Vladimír Bačišin
Foto: TZA (Flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Európska rada (licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Svetová banka, licencia Creative Commons
Vladimír Bačišin
Foto: Cayusa (Fllickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Tomáš Mrva
Leo Singer
Foto: SXC.hu
Tomáš Mrva

Shipping & shopping

Ako sa do jediného obchodu dostanú tovary z celého sveta? A aký vplyv to má na planétu? Informácie nahrávajú obchodným reťazcom a doprava praje veľkým lodiam. Ktoré sú omnoho menej zelené než sme si mohli myslieť.

Počas môjho pobytu v Anglicku sa mi pritrafilo bývať istý čas neďaleko dokov. Z okna som mal výhľad na siluety lodných žeriavov a pod nimi rady farebných kontajnerov. Pripomínali múrik z Lega. V novembri minulého roku však „múrik“ začal rásť do výšky, až sa zmenil na pyramídu vyššiu ako obytné domy.

Tento úkaz sa stal mojím osobným barometrom krízy. A popri správach od slovenských robotníkov, ktorým prudko ubudlo práce v tamojších odevných veľkoskladoch, začal som premýšľať nielen o poklese dopytu v nákupných centrách, ale aj o tom, ako je celý tok tovarov vlastne zorganizovaný.

Práve kniha Getting the goods (Prepraviť tovary) je o tom, ako sa veci dostávajú tam, kam majú. Svetový tok tovarov musí byť nepretržite riadený a monitorovaný, množstvo dát v tejto oblasti ďaleko predčí objem údajov, ktoré zhromažďujú spravodajské služby štátov.

Zlaté časy pre obchodné reťazce

Význam logistiky a manažmentu dodávateľských sietí (supply chains) značne vzrástol v dôsledku prechodu globálnej ekonomiky z „push“ modelu na „pull“ systém. V staršom modele to boli hlavne výrobcovia, ktorí rozhodovali o tom, koľko a čoho sa vyrobí. Prieskumy trhu, reklama, PR, branding a spotrebiteľské úvery mali za úlohu „dotlačiť“ zásoby tovarov k spotrebiteľom („push“). Prípadné straty z predaja znášali hlavne obchodníci. Tento model nedokázal pružne reagovať na náhle zmeny v dopyte.

V novom systéme je trh presýtený. Tendencia je vyrábať presne toľko, aký je dopyt. Hromadenie zásob znamená straty, straty znamenajú odchod z konkurenčného boja. Poznanie potrieb spotrebiteľov sa stalo otázkou prežitia a získané poznatky znamenajú rozhodujúcu mocenskú pozíciu na trhu. Tieto informácie sa sústreďujú v rukách obchodných reťazcov. Okrem toho že vedia, čo ľudia momentálne chcú, len ony disponujú dostatočne mohutnými kapacitami, ktoré dokážu predať rastúce množstvo tovarov chrlených z východnej Ázie. Preto sú reťazce schopné diktovať výrobcom nielen čo majú produkovať, ale aj za aké ceny a kedy (preto „pull“, teda ťahať). Koncentrácia moci na samom konci dodávateľskej siete pripomína anglický idióm o tom, že nie pes vrtí chvostom, ale chvost psom.

Jednou z najväčších firiem na svete, z hľadiska obratu i počtu zamestnancov, je americký obchodný reťazec Wall-Mart. V roku 2006 mala táto firma obrat 350 miliárd dolárov a čistý zisk 11 miliárd dolárov. Firma dokáže v USA predať 21% hračiek, 16% potravín a liekov, 13% elektroniky a 10% odevov, čo znamená doviezť do krajiny takmer tisíc kontajnerov denne.

Niekoľko zlepšovákov od Wall-Martu

Wall-Mart udával trendy v globálnom presune moci od výrobcov k predajcom. Prelomovo zjednodušil logistiku tým, že zaviedol zdieľanie elektronických dát so svojimi dodávateľmi, čím odbúral množstvo sprostredkovateľov. Dokázal znížiť množstvo zásob v skladoch na úplné minimum. Zaviedol ako prvý technológiu RFID (identifikácia rádiovými vlnami), čím firma získala úplný prehľad o pohybe každej tovarovej položky. Zjednodušila dizajn svojich supermarketov do podoby známych veľkých „škatulí“, čím zlúčila funkciu obchodu a skladu do jednej prevádzky.

Wal-Mart dokáže svoj supermarket vyprázdniť dvakrát týždenne, kým ostatní konkurenti len dvakrát za mesiac. Najväčšie obchodné reťazce dokážu nielen donútiť výrobcov znižovať ceny, ale rovnako aj prenášať na nich viac povinností ako sú nalepovanie cenoviek na tovary, vešanie odevov na vešiaky pred tým, ako ich dovezú do obchodov alebo balenie do krabíc presne podľa požiadaviek obchodného reťazca. Ak neurobíte tak, ako chceme, nabudúce kúpime tovar od vášho konkurenta, odkazujú predajcovia.

Logistická revolúcia naštartovaná Wal-Martom bola podľa Bonacich a Wilsona možná kvôli politike deregulácií a rastu globálneho obchodu v 80. a 90. rokoch, ako aj kvôli outsourcingu, kde napríklad automobilka má okolo seba kruh subdodávateľov, z ktorých každý má ešte vlastný kruh dodávateľov, atď. Reťazce sú natoľko zložité a rýchlo sa meniace, že vznikli špecializované logistické firmy, ktoré sú známe pod skratkou 3PLs (third-party logistics firms). Vypracúvajú integrované riešenia, kde celú dodávateľskú sieť vidia ako jeden celok, v ktorom výrobcovia, distribútori a predajcovia museli začať spolupracovať. Konkurencia sa už nevedie medzi jednotlivými firmami, ale skôr medzi dodávateľskými sieťami.

Koniec snov o zelenej lodnej doprave

Sociologička Edna Bonacich v úvode vysvetľuje, že jej fascinácia témou logistiky začala, keď musela denne cestovať z Los Angeles do práce na Kalifornskú univerzitu v Riverdale. Na diaľnici č. 60 míňala každý rok väčšie a väčšie množstvo kamiónov s ázijskými kontajnermi, rútiace sa na východ. Prechádzala aj sivou krajinou veľkoskladov, distribučných centier a parkovísk. Navyše to bolo obdobie, keď sa téma vykorisťovania v ázijských robotárňach (sweatshops), produkujúcich pre západné značky, dostala do povedomia médií a verejnosti.

Autori sa sústreďujú na najmohutnejší dopravný koridor na svete, ktorý spája východnú Áziu so sústavou prístavov Los Angeles a Long Beach v Kalifornii. Oba prepojené prístavy prepravia skoro tri štvrtiny tovarov vylodených na západnom pobreží USA. V r. 1980 prístavy na západnom pobreží preložili 35 miliónov ton tovarov. O desať rokov neskôr to bolo takmer triktá viac a o ďalších desať rokov to už bolo 174 miliónov ton. Najprudší rast nastal paradoxne počas vrcholu anti-globalizačných hnutí: v roku 2006 to bolo až 361 miliónov kontajnerových ton.

Táto expanzia by nebola možná bez budovania stále mohutnejších kontajnerových lodí. Ide o brutálnu záťaž pre planétu, pretože svetová námorná doprava vyprodukuje dvakrát viac CO2 než letecká. Tohtoročná štúdia dánskej agentúry pre životné prostredie vyrátala, že pätnásť najväčších kontajnerových lodí znečisťuje atmosféru rovnako ako všetkých 760 miliónov áut na svete.

Pracujúci: moc „bezmocných“

Posledná časť knihy sa venuje pracovným podmienkam a role odborov medzi prístavnými robotníkmi, kamionistami, zamestnancami železníc a pracujúcimi v skladoch a distribučných centrách. Podľa autorov sa podmienky vo „wall-martovskom“ systéme zhoršili. Všade sa zaviedol flexibilný pracovný čas, ktorý sa viaže na momentálne množstvo objednávok. Zamestnanosť rastie len v skladoch a v kamiónovej doprave. Tam panujú najhoršie podmienky. Kamionisti nemajú vôbec žiadne odbory, pretože všetci museli prejsť na živnosť. Wall-martovský systém znižovania cien ich núti pracovať ťažšie, viac a za menej peňazí

V roku 2002 počas konfliktu medzi prístavnými odbormi ILWU a zamestnávateľmi sa práca prerušila na desať dní. Zablokovaním pohybu tovarov prichádzal biznis o miliardy. Preto George Bush pod okamžitým tlakom aktivoval starý Taft-Hartleyho zákon a vyhlásil výnimočný stav, čím donútil obe strany ukončiť konfikt. To ukázalo, že pracujúci v prístavoch majú silnú mocenskú pozíciu. Prerušením toku tovarov totiž dokážu ochromiť celý dodávateľskú sieť a spôsobiť straty aj výrobcom. Podobnú moc majú aj pracujúci v iných uzlových bodoch siete. V závere knihy autori identifikujú desať slabých miest celého systému, ktoré môžu pracujúci využiť vo svoj prospech pri budúcich konfliktoch so zamestnávateľmi.

Organizovaná obhajoba záujmov pracujúcich je dnes na Slovensku ťažko predstaviteľná. Krátke obdobie, kedy nedostatok pracovných síl umožňoval pracujúcim požadovať a vyjednávať, sa najnovšou krízou skončilo. Napriek tomu slovenská ekonomika má naďalej významnú funkciu vo svetovej deľbe práce a autíčkarsky prívlastok „Európsky Detroit“ stále platí. Vďaka knihám ako je Getting the goods môžeme dovidieť za hranice našej kotliny a uvedomiť si, že nie sme ani pupkom sveta, ani tým chvostom, ktorý krúti psom, ale „iba“ jedným článkom v globálnom dodávateľskom reťazci.

Edna Bonacich, Jake B. Wilson: Getting the Goods. Cornell University: 2008. 273 s.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť