sedemdesiatych rokov. Okrem iného jeho teória predvídania a metodológia perspektívneho plánovania môžu byť základom dlhodobých ekonomických prognóz.

(Autor pôsobí na Paneurópskej vysokej škole)

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť