Vladimír Bačišin
Foto: TZA (Flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Európska rada (licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Svetová banka, licencia Creative Commons
Vladimír Bačišin
Foto: Cayusa (Fllickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Tomáš Mrva
Leo Singer
Foto: SXC.hu
Tomáš Mrva

Ekonómia písacieho stroja a inovácie

Foto: el patojo (Flickr, licencia Creative Commons)

Jeden z vedeckých problémov najmä v ekonomickej vede je otázka závislosti vývoja ekonomických systémov od predchádzajúceho vývoja. V roku 1985, keď americký historik a ekonóm Paul David zverejnil článok o tom, ako sa objavil štandard klávesníc píšucich zariadení. Jeho záverom je tvrdenie, že inovácie sú závislé od minulého vývoja.

V roku 1868 vynašli písací stroj. Jeho klávesy boli umiestnené v dvoch radoch od písmena A po Z. Avšak prvé modely od firmy Remington sa vyrábali tak, že ak ste rýchlo po sebe stlačili na klávesnice, ktoré boli vedľa seba, zasekávali sa. Vtedy sa našla verzia klaviatúry, kde najčastejšie po sebe nasledujúce písmená sa nachádzali v rôznych kútoch klávesnice, teda klávesnica QWERTY, ktorá sa stala všeobecnou normou v krajinách s latinskou abecedou.

Ekonómia klávesnice

Paul David poukázal na to, že QWERTY klaviatúra vznikla v dôsledku dočasných a relatívne náhodných technických okolností. A zostala jediným štandardom.

Neskôr si americký vynálezca August Dvorak patentoval principiálne novú, vedecky zdôvodnenú klávesnicu s iným rozmiestnením písmen abecedy. Práve tu vznikol paradox, ktorý si všimol Paul David. V roku 1940 sa uskutočnili experimenty, ktoré poukázali na to, že klávesnica A. Dvoraka zrýchľuje písanie textov o 20 až 40 percent. Existujú samozrejme názory, že tieto údaje sú nadhodnotené. Nový štandard sa neujal, lebo nebol najdokonalejší. Neskôr sa objavlili aj iné rýchlejšie klávesnice. Bez ohľadu na rôzne inovatívne návrhy, nové klávesnice sa objavujú len vďaka niekoľkým „fanatikom“.

Tento jav absolútne odporuje predstave o trhovej konkurencii ako optimálnom mechanizme výberu inovácií. História QWERTY je dôkazom opačného javu. Efektívnejší štandard porazil slabší štandard.

Americký ekonóm Brian Arthur, ktorý rozvíjal myšlienky Paula Davida, pomenoval tento jav efektom blokácie - uskutočňujú sa nezvrátiteľné zmeny, ale len v jednom smere. Keď z množstva konkurujúcich si štandardov víťazí jeden, návrat k množine štandardov nie je prakticky možný. Znamená to, že je nevyhnutné víťazstvo jedného zo štandardov, ale neexistuje objektívna zákonitosť, ktorý zo štandardov zvíťazí. Veľkú úlohu tu hrá historická náhoda, ktorá kdesi na začiatku skúmaného procesu určuje všetky nasledujúce udalosti.

V situácii neurčitosti majú veľmi veľký význam očakávania ľudí. Špecifický systém mohol zvíťaziť nad konkurentmi jednoducho preto, že kupujúci očakávali toto víťazstvo, poznamenával P. David. Rast očakávaní môže byť dôsledkom veľmi, zdalo by sa bezvýznamných udalostí.

Marketingový impulz

V histórii štandardu QWERTY zohral veľkú úlohu marketingový postup, ktorý použil výrobca písacích strojov Remington. V americkom meste Cincinatti sa 25. júla 1888 uskutočnila súťaž dvoch pisárov – jeden písal na Remingtone a ďalší na kaligrafe. Víťazom v súťaži sa stal Remington s QWERTY klávesnicou. Ihneď sa stal veľmi obľúbeným a sformoval očakávania, podľa ktorých práve to písacie zariadenie je najlepšie z najlepších.

História víťazstva QWERTY klávesníc nad efektívnejšími štandardmi sa môže stať niečím málo významným. Avšak skúmanie histórie technických štandardov, ktoré sa začalo po pionierskych prácach Paula Davida a Briana Arthura, ukázalo, že QWERTY efekty sa stretávajú doslova na každom kroku.

Pod QWERTY efektmi sa v súčasnej vedeckej literatúre chápu všetky druhy relatívne neefektívnych, ale stabilne sa zachovávajúcich štandardov. Tieto efekty sa dajú objaviť dvoma cestami. Buď sa porovnávajú dva typy súčasne reálne existujúcich štandardov, alebo sa porovnávajú realizované technické inovácie s potenciálne možnými, ale neralizovanými inováciami. Hoci sa súčasná ekonomika globalizuje a unifikuje, vo svete sa zachovávajú rôzne technické štandardy, ktoré do seba nezapadajú. Jedným z klasických príkladov je doprava po pravej strane cesty vo väčšine krajín a doprava na ľavej strane vo Veľkej Británii. To výrobcov automobilov núti, aby na jedných automobiloch montovali volanty doľava a na druhých napravo. Povedzme si o menej známom, ale dôležitom rozdiele v šírke železničných koľají.

Šírka železničných koľají je v rôznych krajinách rôzna. Základnými sú tri štandardy Prvý je 1067 mm - známy ako Kapská koľaj (Japonsko, JAR, Sachalin a ďalšie krajiny tretieho sveta), 1435 mm - Európska (Stephensonova) koľaj (viac ako polovica železníc sveta), 1520–1524 mm – Ruská koľaj (väčšina postsovietskych krajín). Tento rozdiel vidieť najmä vtedy, ak cestujete vlakom a prechádzate východné hranice. Tam sa vlaky zdržiavajú kvôli výmene kolies. Je európska železnica najefektívnejšia? Vôbec nie. Technici považujú za vhodnejšiu širokorozchodnú železnicu.

Európsky štandard sa náhodne objavil v začiatkoch rozvoja železničnej dopravy. Keď v roku 1825 známy anglický inžinier George Stephenson vynašiel lokomotívu, svoju normu jednoducho vzal z anglických konských povozov. Medzi ne patrila dĺžka osi, teda jej vzdialenosť medzi kolesami 4 stopy a 8,5 palca. Stephenson využil túto normu v roku 1830 pri výstavbe prvej železničnej trate Liverpool – Manchester. Tá sa stala modelom pre výstavbu železníc nielen vo Veľkej Británii, ale aj v celej kontinentálnej Európe a Severnej Amerike.

Je však známe, že konkurenti Stephensona ponúkali, aby sa za vzor prijala norma s rozchodom koľajníc 5 stôp a 6 palcov (1676 mm). Ak by objednávku na výstavbu železnice vyhrali konkurenti Stephensona, norma rozchodu železničných koľajníc by zostala úplne iná.

Rusko začalo stavať železnice v čase, keď panoval cár Mikuláš I. Rusko si vybralo rozchod koľajníc 5 stôp. Mali lepšiu kapacitu, ale znamenali horšiu prepravu cez európske koľajnice. Zabezpečovala väčšiu priepustnosť, ale komplikovala aj prekonanie európskej hranice. Oba tieto faktory hrali pozitívnu úlohu pre pripravenosť na vojnu s európskymi krajinami v minulosti, ale v súčasnosti sú prekážkami. Že by QWERTY efekty vznikli len v raných štádiách vývoja ekonomiky? Nie. Prejavujú sa aj v neskorších etapách vývoja vedy a techniky. Ako príklad môže slúžiť 500-riadkový štandard pre televíziu v USA a 800-riadková norma v Európe. Ďalším príkladom je víťazstvo štandardu VHS nad BETA.

V porovnaní s výskumom súťaže rôznych štandardov oveľa rozumnejšou je analýza neuskutočnenej ekonomickej histórie. Myslíme tým tie inovácie, ktoré v dôsledku momentálnej konjunktúry zahatali cestu k životu efektívnejším inováciám. Myšlienka porovnávania reálne uskutočnených a potenciálne možných technologických stratégií bola po prvý raz vyslovená v roku 1964 v škandálne známej knižne vydanej dizertačnej práce z roku neskoršieho nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1993 Roberta Williama Fogela Railroads and American economic growth: essays in econometric history (Železnice a ekonomický rast Ameriky: eseje z ekonometrickej histórie). Mimochodom rodičia Roberta Williama Vogela sa do USA prisťahovali v roku 1922 z ukrajinského mesta Odesa do USA.

Zákonitosť náhody

Príkladom QWERTY prognózy je atómová energetika. Súčasné mierové využitie atómovej energie je vedľajším produktom studenej vojny. Prvé elektrárne postavené v rokoch 1950 – 1960 mali za úlohu predovšetkým ukázať, že atómová energetika má aj mierové využitie. V dôsledku toho sa v americkej energetike využívali reaktory, ktorých fungovanie je založené na takzvanej ľahkej vode, ktoré sú vlastne adaptovanými reaktormi z atómových ponoriek.

Po mnohých výskumoch QWERTY efektov, mnohí ekonómovia historici prišli k záveru, že mnohé symboly technického progresu získali súčasne dobre známu podobu v dôsledku v mnohom náhodných okolností a sú dôkazom toho, že nežijeme v najlepšom zo svetov.

Najdôležitejšia z myšlienok, ktoré obohatili prvotnú koncepciu Paula Davida, je, že víťazstvo primárne vybraných štandardov / noriem nad všetkými inými – dokonca aj nad efektívnejšími - sa dá pozorovať len v histórii vývoja technológií. Súčasní historici ekonómie predpokladajú, že momentálny vývoj spoločnosti nie je závislý len od vývoja pracovných nástrojov, ale aj od objavenia sa nových inštitúcií, ako sú ekonomické organizácie, právne a etické normy. Ukazuje sa, že aj medzi týmito pravidlami nie vždy víťazia tie najefektívnejšie. O stabilnom zachovaní neefektívnych technológia noriem sa začalo hovoriť ako o prejave závislosti od predchádzajúceho vývoja - Path Dependency.

Fakticky akýkoľvek vzor technologických QWERTY efektov má povinnú inštitucionálnu podporu. Konkurujú si nie technológie, ale organizácie, ktoré ich prinášajú. Napríklad víťazstvo úzkeho rozchodu koľajníc Stephensona nad efektívnejším štandardom širokej koľaje je víťazstvo menej efektívnej firmy, ktorá mala väčšie šťastie.

Teória závislosti od predchádzajúceho vývoja a blízke k nej vedecké výskumy z alternatívnej histórie sú založené na metavedeckej paradigme synergetiky. Reči ide o myšlienkach známeho belgického chemika Ilyu Prigozhina, ktorý vytvoril teóriu samoorganizácie poriadku z chaosu. V súlade s ním rozpracovaným princípom, rozvoj spoločnosti nie je presne predurčený, teda nefunguje podľa zásady „ináč to nebude“. V skutočnosti sa pozoruje striedanie období evolúcie, keď sa vektor rozvoja nedá zmeniť (pohyb podľa atraktora) a bodov javu označovaného v angličtine point of bifurcation, prekladaného ako bod rozvetvenia, alebo rozdvojenia, v ktorom existuje možnosť výberu.

Veľká pozornosť ekonómov koncepcii závislosti od predchádzajúcej cesty rozvoja je spojená so zlyhaniami trhu. Ak je víťazstvo horších noriem nad lepšími spojené s nepredvídanosťou trhu, je to veľkým argumentom pre štátnu reguláciu ekonomiky. Zástancovia trhu však navrhujú inú interpretáciu. Podľa nich sú zlyhania trhu spojené so zlyhaniami štátnej regulácie. Pravdu majú obe strany. Zlyhanie klaviatúry je zlyhaním trhu. Naopak zlyhanie atómového reaktora je zlyhaním vlády.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť