Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Foto: Drew Leavy (flickr, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Ján Gregor
Tomáš Mrva
Ján Gregor
Ľubomír Jaško
Kristián Klima
Tomáš Mrva
Kristián Klima
Lucia Rakúsová
Ján Gregor

Protokoly stratených čitateľov

Telo už nevykazovalo známky života. Bolo chladné, ba pôsobilo až vyschnuto. V okolí neležala žiadna mucholapka, ani podobný vražedný predmet. Hlavou mu prebleskol dokonalý zločin – cencúľ, ktorý sa po prebodnutí obete roztopí spolu s odtlačkami prstov. Lenže mŕtva telesná schránka muchy nemala nijakú bodnú ranu.

Keď v jednej knihe od Nicole Krauss položili hlavnej postave otázku, či si myslí, že kniha môže zmeniť človeku život, požiadala ich, aby si predstavili, akí by boli, keby im nejakým spôsobom odstránili z mysle i duše všetko to, čo v živote prečítali.

Nuž, prečítať jednu knihu je predsa len trochu málo. Takisto z jednej tehly nepostavíte dom. Avšak za nejaký čas môžete zhltnúť sto kníh. To už určite fúkne aký taký vietor do vašich plachiet. Je zbytočné hovoriť o rozširovaní slovnej zásoby, či návšteve cudzích svetov, to je predsa jasné. Oveľa zaujímavejší je fenomén Premeny! A to doslova kafkovskej. Pretože po prečítaní väčšieho množstva kníh už nebudete vedieť, kto v skutočnosti ste. Totiž nebudete si môcť predstaviť, kým by ste boli, ak by ste ani jednu z tých kníh neprečítali. Váš názor prostredníctvom tisícok strán ovplyvňovali rôzni intelektuáli, erudovaní psychológovia a filozofi, aristokratickí vzdelanci, poloblázni, maniodepresívni umelci, bohémovia, či skeptici rok pred ich samovraždou. Prehovárali k vám patologickí pedanti, vypočítaví plagiátori, bezbrehí konšpirátori a infantilní rozprávkari. Títo ľudia vám priznávali svoje zločiny, ukazovali najtemnejšie miesta svojich životov v ich úplnej nahote, prezrádzali zvrátené tajomstvá a niektorí sugestívne opakovali podivné podprahové mantry. Stali ste sa obeťami najväčšieho spiknutia v histórii zeme. Vykasajte si nohavice nad členky! Stali ste sa čitateľmi. Vitajte v slobodočitateľskej lóži.

Všade okolo ležali knihy a okrem nich len lampa a pár kusov nábytku. Koroner len ticho rutinne potvrdil smrť krehkej bytosti a odišiel. Detektív sa skúmavo obzeral po izbe.

Skrátka, po stovkách prečítaných kníh vás ani vlastná mater nespozná. Stretnete starého spolužiaka, s ktorým ste sa bohovsky bavili v jednej lavici a mali ste identické názory a zrazu je to cudzí človek. Zdá sa vám, že hovorí to isté, čo vtedy, alebo ešte čosi horšie. Niečo sa skrátka stalo. Nemusí to hneď znamenať, že ste nebodaj inteligentnejší, nedajte sa pomýliť. Je možné, že ste sa len presunuli do inej dimenzie vnímania, a to, čo sa vám predtým zdalo isté, sa teraz chveje pod váhou podivných príbehov. Realita sa začína rozpadať a čeriť.

Pamätáte si to rázcestie? Nad vašim životom svietil mesiac, blížila sa polnoc, vy ste sa rozhodovali kam skočiť a nakoniec ste to strhli doľava... nevedeli ste, čo to vlastne podpisujete, len zrazu niekto radostne tancoval na kopýtkach a už ste sa rútili po Route Sixtysix (alebo Highway to Hell?).

Odvtedy si len kladiete otázku – kam kurva s tými knihami?! Všetko je plné. Ja to poznám, ja bývam v antikvariáte. Nie, nie je to metafora, proste som sa pozabudol a po záverečnej ma vymkli a už nikdy sa po mňa nevrátili. Žijem ako Robinson v zabudnutej knižnici. O mandragorách nebudem hovoriť nič. Na obzor už dávno nehľadím a s nikým sa nestýkam, pretože ja dobre viem, koľko je na svete kníh a ozlomkrky sa ich slovo po slove snažím prečítať.

Pri obhliadke súdneho lekára sa zistilo, že obeti chýba jedna noha. Násilná smrť sa tak potvrdila. Iste by prežila aj s piatimi končatinami, bol to len dôsledok, nie príčina, premýšľal detektív.

Na Slovensku vzniklo veľa malých vydavateľstiev, ktoré prekladajú a prinášajú zahraničné knihy. Mali by sme sa im poďakovať, vravíte si. Lenže čo ak nás chcú zničiť? Zase ďalšie knihy. Predáte bicykel, naposledy vyprevadíte frajerku a potom sa jej navždy zatajujete (aj keď je možné, že vás vôbec nehľadá), kamaráti vás prestanú volať von a vy už-už máte pocit, že to všetko stihnete prečítať a v tom tresk! Nejakí preveľmi aktívni chlapci začnú vydávať reportážnu literatúru a vám neostáva nič iné, len ju zaradiť do svojho čítania. Samozrejme zistíte, že je to výborné, takmer sa to nelíši od naratívnej beletrie a ešte je to aj veľmi poučné a emotívne. Do toho sa predbiehajú vaše obľúbené obývačkové vydavateľstvá so svojimi svetovými titulmi. Lokálny vydavateľ napriek neustálemu hromženiu na systém ďalej súka z rukáva domácu produkciu, akúsi päťdesiatdvojku pozbieranú na jeseň v ovocných sadoch (človek sa bojí, aby z toho neoslepol). K tomu sa pridajú veľké vydavateľstvá, ktoré popri bežných žánrových tituloch vypustia aj niečo pulitzerové či manbookerové pre vás a hromady rastú, rastú a balansujú. Tie babylonské veže kníh. Na stoloch zrazu stojí kopa v tvare slovenského rozhlasu, Eiffelovej veže, či tej šikmej v Pise. Vy dobre viete, že raz sa na vás zrútia a nastane tma.

Niekto povie, že je to strata času, potom skočí do kolotoča pre škrečky a beží na mieste. Milión vecí je zabíjanie času a keď len polovicu z nich eliminujete, zostane vám veľa hodín na čítanie. V prvom rade prestaňte žehliť (zvlnené tričko je cool ako raw šťava), jedlo jedzte priamo z pôvodného obalu, aby ste nemuseli umývať riad, na záchode majte vždy rozčítanú jednu knihu a neprijímajte návštevy.

Aj nudná kniha môže po čase rezonovať, no hlava brní hlavne z facky. Nenechajte sa odradiť, ak vás nebaví nejaké slávne klasické dielo. Nájdite si svoju tému, ale zbytočne v nej neuviaznite. A sú aj iní autori ako Hemingway alebo Remarque. Tých si nechajte ako prístav, do ktorého sa môžete vždy vrátiť, no podnikajte dobrodružné plavby do nebezpečných vôd. Možno cestou do Indie objavíte Ameriku.

Ktosi povedal, autora si nepamätám, že ak vznikne nové veľké dielo, niečo sa stane aj s tými ostatnými. To isté platí pri čítaní. Ak prečítate niečo, čo vás vystrelí na Mars, zrazu sa budete pozerať inak aj na všetko ostatné, niekedy len o milimeter, ale predsa. Modrá bude modrejšia...

Na malom stolíku s lampou ležala kniha od Agathy Christie Mrtvá v knihovně. Vzal ju do rúk a začal listovať. Na šesťdesiatej piatej strane našiel zaschnutú krv a v nej akúsi čiastočku. Prizrel sa na ňu lupou a zbadal, že je to chýbajúca noha mŕtvej muchy. Po tele mu prešiel mráz. Nadobudol desivé podozrenie. Čo ak si tento čitateľ nájde novú obeť vždy, keď preruší čítanie? Detektív prišiel do rohu izby, kde bol odpadkový kôš. Do toho zaznela Beethovenova Osudová a záber prešiel zo zdesenej tváre vyšetrovateľa na nádobu plnú trofejí sériového vraha...

Autor je majiteľom antikvariátu Čierne na bielom

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia