Vladimír Bačišin
Foto: TZA (Flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Európska rada (licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Svetová banka, licencia Creative Commons
Vladimír Bačišin
Foto: Cayusa (Fllickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Tomáš Mrva
Leo Singer
Foto: SXC.hu
Tomáš Mrva

Pohľad na privatizáciu po štvrťstoročí

Foto: peter man (Flickr.com, licencia Creative Commons)

Pred rokom 1990 existovala v niekdajšom Československu centrálne plánovaná ekonomika. Jej cieľom bola nielen ekonomická efektívnosť, ale aj realizácia sociálnej politiky a vytvorenie širokej strednej vrstvy.

V roku 1990 politické elity odmietli socializmus a začali vytvárať klasickú liberálnu demokraciu s trhovou ekonomikou. Privatizácia bola výsledkom jednoduchého predpokladu - ak bude všetko súkromné, nehrozí návrat socializmu. Existovali nielen ideologické dôvody. Prestala existovať Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), ktorá zabezpečovala výmenu tovarov medzi socialistickými krajinami.

Metódy

Privatizácia sa udiala na základe niekoľkých metód. Malá privatizácia, čo bol predaj maloobchodných prevádzok, sa robila aukčnou metódou. Vyvolávala sa cena a najvyššia sa odklepla. Veľká privatizácia sa rozdelila na dve vlny. Použili sa v nich rôzne metódy. Boli to kupónová privatizácia, ktorej druhá vlna bola zrušená. Potom to bol predaj na základe verejnej súťaže, predaj vopred vybraným vlastníkom alebo kombinácia metód. Verejná súťaž sa robila na základe určitých kritérií. Existoval prípad, keď bola časť podielov v podniku predaná zahraničnému investorovi a ďalšia časť podniku predaná v kupónovej privatizácii. Podniky sa privatizovali celé. Komerčné banky len čiastočne.

Medzi domácimi a zahraničnými nadobúdateľmi niet rozdielu. Každému nadobúdateľovi nejde o nič iné ako o zisk. Lamentovanie, komu sme to mali dať a komu nie, sú ideologické bludy. Buď má zisk zahraničná firma, alebo domáca. Zisk má ktokoľvek. Ekonomika je globalizovaná. Výsledkom privatizácie mohlo byť zavretie podniku, tak dopadli niektoré cukrovary, alebo úplné vyrabovanie podniku, alebo jeho rozvoj. Všetko záleží od majiteľa, alebo manažéra.

Fondy

Aká bola úloha investičných privatizačných fondov v privatizácii? Pri nich sa použila hypotéza, ktorá v niečom pripomína nemecký model hospodárstva, v niečom americký model. V nemeckom hospodárstve niektoré podniky vlastnia akcie bánk a niektoré banky sú vlastníkmi podnikov. U nás fondy čiastočne vlastnili spolu so štátom banky, ale aj podniky. Fondy sa mali stať novými kolektívnymi strategickými vlastníkmi.

Neskôr sa zmenili zákony o fondoch tak, že fondy sa mali premeniť na portfóliových investorov. To znamená, že v každom podniku mali kontrolovať nie viac ako desaťpercentný podiel. Tam, kde fondy skončili, sa začína na Slovensku éra finančných skupín. Ako dopadli jednotlivé privatizované podniky? Podľa môjho základného prepočtu, ktorý som robil spolu s ekonómom Martinom Matušovičom z Ekonomickej univerzity, polovica podnikov z kupónovej privatizácie existuje. Vzhľadom na úplne iné ekonomické prostredie, ktoré dnes máme, je to úspech. Je to aj vďaka tomu, že tí, čo mali vážny záujem o rozvoj podniku, kúpili všetky akcie a často aj za ceny, ktoré boli vyššie ako reálne trhové ocenenie. Svetlým príkladom je skupina manažérov vedená Vladimírom Sotákom.

Banky

Súčasťou zmien v slovenskej ekonomike bola aj privatizácia komerčných bánk. Slovenské komerčné banky vznikli vďaka kapitálu, ktorý mal k dispozícii štát. Zostali v ňom aj úvery spred roku 1990. Devalvácia na začiatku deväťdesiatych rokov znemožnila ich splácanie. Pribudli k nim aj úvery po roku 1990, ktoré sa nesplácali. Ťažoba týchto úverov viedla k tomu, že v roku 1998 štátom kontrolované banky existovali na papieri. Ak by sa prísne dodržiavali všetky zákony a predpisy, tieto banky by zbankrotovali.

Štát ich ozdravil tak, že vybral z nich nesplatené úvery a nahradil ich novými peniazmi vo forme štátnych dlhopisov. Ekonómovia Brigita Schmögnerová, Viliam Vaškovič a Juraj Renčko urobili v roku 1999 to, čo museli robiť vo vyspelých krajinách po skončení finančnej krízy. Aj vďaka nim máme zdravý bankový sektor. Podstatne sa znížili úroky a uľahčilo financovanie, napríklad bytovej výstavby. Niektorí ekonómovia tvrdili, že banky sme mali predať za korunu. Je to nezmysel. Záujemcovia nekupujú niečo, čo nefunguje, nemá podiel na trhu a nie je predpoklad, že prinesie zisky. To platí najmä pre finančné inštitúcie. Ani ja by som si nekúpil skrachovanú banku. Niekoľko menších bánk skutočne skrachovalo a nikto ich nekúpil.

Ceny

Často sa polemizuje o cenách. O cenách v privatizácii sa nedá hovoriť vo všeobecnosti. Každý podnik je špecifický. Predaj akcií podniku za jedno percento ich trhovej ceny, najmä ak je to monopol, je svinstvo. Predaj zadlženého podniku, ktorý takmer nefunguje, za malú sumu je správne ekonomické rozhodnutie. Ak niekto zaplatí menej, je predpoklad, že do podniku investuje a bude sa o neho starať.

Poslednými sektormi, kde sa uskutočnila privatizácia, boli zdravotníctvo a dôchodkov. Privatizácia zdravotníctva je vlastne odštátnením časti štátneho rozpočtu. Subjekty, ktoré získali kontrolu nad časťou zdravotníckych služieb, využívajú verejné zdroje. To isté sa týka dôchodkových fondov takzvaného druhého piliera. Každá vláda bude musieť raz priznať, že každý by sa mal dôchodkovo a zdravotne pripoistiť. Verejné zdroje nebudú postačovať na financovanie ani dôchodkov, ale ani zdravotníctva. Týka sa to aj vysokého školstva. Raz sa bude platiť aj na verejných vysokých školách.

(Autor pôsobí na Paneurópskej vysokej škole)

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia