Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Foto: Drew Leavy (flickr, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Ján Gregor
Tomáš Mrva
Ján Gregor
Ľubomír Jaško
Kristián Klima
Tomáš Mrva
Kristián Klima
Lucia Rakúsová
Ján Gregor

Muž, ktorý vymyslel maratón

Kým legenda o behu Feidipida, aby oznámil správu o víťazstve v bitke pri maratóne, je notoricky známa, otec moderného maratónu viac-menej upadol do zabudnutia. Mnohých prekvapí, že ním nie je obnoviteľ olympijských hier Pierre de Coubertin.

S nápadom zaradiť beh z Maratónu do Atén prišiel zakladateľ modernej sémantiky a znalec gréckej mytológie a klasických jazykov Michel Bréal. Syn francúzskych židov, ktorý sa narodil v bavorskom meste Landau, myšlienku na vytrvalostný beh spomenul v liste Coubertinovi z 15. septembra 1894.

Známy športový historik Norbert Müller cituje najdôležitejšiu slová zo záveru listu: „Keď pôjdete do Atén, mohli by ste pokúsiť pozrieť, či by sa dal zorganizovať vytrvalostný beh z Maratónu na Pnyx, známe miesto stretnutí Aténčanov v blízkosti Akropoly. Tým by sa zdôraznil charakter starobylosti.“ Zároveň sa ponúkol, že víťazovi takéhoto behu by venoval osobitnú trofej.

Bréalova argumentácia je minimálne zo športového hľadiska zvláštna. Najdlhšia bežecká disciplína na antických olympijských hrách mala necelých päť kilometrov, čo je na míle vzdialené od maratónskej vzdialenosti. Francúzsky jazykovedec však možno chcel len vzdať poctu Grékom, ktorí pri Maratóne ubránili európsku civilizáciu pred možným zánikom. Možno ho inšpirovalo aj objavenie hrobu aténskeho vojaka na maratónskom bojisku v roku 1890.

Hľadanie správnej dĺžky

Z dnešného pohľadu je pozoruhodné, že pôvodne sa uvažovalo o dĺžke 48 kilometrov. Tá sa objavila aj v prvých dvoch tlačených programoch prvých moderných olympijských hier v Aténach v roku 1896. Program zasielaný spolu s pozvánkami pre športovcov už obsahoval dĺžku 42 kilometrov.

Nakoniec sa bežalo 40 kilometrov a maratón bol jedinou disciplínou, kde víťaz okrem medaily dostal aj špeciálnu odmenu. Cieľ nebol na vrchu Pnyx, to by z toho bežci nemali veľkú radosť, ale na Panaténskom štadióne. Tam dobiehali aj maratónci na olympiáde v roku 2004 a končí sa tam aj každoročný Aténsky maratón (zhodou okolností sa bežal v nedeľu 9. novembra).

Súčasná maratónska vzdialenosť vznikla v roku 1908. Po premeraní sa zistilo, že od zámku vo Windsore po kráľovskú lóžu na olympijskom štadióne to bolo 26 míľ a 385 yardov, čiže 42 195 metrov. Ani táto vzdialenosť sa hneď neujala. Na olympiáde sa ešte dvakrát, v Štokholme a Antverpách, bežali iné vzdialenosti.

Otec pri premiére chýbal

Hoci Michel Breál prišiel s myšlienkou olympijského maratónu, pri jeho premiére chýbal. Do Atén nemohol odcestovať, a tak 15-centimetrovú striebornú trofej s nápisom v gréčtine Olympijské hry 1896, Maratónska trofej venovaná Michelom Breálom poslal riaditeľovi francúzskej školy v Aténach, ktorý ju odovzdal Helénskemu (gréckemu) olympijskému výboru.

Niekoľko týždňov pred olympiádou napísal Breál predsedovi Medzinárodného olympijského výboru Demetriosovi Vikélasovi, že bez ohľadu na národnosť víťaza ho bude považovať za nositeľa klasickej gréckej tradícia. Osud to nakoniec chcel tak, že strieborný pohár vyhral skromný grécky vidiečan Spyros Louis.

Trofej zostala vo vlastníctve Louisovej rodiny až do roku 2012, keď ju vnuk prvého olympijského víťaza v maratóne ponúkol do dražby. Kúpila ho Nadácia Stavrosa Niarchosa, ktorá ho plánuje vystaviť vo svojom novom kultúrnom centre, ktoré by malo byť dokončené v roku 2016. Dovtedy môžete túto rozmermi malú, ale historickým významom veľkú trofej obdivovať vo vestibule Múzea Akropoly v Aténach.

Norbert Müller v súvislosti s postojom Coubertina k Breálovmu „otcovstvu“ maratónskej myšlienky poznamenáva, že hoci Breálove zásluhy nikdy nepopieral, zároveň ich ani nezdôrazňoval. Možno aj preto je Michel Breál známejší medzi jazykovedcami ako medzi fanúšikmi športu.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia