Vladimír Bačišin
Foto: TZA (Flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Európska rada (licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Svetová banka, licencia Creative Commons
Vladimír Bačišin
Foto: Cayusa (Fllickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Tomáš Mrva
Leo Singer
Foto: SXC.hu
Tomáš Mrva

Ako kondómy zachránia planétu

Výskumníci z London School of Economics spočítali, že zníženie emisií o jednu tonu by vyšlo zhruba päťkrát lacnejšie vďaka investíciám do plánovaného rodičovstva ako do alternatívnych zdrojov energie.

Zároveň by sa znížil celkový objem emisií oxidu uhličitého (CO2) v období 2010-2050 o 34 miliárd ton. To je približne ako keby sme na rok aj štvrť úplne prestali vypúšťať do atmosféry CO2. Tím z LSE vychádzal zo záverov Populačného fondu OSN, podľa ktorého by poskytnutie antikoncepcie všetkým ženám, ktoré o ňu majú záujem, znížilo počet neželaných tehotenstiev o 72 percent. V júni 2009 bolo takýchto žien na celom svete 200 miliónov.

Citlivá téma

Obavy z toho, že rast počtu obyvateľstva na Zemi je zanedbávanou témou pri diskusiách o klimatických zmenách vyslovili už viacerí vedci. Ide totiž o pomerne citlivú tému. Keďže za rast populácie sú zodpovedné predovšetkým rozvojové krajiny, existuje strach, že ak by im to vyspelé štáty príliš nahlas pripomínali, tak by boli obvinené z neokoloniálneho prístupu.

Realita je však taká, že kým dnes žije na Zemi 6,86 miliardy ľudí, v roku 2050 to podľa strednej predpovede OSN bude 9,2 miliardy. A to nám ešte Číňania svojou politikou jedného dieťaťa ušetrili 400 miliónov ľudí. To znamená väčšie nároky na jedlo, vyššiu spotrebu vody, elektrickej energie a v konečnom dôsledku aj viac emisií.

Spotreba energie sa do roku 2050 podľa niektorých odhadov zdvojnásobí, podľa pesimistov dokonca strojnásobí. Už dnes nemá viac ako miliarda ľudí prístup k čistej pitnej vode a keď pribudnú ďalšie miliardy pozemšťanov, situácia sa sotva zlepší.

Podobne je to aj s jedlom. Počet podvýživených ľudí dosahuje 850 miliónov a straty poľnohospodárskej pôdy v Afrike sú také, že v roku 2025 možno dokáže uživiť len štvrtinu svojich obyvateľov. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) budeme musieť v roku 2050 vyprodukovať o 70 percent viac jedla ako dnes. Vo FAO sú optimisti a veria tomu, že ľudstvo dokáže efektívnejšie využívať vodu, takže jej potreba na zavlažovanie sa zvýši iba o 11 percent.

Hra s číslami

Ako teda môže planéte pomôcť spomenuté sprístupnenie antikoncepcie tým, ktorí k nej zatiaľ nemajú prístup? Ak by sa skutočne podarilo znížiť počet neželaných tehotenstiev o 72 percent, v roku 2050 by nás bolo o pol miliardy menej ako predpokladá OSN, čo by ušetrilo už spomenutých 34 miliárd ton CO2. Samozrejme, to by niečo stálo, a práve tu štúdia LSE tvrdí, že investovať do plánovaného rodičovstva je lacnejšie ako do alternatívnych zdrojov energie.

Celkové náklady na tento projekt by za 40 rokov vyšli na 220 miliárd dolárov (v ich súčasnej hodnote). Na prvý pohľad to vyzerá ako vysoké číslo, ale v skutočnosti je to len jeden a pol dolára na osobu každý rok a len zlomok toho, čo sme zatiaľ investovali do záchrany krachujúcich bánk a automobiliek. Veď len samotný americký záchranný balíček má hodnotu 787 miliárd.

Zníženie emisií o jednu tonu by teda stálo 6,46 dolára. Pre porovnanie, rovnaký výsledok by veterné elektrárne dosiahli za 24 dolárov v roku 2020 a 26 dolárov v roku 2030. Solárne elektrárne by boli ešte drahšie a stáli by 51 resp. 24 dolárov na tonu.

Pochopiteľne, toto všetko za predpokladu, že by všetko fungovalo tak ako má. V niektorých kultúrach je však antikoncepcia natoľko tabuizovanou alebo odsudzovanou metódou, že ak by sa k nej aj ženy chceli dostať, jednoducho by na to nemali príležitosť.

Dokonca ani vo vyspelom svete si výskum LSE, sponzorovaný Trustom pre optimálnu populáciu (OPT), ktorého cieľom je zastaviť rast obyvateľstva, nezískal len sympatie. Stephen Mosher z amerického Inštitútu pre výskum obyvateľstva, ktorý odsudzuje antikoncepciu, ho kritizoval za to, že vytvára dojem, že ľudia sú znečisťovateľmi planéty. Výskumníkov dokonca označil za „protiľudských fanatikov“.

Nádej, že kondómy by prispeli k záchrane planéty, je teda pomerne nízka. To však stále nebráni dobrovoľníkom pridať sa ku kampani OPT, v ktorej sa zaviažu, že nebudú mať viac ako dve deti. Keď už nedokážeme tragédii zabrániť, aspoň ju neurýchľujme.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť