Vladimír Bačišin
Foto: TZA (Flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Európska rada (licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Svetová banka, licencia Creative Commons
Vladimír Bačišin
Foto: Cayusa (Fllickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Tomáš Mrva
Leo Singer
Foto: SXC.hu
Tomáš Mrva

Nádherný bezplatný svet

V súčasnosti máme prístup k nevídanému množstvu bezplatných služieb a výrobkov. Začína sa však tvrdý súboj o to, či ich bude oveľa viac alebo si budeme musieť znova pripomenúť, že nič nie je zadarmo.

Ak by sme chceli celý problém zjednodušiť, tak by sme ho mohli zúžiť na nevyhlásenú ideologickú vojnu dvoch mužov – Chrisa Andersona a Ruperta Murdocha. Zatiaľ čo Anderson vo svojich článkoch a novej knihe nazvanej Free: The Future of a Radical Price argumentuje, že poskytovanie tovarov a služieb zadarmo je cestou vpred, mediálny magnát Rupert Murdoch si myslí presný opak a chce spoplatniť aj to, čo je dnes zadarmo, v jeho prípade internetový obsah novín.

Človek včerajška

Pre tých, ktorým súčasná situácia, keď si môžete úplne zadarmo prečítať väčšinou najlepších novín a časopisov na svete, vyhovuje, mám dve správy. Tá zlá je, že Murdoch má v mediálnom svete veľký vplyv a keď zavelí, mnohí nasledujú. Dobrá správa je, že podľa viacerých ľudí z jeho blízkosti Murdoch internetu nerozumie, nepoužíva počítač a bežný tínedžer by vedel lepšie ovládať raketoplán ako on mobilný telefón. Záver je taký, že Murdoch je človek mediálneho včerajška a v tomto konkrétnom prípade pravdepodobne utrpí najväčšie fiasko svojho života.

Pokusným králikom, alebo možno obetným baránkom, tohto experimentu spoplatňovania má byť britský nedeľník Sunday Times. Murdoch verí, že efekt bude rovnaký ako v prípade Wall Street Journalu, kde sa počet návštevníkov zhruba zdvojnásobil za niečo viac ako rok. Lenže Wall Street Journal, podobne ako Financial Times, ponúka špecifický druh obsahu s cieľovou skupinou, ktorá sa vymyká z rámca bežného čitateľa a je ochotná priplatiť si. Navyše, za nárastom bolo aj poskytnutie online prístupu predplatiteľom tlačenej verzie.

Ako zareaguje bežný čitateľ online vydania novín, ktoré bude zrazu spoplatnené? Istá časť, pravdepodobne výrazná menšina, si vstup možno zaplatí, časť sa postaví a pôjde si noviny kúpiť do stánku, pretože papierové vydanie si môže odniesť aj na balkón alebo použiť na čistenie zemiakov, no a tí ostatní sa v priebehu pár sekúnd ocitnú na stránkach konkurenčných novín, ktoré sú zadarmo.

A ak spoplatnia prístup všetci? Vzhľadom na rozsah internetového obsahu je to málo pravdepodobné. Ak by sa to predsa len stalo, ešte stále zostanú k dispozícii napríklad internetové stránky verejnoprávnych médií ako BBC, ktoré spoplatnené nikdy nebudú a šanca, že by im zákonom takéto aktivity zakázali, je zrejme pomerne nízka.

Čo môže byť zadarmo

V opačnom rohu ringu stojí šéfredaktor amerického technologického časopisu Wired, ktorý tvrdí, že všetko čo je digitálne, bude skôr či neskôr zadarmo. Rovnako všetko, čoho cena klesá, bude časom tiež zadarmo a kto dosiahne túto métu prvý, vyhráva, pretože aj na „predaji“ zadarmo sa dá zarobiť. Ak niečo ponúknete zadarmo, zvýšite tým cenu ostatných vecí, presviedča Anderson.

Často používanou obmenou systému, keď je všetko zadarmo, je takzvaný systém „freemium“, v ktorom je bezplatný prístup obmedzený časom, množstvom účastníkov alebo rozsahom používanej služby. Najznámejšími príkladmi sú obmedzené množstvá leteniek alebo vstupeniek rôzneho druhu zadarmo alebo za symbolickú cenu, ktorú potom vykompenzujú tí, čo zaplatia prémiu za neskorší nákup.

Rovnako môžete mať zadarmo prístup k istej úrovni služieb. Ak si chcete vytvoriť vlastnú internetovú stránku, môžete si vybrať z pomernej veľkej ponuky firiem, ktoré vám poskytnú šablónu s istým obmedzením množstva dát, ktoré tam smiete vložiť. Ak chcete profesionálnu stránku pre vašu firmu, môžete použiť tú istú šablónu, ale s viacerými funkciami, väčšou kapacitou – a za primeraný poplatok.

Digitálny socializmus

Okrem systému, v ktorom sú veci a služby zadarmo vykompenzované prémiovými platenými službami, existuje ešte aj druhý spôsob, ako sa dostať k veciam bez platenia. Označuje sa za nový alebo digitálny socializmus, prípadne kolektivizmus. Je založený na štyroch stupňoch spoločenských vzťahov ako ich definoval mediálny teoretik Clay Shirky. V podstate ide o modernú aplikáciu príslovia, že viac hláv, viac rozumu.

Všetko sa začína zdieľaním, napríklad videí na YouTube alebo fotografií na Flickri, pokračuje voľnou spoluprácou, keď výsledok svojej práce poskytnete k dispozícii ostatným ľuďom. Vďaka licenciám Creative Commons sa tak za určitých presne stanovených podmienok váš výtvor stáva spoločným vlastníctvom, ktoré môžu užívať aj ostatní.

Ďalším štádiom je podiel na kolektívnom diele typu Wikipedia alebo softvér Linux, kde človek svojou prácou dopĺňa, vylepšuje a upravuje to, čím prispeli ostatní. Posledným stupňom je kolektivizmus s mierne hierarchickými prvkami, keď istá časť účastníkov vnesie poriadok do tvorivého chaosu. Túto funkciu plnia napríklad editori Wikipedie. Otázkou teda ostáva, čo vlastne vedie ľudí k tomu, aby venovali svoj čas, energiu a vedomosti niečomu, čo im neprinesie žiadny finančný osoh. Odpoveďou nie je žiadne ideologické nadšenectvo, ale podľa jedného prieskumu najmä snaha naučiť sa nové veci a zdokonaliť sa.

Nie každý však vidí vo svete, kde je množstvo vecí zadarmo, iba výhody a ani zďaleka sa nemusí volať Rupert Murdoch. Alex Iskold, zakladateľ internetovej firmy Adaptive Blue, tvrdí, že tento koncept v skutočnosti môže slúžiť veľkým firmám, ktoré si môžu dovoliť vstúpiť na nový trh, ponúknuť niečo zadarmo a zlikvidovať konkurenciu. Rovnako môže slúžiť ako bariéra pre vstup ďalších hráčov na trh. Najzávažnejšia otázka, ktorú si Iskold kladie, je však etická. Aký vplyv má tento koncept na mladých ľudí, ktorí v ňom vyrastajú. Vyvolá v nich pocit, že naozaj je všetko zadarmo a majú bezplatný nárok na čokoľvek?

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia