Vladimír Bačišin
Foto: TZA (Flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Európska rada (licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Svetová banka, licencia Creative Commons
Vladimír Bačišin
Foto: Cayusa (Fllickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Tomáš Mrva
Leo Singer
Foto: SXC.hu
Tomáš Mrva

Ekonomické bludy a mýty

Foto: Cayusa (Fllickr.com, licencia Creative Commons)

Ekonomické bludy, mýty, teórie sprisahania treba najprv pomenovať korektne. Sú to nie celkom pravdivé, alebo úplne klamlivé predstavy o ekonomických procesoch. Ich autori deformujú poznatky v ekonomike prostredníctvom jednoduchého mechanizmu.

Vytvárajú tézy, ktoré sa skladajú z dvoch častí. Prvá vychádza z reálnych faktov, druhá nie je skonštruovaná na základe empirických faktov, ale na základe autorovho osobného presvedčenia. Tým dochádza k manipulácii s faktami. Zmanipulované informácie o ekonomike sú v súčasnosti jedným zo základných nástrojov straníckej propagandy, ktorú s väčším, či menším úspechom šíria masové, ale aj špecializované médiá.

Manipulácia má dosť veľký vplyv na ekonomické správanie ľudí, na ich rozhodnutia vo vzťahu k spotrebe alebo k investovaniu nasporených finančných prostriedkov. Niekedy sa môžeme stretnúť s tým, že šírené zmanipulované informácie vytvárajú dojem, že ekonomické procesy sú niečím, za čím stojí niekto neznámy, nepoznaný. Manipulácia s informáciami o ekonomike v médiách má živnú pôdu hlavne v situácii, keď publikum má o nich k dispozícii veľmi málo informácií, alebo žiadne informácie. To, či manipulácia s informáciami o ekonomike dostane priestor v médiách, závisí od toho, či v médiách pracujú profesionáli, alebo amatéri.

Manipulácia selekciou

V toku informácií medzi zdrojom informácií a publikom hrá dôležitú úlohu proces, ktorý sociálny psychológ Kurt Lewin pomenoval pojmom gatekeeping. Skúmal, čo ľudí motivuje k nákupom. V súčasnom slova zmysle to znamená „proces výberu informácií vpustených do médií" súvisiaca najmä s mocou, ktorú získava jedinec, ktorý disponuje informáciami. V oblasti mediálnych výskumov termín po prvý raz použil David Mannig White v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Skúmal editorov, teda zamestnancov médií, ktorí sa zaoberajú konečným výberom materiálov reportérov a ich úpravou pred zaradením na stránky novín. Stručne povedané zajímalo ho, čo editori vyberajú medzi správy.

Skúmal, či editori konajú premyslene, alebo intuitívne, alebo racionálne, alebo iracionálne. Prišiel s pojmom Gate Keeper (strážca brány). Výber prebieha na základe predpokladu o tom, čo by mohlo uspokojiť publikum. Okrem editorov sú strážcami brán tiež zamestnanci agentúr, alebo reportéri. Všetky osoby, ktoré sú zapojené do produkcie obsahu médií viac či menej ovplyvňujú nielen to, čo sa dostane do médií, a teda k publiku, ale aj v akej forme.

Znamená to, že editori sa rozhodujú veľmi subjektívne. Žiadne z masových médií nie je stopercentne objektívne.

Nižšia úroveň pravdivých informácií o ekonomike má niekoľko príčin. Prvou je zámer. Politici, alebo ekonómovia, ktorí pracujú v ich prospech, nepracujú s objektívnymi faktami, ale vo väčšine prípadov so základným sociálno-psychologickým mechanizmom stereotypu. Podľa neho úspechy ekonomiky sú výsledkom stavu ich vnútorných charakteristík prostredia a neúspechy sú príčinou stavu vonkajšieho prostredia. Úspechy konkurenčného subjektu sú vecou náhodného stavu vonkajšieho prostredia a neúspechy stavu vnútorných kvalít.

Manipulácia s informáciami o ekonomike je možná kvôli nedostatku vedomostí. Ak by sa zlepšovalo ekonomické vzdelanie priemerného obyvateľa krajiny, elita krajiny by nemohla prostredníctvom médií poskytovať niektoré klamlivé mýty. Ak sa aj stretneme s vynikajúcimi manažérmi, úradníkmi a podnikateľmi, ktorí sú poprednými odborníkmi v svojej oblasti, často majú veľmi zvláštne predstavy o fungovaní ekonomiky ako celku. Jednou z typických téz, ktorá nie je pravdivá je tvrdenie o tom, súčasná kríza sa odlišuje od tých predchádzajúcich.

Nedostatky ekonomického vzdelania sú spojené s tým, že nie všetky vzdelávacie inštitúcie sú prepojené na prax a nerobia aplikovaný výskum, ktorý by nachádzal bezprostredné uplatnenie v praxi. Ďalšou z príčin je to, že niektorí autori nevytvárajú databanky vlastných špecifických údajov. Nedostatok vlastných kvalitných údajov v oblasti ekonomického výskumu sa automaticky prejavuje v informáciách poskytovaných médiám a tým môže vyvolať automatické nedôveru k nim.

Mechanizmus manipulácie

Generovanie predstáv o fungovaní ekonomiky má okrem rezerv v poznaní reálnej ekonomiky, ale aj politickej ekonómie niekoľko základných príčin. Mechanizmus vytvárania mýtov má niekoľko podôb. Prvou je neexistencia viery v ekonomickú vedu, ktorá sa prejavuje vo výrokoch, je to úplne inak, nevieme čo za tým je, ekonomika je niečo diabolské, nebudeme sa tým zaoberať, alebo matematika nemôže postihnúť tak ako je to naozaj, nemôžeme do toho vidieť, tlačí sa veľa peňazí.

Medzi najrozšírenejší zdroj ekonomických mýtov, ktoré prenikli na trh takzvaných ekonomických a takzvaných poznatkov je monografia Čo (ne)musíte poznať, ktorá prináša približne 70 rokov staré poznatky o fungovaní ekonomiky. Je v nej tvrdenie, že najväčšie finančné prostriedky sú zhromaždené v privátnych bankách rodín Rotschildovcov. Je to výmysel hodný Protokolov sionských mudrcov, pretože komerčná banka s najväčšími finančnými aktívami na svete je China Commercial Bank, ktorá mala pred časom najväčší verejný úpis akcií na svete. Vyššie uvedená táto monografia je v súčasnosti zdrojom informácií pre laickú a bohužiaľ aj odbornú verejnosť.

Vybrané mýty

Pozrime sa na niekoľko základných mýtov o ekonomike, ktoré šíria slovenské médiá a ktoré pochádzajú z autorských dielní „odborníkov“.

Kríza je výsledkom bubliny, ktorú spôsobili finančné trhy odtrhnuté od reálnej ekonomiky. Toto tvrdenie je pravdivé len v jednej časti. Hodnota finančných trhov vysoko prevyšuje hodnotu produkcie vyrobenej v reálnej ekonomike. Peniaze sú tiež tovarom, s ktorým sa obchoduje. Bubliny na finančných trhoch boli už veľmi dávno. Jednotný názor na príčiny vzniku ekonomických bublín v ekonomickej teórii neexistuje. Existujú hypotézy, ktoré vidia príčiny ekonomických bublín ako dôsledok neurčitosti skutočnej hodnoty, výsledok špekulácií, prípad obmedzenej racionality, výsledok cenového kartelu veľkých investorov.

Jednou z prvých bublín bola Tulipánománia v Holandsku v rokoch 1635 – 1637, keď hodnota finančných trhov nepresahovala, a ani len nedosahovala hodnotu tovarov a služieb reálnej ekonomiky. Za ňou nasledovala bublina Spoločnosti južných morí a firmy Mississippi (1720), obchodovania s akciami Východoindickej spoločnosti (1784), obchodovania s akciami United Copper Company (1907) a mnoho iných. Bubliny nie sú závislé len od stavu finančných trhov.

Kríza je výsledkom bubliny na trhu nehnuteľností v USA, zadlženie obyvateľov neklesá. Bublina na trhu nehnuteľností bola a je aj v mnohých iných krajinách. Príčinami vzniku bubliny môže byť rast dostupnosti hypotéky, zníženie úrokových sadzieb, zlepšenie podmienok zdaňovania nehnuteľností, daňové výhody pre majiteľov cenných papierov, cez ktoré sú financované nehnuteľnosti a podobne.

Napríklad v rokoch 1986-1991 bola bublina nehnuteľností v Japonsku, ktorá sa začala oveľa skôr ako v USA. V Austrálii začali ceny nehnuteľností stúpať mierne od roku 1985 ročne o 3 percentý a po roku 2000 ešte vyšším tempom. Ceny nehnuteľností prestali stúpať až v minulom roku, keď začali mierne klesať. V Rumunsku ceny nehnuteľností stúpali v rokoch 2002 až 2007 keď ceny nehnuteľností stúpli desaťnásobne. Trh nehnuteľností sa nemôže posudzovať izolovane od menovej politiky, ktorá určuje ceny pôžičiek a nehnuteľnosti a iných faktorov, ktoré ovplyvňujú ceny bytov, domov a celého realitného trhu. Na záver si dovoľujeme dodať, že úvery na nehnuteľnosti pre obyvateľov v USA podľa štatistík Federálneho rezervného systému klesli ku koncu roku 2010 o 4,5 percenta, ku koncu roku 2011 klesli o 3,7 percenta a ku koncu minulého roku o 1,1 percenta. Zadlženie obyvateľov neklesá tak, že klesá.

Papierové peniaze je potrebné nahradiť zlatým štandardom. Zlatý štandard je menový systém, v rámci ktorého môže centrálna banka tlačiť nové peniaze len do výšky zodpovedajúcej hodnote vlastných zlatých rezerv. Mena je teda krytá zlatom a centrálna banka by mala byť v tomto systéme schopná kedykoľvek bankovky za daného kurzu za zlato vymeniť. Spojené štáty používali zlato ako základ pre ocenenie amerického dolára asi 180 rokov, keď sa prezident Richard Nixon v rámci ropnej krízy na začiatku sedemdesiatych rokov rozhodol túto prax ukončiť.

To, že zlatý štandard skončil svoju existenciu za čias prezidenta Richarda Nixona, nie je pravda. Po druhej svetovej vojne existoval len formálne a americké doláre nebolo možné vymeniť za ich hodnote zodpovedajúce množstvo zlata. V menovej politike platí, že množstvo peňazí by malo zodpovedať množstvu vyprodukovaných tovarov a služieb. Autori tohto mýty nehovoria, kde by vyťažili také množstvo zlata, ktoré by im zodpovedalo v súčasnosti.

Dôchodkové fondy majú nižšie výnosy ako prvý pilier. Na Slovensku existujú dva typy dôchodkových fondov. Prvým sú povinné dôchodkové fondy, do ktorých sa platí po vstupe na pracovný trh. Druhým sú dobrovoľné dôchodkové fondy, v ktorých si zamestnanec môže a nemusí sporiť. Oba typy fondov sú vytvárané zo súboru cenných papierov označovaných ako portfólio. Tvoria ich majetkové cenné papiere (akcie) a dlhové cenné papiere (dlhopisy) a hotovosť uložená v bankách.

Z čoho stúpa ich hodnota? V prípade akcií môže stúpať ich cena na trhu, alebo firmy, ktoré ich vydali vyplácajú dividendy. Hotovosť uložená v bankách prináša fondom úroky. Aby sa v prípade poklesu cien akcií kompenzovali straty, fondy kombinujú akcie v rôznych pomeroch s dlhopismi. To, čo fondy zarobia vďaka cenám a úrokom z dlhopisov a vkladov v bankách, sú výnosy.

Pojmom prvý pilier sa označujú priebežne financované dôchodky, ktoré sa vytvárajú tak, že ekonomicky aktívni obyvatelia platia Sociálnej poisťovni a tá vypláca dôchodky dôchodcom. Druhý pilier sú povinné fondy, tretí pilier dobrovoľné dôchodkové fondy. Hodnota dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou sa určuje zákonom. Prvý pilier nemôže mať výnosy, lebo nemá dividendy a ani len úroky. Preto sa prvý pilier nedá porovnávať s druhým.

V médiách okrem vyššie spomínaných markantných príkladov ekonomických nezmyslov existuje ešte veľa podobných prípadov manipulácie ekonomickými informáciami. Pramenia z neznalosti tých, ktorí ich generujú, ale aj tých čo ich prinášajú publiku.

(Autor pôsobí na Paneurópskej vysokej škole, Fakulte ekonómie a podnikania)

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť